Pastoračné centrum vo Florencii chce „dekonštrukciu“ biblických textov o zákaze homosexuality. Tvrdí, že išlo len o historický kontext

2. decembra 2024   Krátke správy

Ako ukazujú takmer identické správy z rôznych kútov cirkevného sveta, všetci popierači cirkevného a biblického zákazu sodomského hriechu pracujú podľa rovnakého manuálu. Jeho základnými piliermi sú: morálny evolucionizmus, historická podmienenosť pravidiel a relativizujúca reinterpretácia Svätého písma v duchu Piom X. odsúdenej historicko-kritickej metódy. O prípadoch takejto relativizácie sme písali napríklad aj tu:

https://christianitas.sk/znepokojujuce-vyjadrenia-otca-roberta-pasoliniho-o-f-m-cap/

https://christianitas.sk/teolog-tvrdi-ze-svate-pismo-je-plne-toxickej-maskulinity-a-su-v-nom-aj-absolutne-nesvate-texty-chce-jeho-rodovo-kriticke-citanie/

https://christianitas.sk/novy-vatikansky-kazatel-roberto-pasolini-ofm-cap-tvrdi-ze-autori-svateho-pisma-nerozumeli-homosexualite-v-biblii-totiz-nachadza-homo-pribehy/

https://christianitas.sk/novy-prefekt-dikasteria-pre-nauku-viery-katechizmus-sposobuje-gejom-bolest-pismo-treba-vykladat-inak-zenati-knazi-su-mozni/

Cieľom tejto metódy je zrelativizovať celé Sväté písmo s poukázaním na to, že to, čo sa v ňom píše o morálke a Božích skutkoch, nemá nadčasovú a večnú platnosť, ale len platnosť v danom historickom kontexte. Ergo, dnes keď máme iný kontext, tak strácajú pravidlá, zákazy, Bohom zjavené pravdy svoje opodstatnenie.

Je dobré si opakovať metódy týchto „vylepšovateľov“ katolíckej doktríny, pretože sú aj na Slovensku a to v hojnejšom počte, než by sa zdalo. Povzbudení aktuálnym vývojom strácajú zábrany a používajú rovnakú argumentáciu ako ich zahraniční kolegovia. Aj keď na Slovensku ešte stále pôsobia trochu opatrnícky. Uvidíme dokedy…

Najnovšie sa v tomto smere prezentovalo Diecézne centrum rodinnej pastorácie – Koordinátor pre pastoráciu inklúzie nie bezvýznamnej Florentskej diecézy. Jeho hlavní reprezentanti Don Gian Luca Carrega, profesor Nového zákona na Teologickej fakulte v Turíne a sestra Fabrizia Giacobbeová, vypracovali novú interpretáciu biblických textov, a to aj takých, ktoré explicitne zakazujú a odsudzujú homosexuálnu prax.

https://lanuovabq.it/it/se-la-bibbia-non-e-gay-friendly-a-firenze-la-si-reinterpreta

Keďže texty Starého zákona sú v odsúdení homosexualizmu dokonale jasné a požadujú pre aktívneho homosexuála trest smrti, je len veľmi ťažké ich spochybniť a relativizovať. Texty Nového zákona, vzhľadom na to, že všetci vtedajší Židia poznali Mojžišov zákonník a vedeli čo hovorí o aktívnych homosexuáloch, sa o tomto probléme zmieňujú len okrajovo. A to nie preto, žeby mali evanjelisti a apoštoli nejaké pochybnosti o správnosti zákazu aktívnej sodomie, ale preto, že v duchu Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý neprišiel Zákon zrušiť ale naplniť, vedeli, že o samozrejmých veciach v Novom zákone, ktorý si nárokuje na zjavenie vecí nových, nie je nutné hovoriť a opakovať všetky pravidlá staré a evidentné.

A tak zatiaľ čo Nový zákon sa dá v tomto smere ľahšie „okecať“ zmanipulovanými frázami o láske, milosrdenstve a sprevádzaní, tak na Starý zákon treba vytiahnuť osvedčenú historicko-kritickú metódu. Tej sa úspešne zhostil aj profesor Carrega a sestra Fabrizia, pričom sa pustili do revízie politicky nekorektných pasáží Starého zákona v rámci prednáškového cyklu s názvom Štyri kroky inklúzie:

Don Carrega a sestra Fabrizia navrhujú konkrétne revíziu textov v knihe Levitikus:

„Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18,22)

„Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich.“ (Lv 20, 13)

Podľa nich vyplýva toto jednoznačné odsúdenie z troch dobových, a teda dnes už údajne neaktuálnych predpokladov:

1) Pre Písmo existujú iba heterosexuálni ľudia a neobjavuje sa v ňom žiadna zmienka o homosexuálnej náklonnosti. Z toho podľa nových interpretov vyplýva: keďže existovali pre Starý zákon len heterosexuálni ľudia, homosexuálne vzťahy boli nevyhnutne charakterizované ako neprirodzené.

No, zdá sa, že pán profesor teológie a jeho pomocníčka vynašli novú, dobovo podmienenú prirodzenosť…

– Tento blud šíri aj nový pápežský kazateľ Pasolini (viď odkaz vyššie), avšak už to, že niečo vlastne treba revidovať je dôkazom proti tomuto tvrdeniu. Ak starí Izraeliti nepoznali homosexualitu, tak načo ju tak prísne zakazovali? Navyše všade okolo nich bujnela vo veľkom a oni boli výnimkou v inak zabehanej pohanskej praxi. Občania Sodomy nakoniec sami dobre dosvedčujú, že podobné chúťky im neboli cudzie.

2) Z pohľadu Izraela bola plodnosť otázkou života a smrti, pretože Židom hrozilo vyhynutie; sexualita sa preto považovala za funkciu plodenia s následnou stigmatizáciou všetkých skutkov, ktoré nie sú otvorené životu.

– Tento blud je zrejmý každému, kto si len trochu čuchol k antickým dejinám. Všetky národy antiky mali rovnakú potrebu plodiť, množiť sa a expandovať. Veľa potomkov, najmä mužov, znamenalo moc. Táto tendencia sa však u nich vôbec nevylučovala s homosexuálnou zvrhlosťou. Či už verejne tolerovanou až rituálne inštitucionalizovanou, alebo privátnou. Viď Grékov, Rimanov, Peržanov, Feníčanov, ktorých Izraeliti poznali a aj v podstate všetky pohanské národy, ktoré nepoznali (Indovia, Aztékovia), ergo, napr. u Grékov boli ženy na plodenie a popri tom ešte homosexualita na zábavu.

3) Kultúra Izraela považuje Bohom chcený vesmírny poriadok za poriadok, ktorý nemožno nijako meniť.

– No a tu už zostáva rozum stáť: Don Carrega a sestra Fabrizia pripúšťajú zmenu Bohom stanoveného poriadku vesmíru?

Rezultát je jasný. Podľa nich „pravidlá, ktoré nájdeme v knihe Levitikus nie sú absolútne, ale sú spojené s presným kontextom“. Zároveň citujú z práce biblickej odborníčky a vedkyne (zdá sa, že tieto pojmy začínajú ašpirovať na transformáciu do nadávky) Rosanny Virgiliovej:

„Matrica týchto zákonov je evidentne kultúrna a nie prirodzená. Je nebezpečné (!!!) zmeniť tento ich pôvod a urobiť z nich zákony prírody.“

Cituje aj ďalšieho odborníka, dona Basila Petra a jeho text s názvom Budúca katolícka sexuálna morálka (ako vidno majú už všetko pekne dopredu naplánované), v ktorom sa uvádza táto nehoráznosť:

„Ako sa otroctvo z veci, ktorá sa považovala za prirodzenú, stalo niečím, čo je proti prirodzenosti, tak rovnaký prechod je možný aj pokiaľ ide o homoafektívnu orientáciu.“

Opäť znôška bludov: Cirkev nikdy nepovažovala (na rozdiel od Aristotela) otroctvo za vec prirodzenosti. Na druhej strane ho nikdy ani neodsúdila ako niečo, čo je za akýchkoľvek okolností zvrátené. V určitých výnimočných prípadoch cirkevné učenie pripúšťa aj takéto usporiadanie vzťahov, viď Joseph Gredt: Základy aristotelsko-tomistickej filozofie. https://www.martinus.sk/645195-zaklady-aristotelsko-tomisticke-filosofie/kniha. Avšak v prípade sexuality, ktorá sa dotýka podstaty ľudskej existencie ako takej, nemôže byť o nejakej revízii a výnimkách ani reč. To však evidentne aktérov tejto revízie nezaujíma a navrhujú:

Biblické texty sa musia „dekonštruovať“ tak, aby sa pridržiavali „hodnoty“, ktorú vyjadrujú, ale nie noriem, ktoré navrhujú, a predovšetkým sa treba vyhnúť transpozícii z kultúrnej normy na absolútnu prirodzenú normu.

Avšak jediný spôsob, ako sa tejto údajnej transpozícii „vyhnúť“, je – „uhnúť“ od pravej náuky. A to zdá sa donovi Carragalovi, sestre Fabrizii aj všetkým novým odborníkom ide nesmierne dobre. Lenže v skutočnosti pri popise sexuálnej prirodzenosti a pri odmietaní sodomie nejde o žiadnu transpozíciu, ale o poznanie objektívnej a nemennej pravdy o Božom stvorení.

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)