Nemecký kňaz: Islamské vyznanie viery nie je až také odlišné od kresťanského

16. septembra 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Islam

Nemecký teológ a kňaz, Oliver Wintzek, tvrdí na katolíckej webovej stránke Katholisch.de, že islam je „alternatívnou formou“ kresťanstva, že rozdiely predstavujú iba „kristologické diskusie“ a že v islame nie je nič, čo by bolo z politického hľadiska nezlučiteľné s niekdajším kresťanským Západom.

Vzhľadom na kňazovu známu záľubu v nesúhlase s dogmami by sa mohlo zdať, že aj webová stránka Katholisch.de a jej prevádzkovateľ – Nemecká biskupská konferencia sú proti dogmám, ale to by bolo nespravodlivé. Pravdou je, že naopak, niektoré „dogmy“ stránka obhajuje jednomyseľne a odvážne. Napríklad dogmu, podľa ktorej je strana Alternatíva pre Nemecko prakticky stelesneným diablom, alebo dogmu, podľa ktorej celá sexuálna morálka Cirkvi nie je ničím iným ako pozostatkom nešťastnej minulosti, ktorá má čoskoro zmiznúť.

Ďalšou z „dogiem“, ktoré Nemecká biskupská konferencia neochvejne obhajuje, je absolútna pozitívnosť imigrácie: každá imigrácia je už zo svojej podstaty dobrá a obohacujúca o rozmanitosť. A ak je moslimská, je dobrá dvojnásobne. Články v tomto duchu uverejňuje portál Katholisch.de veľmi často a hoci nepredstavujú oficiálne stanovisko všetkých nemeckých biskupov, nepochybne dokonale odrážajú postoj predstaviteľov konferencie ako zastrešujúceho orgánu.

Najnovší z článkov bol uverejnený 12. septembra a podpísal ho o. Oliver Wintzek, profesor dogmatickej a fundamentálnej teológie na Katolíckej vysokej škole aplikovaných vied v Mainzi. Profesor Wintzek využil skutočnosť, že v ten deň sa slávil sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie, a pripomenul, že tento sviatok bol schválený v roku 1683 na oslavu toho, že kresťanské vojská, a najmä poľská jazda kráľa Jána Sobieskeho dokázali prelomiť druhé turecké obliehanie Viedne.

A aký záver z toho profesor vyvodzuje? „To je už história: už v roku 2006 vtedajší spolkový minister vnútra Wolfgang Schäuble pokojne vyhlásil, že islam patrí k Nemecku a Európe.“ Kedysi sa Cirkev radovala z toho, že s Božou pomocou stroskotal moslimský pokus ovládnuť Európu. Dnes by sa podľa profesora mali katolíci radovať z masívnej prítomnosti islamu v Európe.

O. Wintzekovi sa, samozrejme, nepáči násilie a uznáva, že „existuje násilný islamizmus, ktorý má svoje metastázy aj v Nemecku“. „Absurdná narážka, že islam je politickou ideológiou nezlučiteľnou s ústavou však neprichádza do úvahy.“

Profesor sa zjavne nepýtal moslimov žijúcich v jeho krajine, aký je ich názor na túto otázku, a keby tak urobil, možno by zostal prekvapený. To však nie je dôležité, pretože pre Katholisch.de je vnútorná dobrota islamu dogmou, a preto nepotrebuje zdôvodnenie, ale iba katechézu.

V tomto duchu nám profesor o. Wintzek trpezlivo vysvetľuje, že „islamské vierovyznanie napokon nie je až také „odlišné“.“ Na podporu svojho tvrdenia pripomína, že cirkevný otec svätý Ján Damascénsky, ktorý žil pod islamskou nadvládou, „neklasifikoval islam ako nové svetové náboženstvo, ale považoval ho za kresťanskú „herézu“.“

Profesor však akýmsi zvláštnym nedopatrením nespomína, že svätý Ján Damascénsky zvykol označovať islam za „poveru Izmaelitov“, moslimov nazýval „mrzačiteľmi Boha“ zato, že zdeformovali pravé náboženstvo, Mohameda považoval za falošného proroka a Korán za „smiešnu“ knihu plnú nezmyslov.

V každom prípade to podľa otca Wintzeka znamená, že islam je jednoducho „alternatívnou formou byzantského kresťanstva, ktorá presadzuje samostatný výklad postavy Ježiša, syna Márie“. Profesor zdôrazňuje, že výraz „Ježiš, syn Márie“ sa v Koráne spomína približne stokrát, čo je podľa neho „jasným dôkazom, že sa tu vedú kristologické diskusie“, a že teda nejde o „politickú ideológiu“.

Záver článku znie, že „12. september by mohol byť príležitosťou nanovo premyslieť význam Božieho posla z Nazareta, v spojenectve nielen s našimi „staršími bratmi“ Židmi (Ján Pavol II.), ale aj s našimi „mladšími bratmi a sestrami“.“

Islam teda nielenže je prakticky tým istým ako kresťanstvo, ale navyše je „súčasťou Nemecka“ rovnako ako kresťanstvo. Strana Alternatíva pre Nemecko je naopak polarizujúca, jej odmietanie „minaretu ako islamského symbolu nadvlády“ je „neosvietené“, jej „reči o islamizácii“ sú „zavádzajúce“ a skutočným problémom krajiny je, že moslimovia sú stigmatizovaní ako „tí druhí“.

Profesor Oliver Wintzek nie je iba kňazom, profesorom teológie na katolíckej vysokej škole a pravidelným prispievateľom webovej stránky nemeckých biskupov, ale spolupracuje aj v jezuitskej farnosti v Mannheime.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je predstava islamu ako akejsi „alternatívnej formy kresťanstva“ teologicky neudržateľná. Nestačí totiž, že Korán pozná Ježiša a Máriu. Islam odmieta samotné jadro kresťanskej viery: Najsvätejšiu Trojicu, Kristovo božstvo a Božie synovstvo, vykupiteľský význam Kristovej smrti na kríži a kresťanské chápanie Zmŕtvychvstania. To nie sú okrajové „kristologické diskusie“, ale rozdiely týkajúce sa základných článkov kresťanského Kréda.

Odkaz na svätého Jána Damascénskeho je navyše zvlášť nešťastný. Keď tento veľký cirkevný otec zaradil islam medzi herézy, rozhodne tým nechcel povedať, že ide o prijateľnú alternatívu byzantského kresťanstva. Práve naopak: islam polemicky vyvracal a Mohamedove nároky na prorockú autoritu odmietal. Vytrhnúť označenie „heréza“ z historického kontextu a urobiť z neho argument pre náboženskú blízkosť je takmer obrátením zmyslu Damascénskeho argumentácie.

Rovnako zvláštne pôsobí použitie sviatku Najsvätejšieho mena Panny Márie. Jeho historické spojenie s oslobodením Viedne roku 1683 nemožno jednoducho premeniť na oslavu masovej prítomnosti islamu v dnešnej Európe. Katolícka tradícia samozrejme prikazuje pristupovať k jednotlivému moslimovi s úctou k jeho ľudskej dôstojnosti a s kresťanskou láskou. Z toho však nijako nevyplýva povinnosť zatvárať oči pred zásadnými teologickými rozdielmi ani pred politickými a spoločenskými problémami, ktoré môžu sprevádzať konflikt odlišných náboženských a kultúrnych predstáv.

Najväčším paradoxom podobných úvah je napokon to, že v mene dialógu sa prestáva brať vážne aj samotný islam. Moslim nie je kresťan, ktorý sa iba trochu inak vyjadruje o Kristovi. Má vlastnú vieru, vlastnú teológiu a vlastné chápanie spoločnosti. Skutočný dialóg preto nezačína tvrdením, že rozdiely vlastne takmer neexistujú, ale ich poctivým pomenovaním. Katolík pritom nemusí nenávidieť moslima, aby mohol bez rozpakov povedať, že islam a kresťanstvo nie sú dve verzie tej istej viery.

A pokiaľ sú páni z Katholisch.de a otec Wintzek predsa len presvedčení, že všetky obavy sú iba prejavom neosvietenej stigmatizácie a že islamsko-kresťanské spolužitie je takmer bezproblémovou rodinnou idylkou „starších“ a „mladších“ súrodencov, zostáva im už len popriať, aby ich ich „mladší bratia a sestry“ konečne zahrnuli tou povestnou dobroláskou – napríklad takou spontánnou, bezprostrednou a kontaktnou, akú vie občas ponúknuť hranica pri Ceute. Potom možno bude aj následná kristologická diskusia o niečo menej akademická.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)