Návrat špiónománie alebo Sokrates – vzor všetkých špiónov a ako som sa ja stal špiónom

Branislav Michalka
27. apríla 2024   Politika   Komentár

Po niekoľkých desaťročiach oddychu sa nám vrátila do Európy a jej kultúrno-civilizačných derivátov obľúbená celospoločenská hra – špiónománia. Tú sme samozrejme v časoch budovania marxistického socializmu (toho východného, zlého, nie toho západného a dobrého) poznali všetci a stala sa súčasťou nášho detského sveta. Preto sa my starší cítime v tejto zdarne reinkarnovanej atmosfére špiónománie ako rybičky v dobre osvetlenom akváriu.

Aj pokiaľ sme totiž boli na druhej strane barikády (teda skôr naši rodičia – tí tmári, katolíci a protisocialistické živly), dobrodružstvám skvelých bojovníkov s agentmi imperializmu sme nedokázali odolať. Spolu s majorom Zemanom a jeho ešte akčnejším pajtášom, kapitánom Hradcom sme gúľali očami nad konšpiráciami neonacistov, buržoáznych skorumpovaných mäkkýšov a zanarchizovaných disidentov. Spolu s poľským pohraničníckym psom Šarikom (pozor, nemýliť si s jeho menovcom a bratancom v Štyroch tankistoch) sme naháňali diverzantov, špiónov a kontrabandistov na hraniciach.

Pri sledovaní seriálu Sedemnásť zastavení jari, kde špión Štirlic (Schtierlitz) alias Tichonov, predstaviteľ sovietskej skratky GRU rozložil všetky nemecké skratky: SD, SS, Gestapo, OKW, NSDAP, OKH, OKM, OKL, RSHA, Orpo, SiPo, Kripo, Schupo, GemPo, vrátane ZGS, sme onemeli nad všadeprítomnosťou špiónov a zrady. V pokračovaní tohto seriálu TASS je splnomocnený vyhlásiť sa nám potvrdilo, že špióni a zrada nielenže nezanikli ani po víťazstve socializmu, ale naopak: do prekvitajúcej záhradky socialistickej únie (ZSSR, ČSSR, NDR, BĽR, PĽR, MĽR, etc. + RVHP) sa nám neustále tisli rôzni škodcovia, záškodníci a závistlivci, ktorí nezniesli pohľad na naše kvitnúce záhony a tak ich aspoň túžili pošliapať.

Lenže my, ktorí sme mali to potešenie sledovať aj rakúsku televíziu, sme videli aj opačnú stranu mince. Skvelého Jamesa, vyzliekajúceho niekoľko žien za deň, statočných chlapcov zo CIA, DIA, FBI, MI6, MI5, DGSE, BND a dokonca aj z Mosadu, ako lámu rekordy v odhaľovaní škodcov budovania kapitalizmu. Skrátka, svet sa hemžil špiónmi, a špióni boli tým najdostupnejším materiálom, z ktorého sa dali uštrikovať dobrodružné sny, pretože ako vedel každý správny pionier a ako to aj videl na vlastné oči v seriáloch o pionieroch – stretnúť, chytiť a usvedčiť špióna, to bol vzhľadom na ich hustý výskyt najjednoduchší spôsob ako sa stať Old Shatterhandom, D’Artagnanom, Monte Christom a Sherlockom Holmesom v suchopárnych podmienkach rozvinutej industriálnej spoločnosti.

Že k špionážnej téme v tejto dobrodružnej atmosfére automaticky ubiehali mysle väčšiny občanov, o tom nám zanechal svedectvo český dobový film Svatba jako řemen (1967), v ktorom sa súdruh otec nevesty a nastávajúci svokor nemravného ženícha na jeho adresu vyjadril (trochu neuvedomelo): „Všetko by som mu odpustil, aj keby bol tým špiónom, ale toto…!“ Dokážeme si zaiste domyslieť akého strašného prehrešku sa súdruh ženích musel dopustiť, keď to bolo ešte niečo horšie ako – špionáž!

No a všadeprítomný špión je dnes späť. Pozerá závistlivo spoza svojho plota (ošarpaného) na krásnu záhradku Európskej únie, nevie dopestovať pri svojom kurníku také úžasné skratky ako EP, EK, ECB, EIB, EEA a predovšetkým LGBTQ+, a tak mu víri v hlave neustále len jedno: škodiť, škodiť a škodiť…

A už sa to sype a jedno za druhým. Len v takej nemeckej strane AfD je špiónov ako maku. Zistilo sa to, čisto náhodou pred voľbami, v ktorých by mala podľa predpokladov uspieť. No a keď sa to následným súdnym vyšetrovaním nepotvrdí (podobne ako Trumpove proruské konšpirovanie), tak sa nič až také strašné nestalo: v demokracii sa každý dovolá svojho práva. Vina bude z neho (potichu) odňatá. Len tie voľby už, to je nám strašne ľúto, ale viete – bezpečnosť, čo sa dá robiť, akosi, tak nejak, zaiste – nevyhráte. Nič to, skúsite to nabudúce…

Portál Euractiv.com správne píše a číta, že „cez inštitúcie EÚ preniká strach zo špionáže“:

https://www.euractiv.com/section/politics/podcast/fear-of-espionage-seeps-through-eu-institutions-after-new-afd-scandal/

Veď predsa špióni môžu byť všade a môže to byť hocikto! Aj u nás na Slovensku máme pekných vtáčikov, poskrývaných po všelijakých alternatívnych dierach. Však my im prídeme na kobylku a ukážeme celému svetu toho ich koníčka.

Avšak tu sa musíme vlastne zamyslieť, kto je to špión? Je to len po zuby ozbrojený statný krásavec (spomeňme len toho najlepšieho Cyrila Juana Borgeteho, uhynuvšieho za nešťastných okolností na pôde pražského letiska), alebo je to potenciálne každý, kto nesympatizuje s aktuálnym režimom a štátnou formou? Správna je samozrejme odpoveď B. Aby sme si ukázali hĺbku problému, siahnime až na dno Mariánskej priekopy dejín a ukážme si jedného z najstarších pseudointelektuálnych špiónov.

Už staroveký Sokrates bol presne takýmto spartským fašistickým špiónom na území demokratických Atén, akých sa nám tu teraz všade hemží neúrekom. Špiónoval na vedeckých konferenciách a sympóziách, vyjedal tam chlebíčky a popíjal dobré demokratické vínko, aby pod pláštikom vedeckej činnosti špionážne šíril spartskú propagandu, ovplyvňoval demokratické voľby v Aténach, šíril rôzne dezinformácie a konšpirácie, ako napríklad o tom, že mládež v Aténach je mierne demokraticky degenerovaná a podobne. Skrátka, čo vám budem hovoriť, nakydal na našu svätú demokraciu tak, že ešte dodnes ju z toho bolí hlava.

Lenže, ako vedeli aj major Zeman a kapitán Hradec, a ako hovorí pokrokové porekadlo: Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho utrhne. Milého malého špiónka, Aristofanes aj Nietzsche svorne potvrdzujú, že bol malý, čaptavý, pričupený, zákerný a pripečený, takto jedného dňa pekne odhalili, chytili toho votrelca pekne za uši, posadili ho do nápravno-výchovného zariadenia a aj keď sa im nepodarilo ho vychovať, aspoň ho napravili.

V kontexte týchto skutočností uvažujme a pýtajme sa: Nie je lepšie sa rovno priznať, nesťažovať súdruhom ich prácu (niektorí majú rodiny a niektorí aj alternatívne rodiny, doma ich čakajú s večerou), nebrzdiť proces napredovania a sprevádzania, keď sme už aj pochybili? Veď my sami dobre vieme, ako známi dezoláti, dezinformátori a konšpirátori, že sme skutočne aj my tí „špijóni“ a priznanie je navyše poľahčujúca okolnosť. Preto podľa vzoru súdruha Slánskeho alias Salzmana poslušne hlásim:

Doznávam, že som vošiel do spojenectva s rusko-čínskou-maďarskou rozviedkou v snahe poškodiť a kompromitovať európske pokrokové zriadenie. Hnala ma túžba pošpiniť budovanie Európskej únie a celého pokrokového západného sveta.

Navyše doznávam, že som nepriateľ liberálnej demokracie, obhajca monarchistickej a nedemokratickej formy vlády, odmietam náboženský aj kultúrny pluralizmus a nie som dokonca ani zaočkovaný vakcínou slobody a nádeje. Ako katolícky tradicionalista, vystupujúci pod maskou tradičného katolíka, od rána, hneď ako sa zobudím, pociťujem v srdci, ale aj okolitých orgánoch kontinuálnu nenávisť a pýchu. Tento tlak smerom k obednej prestávke narastá, aby sa následne mierne ustálil po požití rybacieho (kresťanského!) šalátu, dvoch „kajzeriek“ (sic!) a minerálnej vody Benito (sic!).

Po drobnej špionážnej sieste sa však erupcie nenávisti a pýchy na srdci, dvanástniku, žalúdku a pečeni (mozog už je nasiaknutý pýchou a nenávisťou natoľko, že tam sa už ani tieto vlny neunúvajú, súc si isté, že tam prienik lásky nehrozí) opäť zintenzívnia a navečer sa ma už zmocňuje tradicionalisticko-klérofašistická triaška, ktorá trvá približne niekoľko hodín a je ju možné tlmiť počúvaním európskej hymny v podaní cirkevného spevokolu berlínskej diecézy.

Následkom tohto zlého zdravotného nastavenia pociťujem neustálu nevoľnosť pri pohľade na moderné umenie, modernú módu, moderných ľudí, skrátka celú modernú a pokrokovú spoločnosť. Choroba má natoľko zhubné následky, že pri letmom počutí významných interpretov súčasnej populárnej kultúry dochádza u mňa k špionážnemu dáveniu, točeniu hlavy (tzv. motolica) a k súvislým výkrikom typu: „Nech žije tma!“, „Výrobu ružencov zvýšime o 200 percent“, či „Zhyň perfídna dúha!“.

Čo dodať? Priznal som sa sám. Jediné čo bude treba zistiť s určitosťou, či náhodou nehrám dvojakú hru. Pretože každý špión môže byť zároveň dvojitý špión. Alebo aj trojitý, či štvoritý. Nech už to bude akokoľvek, jedno je isté: o vzrušenie nebude núdza. A tak nám nezostáva už nič iné, len zvolať s Ernstom Jüngerom: „Pripravte sa na nové dobrodružstvo!“

To však aj môže znamenať, že sa ocitneme podobne ako Pound v blázinci. Pokiaľ v ňom už nie sme…

PDF (formát pre tlač)