O pôste

30. augusta 2026   Cirkev

„Zasväťte pôst.“
(Joel 1,14)

Cirkev sv. prísne nakladá kňazom, aby každý rok aspoň raz oznámili a vysvetlili veriacim prikázanie pôstu. Toto prísne naloženie našej sv. Cirkvi plním v túto chvíľu, oznámim a vysvetlím katolícky zákon pôstu. Beztak mnoho zmätku a nedorozumenia panuje medzi ľudom ohľadom pôstu. Jeden si myslí: pôst záleží v tom, keď neje mäso a slaninu. To je nie pôst, to je zdržiavanie sa. Druhý povie: čo je to za pôst, keď sa človek napchá haluškami alebo fazuľou? Keď sa postiť, to postiť sa o chlebe a vode. To je nie pôst, to je farizejstvo. Chudobný však domnieva sa: dosť sa postím, keď nemám čo jesť. To je nie pôst, to je hladovanie. Boháč oplýva a hostinuje po cez celý rok, tak sa zakrýva, že to len kňazi a mnísi na žalúdok neduživí vynašli, že v isté dni toto alebo ono nie je dovolené jesť. Takto rúhajú sa Bohu.

Zákon pôstu z vnuknutia Ducha Svätého ustanovili už apoštoli. Odkedy kresťania už jestvujú na zemi, po celom svete zachovávajú tretie cirkevné prikázanie:

„Prikázané pôsty zachovávať, tiež od mäsitého pokrmu sa zdržovať.“

Pôvodca našej viery: Ježiš Kristus svojím príkladom učí nás pôstu. Rozširovatelia našej viery: apoštoli sami na sebe zakúsili, akým účinným prostriedkom k svätosti života je pôst.

Príklad Kristov posvätil, nasledovanie apoštolov potvrdilo tretie cirkevné prikázanie, preto smrteľne hreší, kto ho dobrovoľne prestúpi. Ani tým sa nemôže vyhovárať: keby som bol vedel, ako mám sa postiť, bol by som sa postil, ale ja nielen spôsob, dni, ale i úžitok pôstu vám vyložím. Počúvajte!

1. K tomu, aby ste tretie cirkevné prikázanie správne zachovávali, treba vám vedieť spôsob pôstu a poznať pôstne dni.

Sú prísne pôstne dni, v ktoré zakázané je požívať mäsité pokrmy a len raz denne dovolené je nasýtiť sa. Také prísne pôstne dni sú: Svätovečerný pôst v deň pred Božím Narodením, v sobotu pred Turícami a v deň pred sviatkami Všetkých Svätých a Nanebovzatia Panny Márie. Potom všetky kántrové dni. Ďalej Popolcová streda a vo Veľkú sobotu dopoludnia. Konečne všetky sviatky a soboty vo veľkom pôste.

Sú ďalej také pôstne dni, v ktorých síce dovolené je požívať mäsité pokrmy, avšak neslobodno iba raz cez deň sa nasýtiť. Takéto pôstne dni sú: Každý deň vo veľkom pôste, vyjmúc vyššie uvedené dni prísneho pôstu. V každú nedeľu behom celého roku, taktiež v zasvätené sviatky, vyjmúc tie sviatky, ktoré pripadajú do veľkého pôstu, prestáva akýkoľvek zákon pôstu a zdržiavania.

Sú konečne dni zdržiavania sa, v ktorých zakázané je len mäsité pokrmy požívať, a to sú obyčajné piatky v roku, na ktoré nepripadá žiaden iný pôst.

Toto je poriadok pôstu, ako to najnovší zákonník Cirkvi všeobecne ustaľuje. Avšak Sv. Otec zvykol z dôležitých príčin udeľovať rôznym krajinám dišpenzácie, uvoľnenia od zachovávania pôstu v isté dni. Tak u nás teraz dovolené je požívať mäsité pokrmy vo veľkopôstne a kántrové stredy a soboty, taktiež v deň pred sviatkom Všetkých Svätých. – Potom továrenskí a banícki robotníci, alebo ktorí v reštauráciách jedálňach sú nútení sa stravovať, majú to uvoľnenie, že povinní sú zdržiavať sa od mäsitých pokrmov len v Popolcovú stredu, vo Veľký piatok, na vigíliu pred Vianocami a Turícami. – Len na Veľký piatok povinní sú postiť sa: službu konajúci na železniciach a lodiach, ďalej chudobní, ktorí z almužny žijú a konečne sluhovia, ktorí tam slúžia, kde pôstne jedlá nedostanú. Mäsité pokrmy požívať dovolené je teraz u nás tam, kde je slávnosť odpustu alebo výročný jarmok.

Nuž toto by bolo to ťažké jarmo, na ktoré sa niektorí vlažní kresťania žalujú? Toto by bola tá hrozná ťarcha, ktorej sa niektorý slabý veriaci natoľko ľaká? O týchto maloverných kresťanoch prichádza mi na um príklad mladého Tobiáša, ktorého poslal otec do cudzieho, ďalekého kraja. Po ceste chcel si Tobiáš vymočiť nohy, preto vošiel do rieky. Avšak náhle so strašným krikom vybehol von z vody, lebo veľmi veľká ryba plávala proti nemu. Jeho sprevádzajúci druh, anjel Rafael, ho posmeľoval, aby sa jej nebál, aby ju chytil za krk a vytiahol na breh. Tobiáš vskutku učinil tak.

Práve tak ľakajú sa pôstu niektorí kresťania, ktorí pôst len pre meno poznajú, ale statočne nikdy ho nezachovávali. Najprv probuj a potom hovor. Raz cez deň, totižto na poludnie nasýtiť sa, ráno trochu a večer trochu občerstviť sa, v tom niet žiadnej ťažkosti, to žiada od nás Cirkev v deň pôstny a ak i to nevládzeš pre chorobu, alebo ťažkú robotu, nie si povinný tak prísne sa postiť. Mnohí ľudia nevečerajú, lebo pre slabosť svojho žalúdka nemohli by spať, keby sa nasýtili, prečo by si to nemohol robiť ty, kresťan, keď ti to tvoja matka, Cirkev sv. nakladá, aby si svojmu žalúdku niečo utrhol? Ochotne zachováte pôst, keď povážite jeho úžitky.

2. Nemyslite si, že Cirkev sv. pôstom len trýzniť chce svojich veriacich. Nuž či matka trápiť chce svoje dieťa, keď mu naloží, aby nejedlo nezrelé ovocie? Tým ho netrápi: ba chráni jeho život, jeho zdravie. Telesná matka telesné zdravie, duchovná matka dušu nám chce zachrániť svojím pôstnym prikázaním.

Našim prvým rodičom daný bol príkaz pôstu: „zo stromu poznania dobrého a zlého nejedz!“ (porov. Gn 2,17). Napriek zákazu jedli, pahltnosť bola príčinou ich pádu.

Druhý Adam: náš Pán Ježiš postil sa 40 dní a 40 nocí. I k nemu prišiel diabol: „Povedz, aby sa tieto kamene stali chlebmi“ (porov. Mt 4,3). Ježiš odohnal pokušiteľa, pôstom premohol pokušenie. Pred nami je príklad: Adamovo prestúpenie pôstu a za ním jeho pád, Ježišov pôst a za ním víťazstvo.

Nás nielen podvod diablov, ale k tomu neraz i hriešna náruživosť svojho vlastného tela uvádza do pokušenia. Nie ako sme my, hriešni ľudia, ale ani Svätí, ktorí sa dostali na vysoký stupeň svätosti, neboli oslobodení od takýchto pokušení. Počujte len sv. Máriu Magdalénu de Pazzi, čo všeličo musela vystáť od diabla: ošklivejšie nad ošklivými obrazmi jej ukazoval. Keď išla do kostola, so zbraňou zastal jej cestu. Ustavične šepkal jej do ucha, že čo i pol Neba bude vzývať o pomoc, jej duša predsa len do Pekla príde. Ale Mária Magdaléna vzdor tomu zvíťazila nad diablom. — Sv. Antona zasa telesné žiadosti, smilné náruživosti trápili, i čo urobil? Nahý hodil sa medzi tŕne a dotiaľ sa obracal v nich, kým ho tie hriešne žiadosti neopustili.

Okrem pomoci Božej čomu mohla ďakovať Mária Magdaléna, že premohla pokušenie? Ustavičnému kajúcnemu pôstu. A sv. Anton okrem milosti Božej čomu mohol ďakovať za víťazstvo nad pokušeniami tela? Sebamŕtveniu.

Darmo sa mi chvastá niekto so svojím zbožným životom ak nezvykol sa často, prísne postiť, lžou je jeho pretváračský svätuškársky život. Telo a diabla nemožno iba pôstom premôcť. Ako divokého koňa len tak možno skrotiť, keď mu odoberieš z obroku, podobne i telo len vtedy udržíme v cnosti, keď mu odoberieme dobré zákusky, keď ho zaprieme pôstom. Náruživosti tela ulomíme pôstom, dušu posilňujeme modlitbou a sviatosťami, tak potom môže prísť diabol, nikdy viac nedobyje hradbu našej duše.

Preto, drahý priateľu, ktokoľvek si, keď ťa mučia pokušenia tela a diabla, lepšiu radu nemôžem ti dať: „posť sa, aby si nezhrešil.“

III. Keby ste čítali životopis Svätých, divili by ste sa nad tým prísnym sebamŕtvením, nad tým pevným pokáním, ktoré nejeden svätý konal. Na príklad spomeniem sv. Petra z Alcantary. Štyridsať rokov nespal na posteli. Každý deň dva razy sa bičoval železnými reťazami. Pichľavý železný opasok nosil na tele. V zime, v lete bosými nohami, s obnaženou hlavou chodieval. Len každý tretí deň jedol. Svojmu telu až do smrti nedoprial odpočinku.

Neviem, či ste už počuli niečo, o sv. Šimonovi Stylitovi. Tento svätý postavil jeden stĺp štyri siahy vysoký. Ako-tak dalo sa na ňom stáť, kľačať a sedieť, ale ležať naskrze nie. A na tomto stĺpe strávil sv. Šimon štyridsať rokov. Postil, modlil sa a kázaval odtiaľ.

Hľa, čo neučinili svätí, aby svoju jedinkú nesmrteľnú dušu zachránili. Akékoľvek sebamŕtvenie konali, potrebné im to bolo, lebo boli tiež hriešni ľudia. Ale to nám už na úctyplný údiv môže slúžiť, že Ježiš Kristus, Syn Boží, ten nevinný Baránok, tak prísny život viedol. Sv. Jozef udržiaval ho mozoľnou prácou svojich rúk. V dospelom veku živoril z milodarov. Celé noci strávil v modlitbe. Postil sa 40 dní a 40 nocí. A nezabúdajme, že Ježiš sa síce stal človekom, ale na hriechoch ľudských nebral účasť. Postil sa za nás, za naše hriechy. Preto hovorí sv. Ambróz: „Keď sa držíš za kresťana, to isté musíš činiť, čo Kristus činil: on, ktorý nemal hriech, postil sa 40 dní, a ty, ktorý si hriešnik, nechceš postiť?“

Uverím ti, kresťan, že tvoja duša teraz nie je obťažená žiadnym smrteľným hriechom, nuž ale či za tvojho života nespáchal si ešte smrteľný hriech? Ó, spáchal si a za ne neučinil si ešte zadosť! Okrem toho či nemáš všedné hriechy, za ktoré tiež zaslúžiš trest? Potom splácaj svoje časné tresty! Sám sa trestaj, aby si menej mal čo trpieť v Očistci. Ó, koľkí oplakávajú teraz v Očistci svoju ľahostajnosť, že nezachovávali svedomito sv. pôsty. Keby sa neboli stránili tohoto maličkého pokánia, už by sa boli dávno radovali v Nebi.

N. N.! Spočítal som vám dni pôstne, vyložil som vám spôsob postenia sa, predniesol som vám úžitky pôstu. Teraz vám iné nepozostáva, len vecne plniť tretie cirkevné prikázanie: „Ustanovené pôsty zachovávať a od mäsitých pokrmov sa zdržovať.“ Ale musím ešte i to poznamenať, že v pôstne dni nie je dosť len postiť sa, ale pôstne dni máme ešte i modlitbou, účasťou na sv. omši, almužnou a inými dobrými skutkami zasvätiť. Lebo kto sa len od zakázaných pokrmov zdržuje a nechráni sa hriechu, podobný je diablovi, ktorý síce neje, ale neprestáva zlé činiť. Kto sa však nielen postí, ale i hriechu sa chráni, podobný je anjelovi, ktorý ani neje, ani zlé nepácha. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)