Sv. Theodor, vojak a mučeník

9. novembra 2025   Svätec týždňa

Sv. Theodor (Bohdan), s prímenom Tyro, narodil sa v 3. storočí po Kristu Pánu v Ázii. V mladých rokoch prišiel k vojsku cisárskemu a nezadlho postupoval v dôstojníctve, až stal sa plukovníkom. A akým bol udatným vojakom, takým horlivým bol i kresťanom.

S plukom svojím prebýval v meste menom Amasea, v ázijskej krajine Pontus, keď ukrutný cisár Dioklecián začal roku 303 kresťanov krvavo prenasledovať. Všetky kresťanské chrámy boli porúcané, posvätné spisy spálené. Sama manželka cisára, zbožná Priska a dcéra spanilomyseľná Valéria boli nútené, aby modlám obetovali. To isté dialo sa pri dvore cisárskom s hodnostármi a dôstojníkmi vojenskými. Kto nechcel vieru zaprieť, bol pozbavený dôstojnosti a umučený. Najviac zúrili spolucisári Galerius a Maximinus Herkulius v údelných krajinách svojich. Vtedy tiekla potokmi krv nevinných kresťanov. V krajine Pontus boli mučení kresťania tak, že pod nechty boli vbíjané im klince a bývali polievaní vriacim olovom, keď nechceli svätú vieru zaprieť a modlám obetovať.

Do tohto mesta pontského Amasea doniesol miestodržiteľ rozkaz cisársky, aby všetci kresťania modlám obetovali. A keď vojakom čítal nariadenie, ktorým sa vylúčením z vojska kresťanom hrozilo, riekol udatný plukovník Theodor odhodlane, že aj on je kresťan. Miestodržiteľ poznal udatnosť a zásluhy plukovníka kresťanského a preto napomínal ho, aby aspoň na oko prísny rozkaz cisárov vyplnil. Svätý plukovník riekol: «Ja som kresťan a ako taký viem, že je nemožné modlám obetovať! Klaniam sa Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý je kráľom neba i zeme.»

Miestodržiteľ Binkus riekol úctivo k slávnemu bojovníkovi v príbytku jeho: «Počúvni ma Theodor! Obleč sa a poď k obetám našim.» Svätý bojovník odpovedal: «Popri verejnej službe cisárskej slúžim i kráľovi svojmu Ježišovi Kristovi a jedine Jemu môžem obetovať. Každý človek vie, komu a za čo slúži. Za cisárov bojujem verne proti nepriateľom, pretože to požaduje blaho vlasti a oni mňa za tú službu platia. Pri tom slúžim i Pánovi svojmu, kráľovi nebeskému, živému Bohu a jednorodenému Synovi Jeho, Pánu Ježišovi, aby som obsiahol večnú odplatu, večný život.» «Čo?» zvolal vladár, zaslepený pohan Binkus: «Nuž Boh tvoj má i Syna?» «Má», odpovedal vážne Theodor; «áno má Syna! On je Slovo pravdy, skrze ktoré všetko, čo je, bolo
učinené.» «A možno Ho poznať?» pýtal sa vladár. «Prajem si, aby ti Boh udelil milosti, žeby si ho dokonale mohol poznať,» zvolal kresťanský plukovník. Vladár sa pýtal: «A keď Ho poznáme, či treba je cisára opustiť a k Nemu ísť?» Horlivý kresťan vysvetľoval: «Neznám, o by ti mohlo brániť, že by si opustil tmu a ku svetlu išiel! A rozmysli si len, aký krátky je čas, ktorý dôvernej službe pozemského cisára možno venovať. A aká nekonečná je dôvera a nádej, keby si vstúpil so mnou do služby živého Boha, Pána neba i zeme, i keby si Mu tak verne slúžil, ako Mu ja slúžim.» Vladár, ktorý bol kresťanskému plukovníkovi ináč zo srdca naklonený, riekol: «Ponechávam ti čas na rozmyslenie; snáď si vec lepšie rozmyslíš a cisárov uposlúchneš.»

Zbožný Theodor slúžil nepomýlený milému Bohu; modlieval sa horlivo, aby poprial posily tým mnohým vyznávačom, ktorí v krvavom prenasledovaní bývali trápení. I povzbudzoval kresťanských mešťanov ku stálosti vo svätej viere. V meste Amasea bol slávny pohanský chrám, posvätený «matke bohov» Kybele. Keď horlivý sluha Boží videl, že pohania proti všetkému kresťanskému zúria, podpálil v rozhorčení svojom slávne to miesto nezmyselnej modloslužby pohanskej a zvolal: «Medzi diablami je ten najhorší, ktorý prvé miesto medzi nimi zaujíma. On je najnespravodlivejší medzi nespravodlivými, medzi vrahmi najukrutnejší, medzi rozpustilcami a nešľachetníkmi najspustlejší a najnehanebnejší!»

Pohanská zberba začala zúriť proti ľudom ale svätý Theodor riekol pokojne: «Zapálil som len drevo. I stalo sa, že i ‚matka bohov‘ horiacou sa stala.» Vladár dal sv. Theodora uväzniť a prísne strážiť. Svätý vyznávač prespevoval v žalári chválospevy všemohúcemu Bohu a zhováral sa s blahoslavenými duchmi. Žalárnik a strážni vojaci mysleli, že počujú mnohé hlasy a že snáď kresťania vnikli do žalára, ktorí s uväzneným plukovníkom sa zhovárajú a žalmy prespevujú. A hľa, keď vstúpili do žalára, nenašli v ňom nikoho, len sv. Theodora. I divili sa veľmi a s nimi i vladár, ktorému tú podivnú vec oznámili.

Vladár Binkus usiloval sa znovu, aby sv. Theodora k plneniu rozkazu cisárskeho naklonil; i lichotil mu a sľuboval všemožnú milosť od cisárov. Všetko márne. Svätý Theodor nedal nič na lichotenie, ani na hrozby, i neľakal sa. «Či sa nehanbíš,» riekol vladár k nemu po krátkom čase, «nešťastný človeče, že dôveruješ človeku, ktorého vôbec Kristom menujete, ktorý na potupnom kríži zomrel? Aké bláznivé je zmýšľanie tvoje! Veď vydávaš seba slepo najpotupnejším a najbolestnejším mukám!» Naráža tu pohanský na tie podhodené spisy Pilátove, ktoré na rozkaz cisárov boli vytvorené a medzi ľudom sa rozširovali, a v ktorých o božstve Pána Ježiša Krista veľmi posmešne sa hovorilo (Eusebius H. E. IX, 5).

Sv. Theodor riekol oduševnene a rozhorčene: «Bezbožník, plný úskoku a zlosti, ty si synom diabla a otrokom jeho! A nebojíš sa Boha pokúšať, ktorý mňa posilňuje? Veď skrze Neho panujú ladári na zemi a On zahanbí tyranov, ktorí mocou diabla trýznia národy zeme. A ty otrok diablov chceš ma nahovoriť, aby som
odriekol sa živého Boha a vzýval mŕtve skaly a drevené sochy?»

Rozhnevaný vladár skríkol: «Riekni rovno, či chceš sa klaňať štátnym bohom a cisárovi, alebo či zotrváš pri Kristovi svojom?» Sv. Theodor zvolal oduševnene: «Klaniam sa iba Synu Božiemu, Pánu Ježišovi Kristovi; sluhom Jeho som, On mňa posilňuje a ochraňuje. Rob, čo sa tebe ľúbi!» Pohanský vladár dal podľa predpisu cisárov sv. Theodora ukrutne mučiť.

Sv. vyznávač znášal bolestné muky trpezlivo a neohrozene a modlil sa pri tom, keď telo jeho bolo trýznené: «Pána Boha svojho chcem zvelebovať každého času; chvála Jeho bude vždy v ústach mojich!» Kati odvliekli umučeného sv. Theodora do žalára. V noci ožiaril sa žalár nadzemskou jasnosťou, i zjavil sa Ježiš horlivému sluhovi Božiemu a riekol mu: «Buď statočný. Ja som s tebou; neboj sa ničoho!» Jasnosť nadzemská prerážala i von zo žalára, že preľaknutý žalárnik vbehol k sv. väzňovi, čo sa s ním deje. I nenašiel nič podozrivého.

Podivnú udalosť oznámil vladárovi. Pohan zase nahováral sv. Theodora sľubmi a hrozbami, aby zaprel sv. vieru a modlám obetoval. Ale márne bolo všetko namáhanie jeho. I dal sv. Theodora znovu bolestne mučiť. A keď ani to nepomohlo, vyriekol nad ním nasledujúci výrok: «Theodor, ktorý neuposlúchol rozkaz slávnych cisárov a bohom neobetoval, ale v Ježiša Krista verí, ktorý pod Pontským Pilátom bol ukrižovaný, nech bude za živa spálený.»

Na druhý deň ráno vystúpil sv. Theodor na zapálenú drevenú hranicu, označil sa znamením sv. kríža a radostne odovzdal dušu svoju Bohu, ktorému verne a neohrozene slúžil. To stalo sa dňa 9. novembra roku 306 v pontskom meste Amasea.

Zbožná kresťanská žena, menom Eusébia, pozbierala ostatky jeho aj druhov Eutropia, Kleonia a Basiliska, ktorí s ním pre sv. vieru boli upálení, i pochovala ich veľmi počestne. Neskôr boli prenesené ostatky sv. Theodora do Zugerty, blízko mesta Brindisi v Itálii, kde sa posiaľ prechovávajú.

Na príhovor sv. Theodora sa stali mnohé divy a zázraky nad jeho ostatkami.

Sv. Theodor (Bohdan, Božidar) sa vyobrazuje v rúchu rímskeho vojaka; v ľavej ruke drží palmovú ratolesť, pravou rukou sa opiera o meč; v jeho pozadí je horiaci pohanský chrám.

PDF (formát pre tlač)