Komu prekáža Kristus Kráľ, politik Kuffa aj boj proti gender ideológii, ale leopardí ornát, Godzone ani krstní homo-oteckovia už nie -

Komu prekáža Kristus Kráľ, politik Kuffa aj boj proti gender ideológii, ale leopardí ornát, Godzone ani krstní homo-oteckovia už nie

Branislav Michalka
15. novembra 2023
  Cirkev Spoločnosť  

Intronizácia Krista Kráľa alebo LGBT?

Intronizácia homosexualizmu v katolíckej Cirkvi na Slovensku úspešne napreduje (aj keď oproti Rímu a Západu sú tu stále rezervy), a to tak ako vždy – v úzkostlivom tempe ustráchaného sledovania vatikánskej koruhvičky, nech by sa zavrtela kamkoľvek. Veď podľa duchaplného (aj keď bludného) hesla, publikovaného vo viacerých slovenských pokrokovo-katolíckych tlačovinách a internetových spravodajských portáloch, krédom slovenského kňaza by malo byť okrídlené: radšej sa mýliť s pápežom, ako mať pravdu proti nemu.

Kristus Kráľ
zdroj: wikimedia commons

Neľútostný čas, posilnený štyrmi dávkami spásonosnej vakcíny, synodálnou diaľnicou a ukrajinským fiaskom dávno odvial časy razantne a nekompromisne sa tváriacich pastierskych listov Konferencie biskupov Slovenska, v ktorých nazývali LGBT ideológiu a jej presadzovanie „sodomským paškvilom“. Stačilo na to úbohých desať rokov. Taká je dĺžka doby terminálneho štádia morálnej integrity a všetkými pokrokovými klerikmi milovanej „hermeneutiky kontinuity“.

A už je po kontinuite. O to viac sa bude musieť zapotiť hermeneutika. Niektorí do meandrova zakľukatení vykladači Magistéria si preto budú musieť zrejme poriadne premazať teologickú sekciu svojich mozgových závitov.

Škrupulózne a úzkoprsé červenanie, výčitky či sebatrýznenie zrejme teraz neprichádzajú do úvahy. Tí istí preláti, ktorí nám písali v roku 2013 v adventnom pastierskom liste o zvrátenosti „gender ideológie“:

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-na-prvu-adventnu-nedelu-2013

nám teraz s rovnako nasladnutými úsmevmi oznamujú, akoby sa nechumelilo, že kardinál Fernández a pápež František schválili dúhovú inováciu, aby rôzne dvojnohé variácie na tému homosexuality mohli v rámci Cirkvi vykonávať funkciu krstných oteckov a mamičiek, či byť pokrstení bez akejkoľvek (aspoň deklarovanej) snahy o morálnu nápravu:

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20231110022

Samozrejme, ešte to trochu v tejto správe škrípe. Predsa len zostali na dne duší usadené posledné zvyšky hanby, osolené hojnou dávkou strachu, a tak musia byť v správe o aktívnych trans a homo veriacich (čomu?) zdôraznené tie pasáže oficiálneho vatikánskeho dokumentu, ktoré ponechávajú zadné dvierka práve pre takých spomalených pútnikov na pokrokovej synodálnej ceste, akými sú slovenskí veriaci. Aby sa tej povodne pokroku príliš nezľakli. Ale nebojte sa, ono sa to poddá. Slovenský klérus má na to všetky predpoklady.

Pastor bonus?

Nejde len o jeho dokonalú servilnosť za akýchkoľvek okolností, aj na úkor cirkevnej tradície, a krútiacu sa po synodálnych zákrutách až za hranice heterodoxie. Táto servilnosť, ako sme mali možnosť pozorovať počas veľkého pandemického cvičenia, išla ďaleko nad rámec cirkevnej sféry a fascinujúci koktejl, ktorý pripravila Cirkev na Slovensku veriacim z rôznych hygienických zákazov, príkazov a obmedzení, boli schopní vypiť bez kyslého úsmevu a zažívacích ťažkostí skutočne len tí najviac do slniečkova opálení konzumenti pokrokových a liberálnych postojov.

S takouto mentálnou výbavou kléru sa už preto začínajú črtať prvé viditeľné výsledky presunu slovenského stavu kňazského z roviny ján-pavlovského striktného moralizmu, ktorým sa utešovali aj tí, čo inak klopili zrak nad liturgickými a ekumenickými excesmi daného pontifikátu, do roviny servilne akceptovanej cirkevnej verzie sodomskej pestrosti a pluralizmu.

Podľa interných správ, ktoré sa podarilo našej redakcii získať, diskutujú už radoví slovenskí kňazi medzi sebou aj o potenciálnej situácii, v rámci ktorej by boli nadriadenými orgánmi vyzvaní k požehnávaniu homo-párov. Väčšina diskutujúcich sa podobne ako pri pandemickom cvičení vyjadrila v tom zmysle, žeby s tým nakoniec nemali problém (aj keď s tým nesúhlasia), pretože – všetku zodpovednosť na seba schválením takýchto aktov preberajú biskupi. A je to, sme z obliga…

Takže to pôjde, nemusíte sa báť. Kňazi a pokrokoví laici vás nezradia – rovnako, ako pri pandémii. Nanajvýš vás udajú. Tentokrát nie za to, že šírite bacily, ale za to, že šírite homofóbiu. No ale čo majú robiť, keď ste nenávistník, dezinformátor, konšpirátor a navyše ešte aj dezolát? Ak by vás neudali, vrhne to predsa zlé svetlo na celú Cirkev. Musia reagovať, aj keď neradi, ale ženie ich láska.

Štefan Kuffa
zdroj: youtube.com

Votrelec v katedrále?

Jednu z ukážok tejto postupne sa završujúcej ideovej otočky slovenského kléru a pokrokových „konzervatívnych“ laikov, od odporu voči neomarxistickej LGBT indoktrinácii v spoločnosti k akceptovaniu dúhového a liberálneho vývoja v Cirkvi, predviedli včera jej predstavitelia a ich žurnalistická záloha po prejave politika Štefana Kuffu na svätej omši, ktorá sa konala v rámci každoročnej Trnavskej novény.

Kuffa si dovolil povedať (a bolo mu to diecézou dovolené) po ukončení bohoslužby prejav, v ktorom sa dopustil najmä týchto dvoch strašných nesynodálnych „hriechov“:

– vyzval slovenských biskupov na intronizáciu Krista Kráľa na Slovensku, ktorú by podporili aj politici;

– vyzval biskupov na boj proti LGBT a gender ideológii, pričom sľúbil, že on a jeho politickí spolupracovníci budú tento boj bojovať;

Okrem toho sa kriticky vyjadril k veľkému pandemickému cvičeniu a pochválil arcibiskupa Jána Oroscha, ktorému sa v rámci slovenskej cirkevnej reality dostáva neustálej kritiky za jeho nepokrokové názory a skutky. To stačilo v prebúdzajúcom sa dúhovom brieždení slovenskej cirkvi na to, aby sa spustili stavidlá všetkých pokrokových tokov a potokov, a zaplavili katolícke mediálne nížiny dychtiace po vlahe.

Konferencia biskupov Slovenska sa okamžite „dištancovala“ od prejavu a slov Štefana Kuffu a teda logicky aj od prosby, aby intronizovali Krista Kráľa, čo by určite prekvapilo pápeža Pia XI., ktorý túto intronizáciu odporúčal a špeciálnou encyklikou Quas primas (1925) k nej nabádal všetkých katolíckych biskupov. To už však bolo dávno, nicht wahr? Tam „hermeneutika kontinuity“ už nesiaha…

Podľa KBS: „Chrám je miestom modlitby a nemá byť priestorom pre apely, ktoré rozdeľujú veriacich.“ Skutočne? A už nám zlyháva pamäť? Zabudli sme na vakcínkové apely, ktoré rozdeľovali veriacich? Zabudli sme na dva roky vybičovaných hysterických apelov, ktoré ostrakizovali veriacich? Rozdeľovali ich na „zodpovedných“, „poslušných“ na jednej strane a na „nezodpovedných“ a dokonca „hriešnych“ na druhej strane, len kvôli pandemickej agende, ktorá mala jednoznačne politický kontext? Vrátane konšpirátorománie a dezinfománie, v rámci ktorých sa hľadali nepriatelia pokroku?

Podľa KBS ale „miešanie politickej agendy s duchovným slovom vyvoláva nevôľu a negatívne reakcie, ktorým rozumieme.“ A čítal to aj pápež František alebo biskupi na Synode, ktorí bežne komentujú v kázňach svetovú politiku, imigračnú politiku, environmentálnu politiku a LGBT politiku? A čítal to aj premiér Heger, o ktorom sa ešte zmienime v tomto ohľade nižšie?

Televízia LUX, vycvičená už v minulosti v odkladaní nepohodlných relácií do virtuálnej almary, najmä keď došlo k nejakým akciám v alkoholickom opojení, sa okamžite zorientovala (možno aj pod blahodarným vplyvom apoštolského nuncia Girasoliho) a najprv úplne stiahla bakaný záznam z internetu, aby v konečnom dôsledku publikovala oklieštenú a politicky korektnú časť celej akcie, bez extempore Štefana Kuffu.

Lingvistika dôležitejšia ako Kristus Kráľ?

Na liberálnom a pokrokovom portáli Postoj pochopili tiež vážnosť situácie, v rámci ktorej by mohli zrejme byť ohrozené LGBT výdobytky synodálnej cesty, aj blahodarný vplyv sekulárneho a liberálneho štátu na cirkevný život, a podujali sa spražiť nemiestneho politika Kuffu až dvoma obsiahlymi článkami. Známi matadori cirkevného pokroku Imrich Gazda a Pavol Hudák, ktorí bedlivo držia prst na tepe cirkevného vývoja cítili potrebu v priebehu 24 hodín publikovať až dva texty, ktoré sa nekompromisne vysporiadali s tmárstvom v katolíckej Cirkvi na Slovensku.

Pavol Hudák dokonca prejavil lingvistické ambície a posmieval sa Kuffovi, že si v prejave pomýlil staroslovienčinu so slovenčinou. Zabudol pri tom (alebo vôbec nevedel?), že termín „slovienčina – slověnčina“ je v podstate bohemizmus, ktorý vznikol koncom 19. storočia v českých vedeckých kruhoch na označenie jazyka „Slovenov“ a tedy logicky skôr „slovenských“ kmeňov (keďže nejaký „národ“ v dnešnom slova zmysle asi neexistoval), žijúcich v strednej Európe. O tom okrem iného svedčia i pojmy, ktoré pravdepodobne bežne používa aj Pavol Hudák, ako „Slovensko“ (nie Slovácko) na označenie územia Slovenov a „Slovenka“ (nie Slováčka) na označenie ženy z etnika Slovenov. Termín „Slovák“, ktorým sa hrdí mužská časť našej populácie je totiž stredoveký bohemizmus, zrejme pejoratívneho charakteru. Preto sa v určitých kruhoch, ku ktorým patrí zrejme aj Štefan Kuffa, považuje použitie termínu „slovenský“ pre označenie jazyka starých „Slovenov“ za úplne bežné a jazykovo v podstate nenapadnuteľné. Nešlo teda o omyl a tým pádom ani o prejav nevzdelanosti a tuposti, do ktorých by radi Štefana Kuffu zaškatuľkovali jeho liberálni cirkevní oponenti, ale skôr o bežné vyjadrenie postoja, o ktorom síce môžeme polemizovať, ale je ťažké ho vyvrátiť.

Kým Pavol Hudák sa sústredil predovšetkým na celkový opis udalosti a drobné potmehúdske invektívy, ktoré svojou detinskosťou pripomínali diskusie adolescentných elévov na internete, zamerané na upozorňovanie ohľadom gramatických chýb či prerieknutí, a ignorujúce obsah textu (viď ešte spomínanie Kuffovho mylného oslovania – „eminencia“), tak reakcia Imricha Gazdu, vrchného mediálneho ideológa pokrokového pohybu v Cirkvi na Slovensku, zatiahla na hlbinu. On rozumie (vzhľadom na svoje teologické vzdelanie) o čo tu ide, tak ako aj rozumie tomu, čo sa skrýva za prosbou o intronizáciu Krista Kráľa. Jasne rozpoznal nebezpečenstvo predkoncilového tmárstva a spojenia „trónu s oltárom“, čiže – klerikalizácie štátu. Pozor, on dobre vie, že to všetko by nás mohlo odvrátiť od sladkej demokracie, liberalizmu a pluralizmu, ktoré síce pápeži Pius VIII., Gregor XVI., Pius IX., Lev XIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI. a Pius XII. odsudzovali, ale čo robiť, keď sa tá „hermeneutika kontinuity“ tak zvláštne zavlnila?

A zase ten Orosch…

Ale po poriadku. Najprv sa Gazda pustil do osvedčeného fackovacieho panáka medzi biskupmi – Mons. Jána Oroscha. Upozornil s pravou pokrokovou zodpovednosťou, že politik Kuffa „vystúpil so súhlasom miestneho arcibiskupa. Naňho padá hlavná zodpovednosť.“ Podľa Gazdu „mal Orosch vedieť, že vystúpenia politikov do liturgického priestoru nepatria“.

Skutočne? A všetky vystúpenia? Alebo len tie nesprávne? Totkaj práve a opäť čítame správu Rádia Lumen z roku 2022, zaiste nesmierne oddaného všetkej synodálnosti, že náš ctený a nesmierne euro-atlantický pán premiér Eduard Heger sa na záver svätej omše slúženej za exponenta spásonosnej vakcinácie prof. Vladimíra Krčméryho, odhodlal k prejavu a to dokonca hneď po apoštolskom nunciovi Nicolasovi Girasolim:

Nicolas Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku
zdroj: youtube.com

Prítomným sa prihovoril aj apoštolský nuncius na Slovensku Nicolas Girasoli, ktorý vyjadril svoje najúprimnejšie kondolencie, svoju sústrasť rodine, akademickej i vedeckej komunite a Slovensku. Za predstaviteľov politického života mal slovo predseda vlády SR Eduard Heger: Spomeňme si spolu, ako stál v pandémii v 1. línii. Ako nám vlieval nádej – celému Slovensku –, že to zvládneme. Ako rozprával o všetkých tých chorobách po svete, ktoré on aj prekonal a s úsmevom nás povzbudzoval, že to zvládneme. Pozeral do tých našich očí plných možno strachu a ubezpečoval nás.

Protestoval aj vtedy Imrich Gazda? Alebo keď v roku 2012 premiér Fico rečnil počas omše v Nitre na sviatok sv. Cyrila a Metoda? A pokiaľ má problémy s intronizáciou Krista Kráľa ako politickou záležitosťou, ako by nazval nehorázne propagandistické politické drísty súdruha premiéra na svätej omši o hygienickom hrdinovi, ktorý stál v „prvej línii“ boja proti pandémii? Najmä na pozadí čoraz častejších správ zo zahraničia o záplave žalôb postihnutých príjemcov spásonosných vakcín? Skrátka, evidentne nie je politik ako politik a politika ako politika. Je dobrá, pokroková politika a je zlá, tmárska politika. K nej zrejme patrí podľa Gazdu, aj prosba o intronizáciu Krista Kráľa. (!)

Všetko, len nie kresťanský štát

Pokrokový novinár v texte najprv ohľadom intronizácie trochu zahmlieva klasickým modernistickým spôsobom a zamieňa individuálne zasvätenie každého katolíka so zasvätením štátov, ktoré odporúčal Pius XI.:

Ponajprv, aby bolo jasné: zasvätenie sa Božiemu milosrdenstvu, Božskému Srdcu Ježišovmu či Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie je normálnou súčasťou duchovného života praktizujúceho katolíka.“

Individuálne zasvätenie je nepochybne „normálnou súčasťou života praktizujúceho katolíka“, ale to nestačí v živote štátu a národa, a preto Pius XI. požadoval zasvätenie Kristovi Kráľovi pod Jeho vládu celých národov a ich vlád. To Gazda však dobre vie, rozumie tomu a preto v oprávnenej liberálnej obave varuje:

No ak by teraz slovenskí biskupi vypočuli Kuffovu výzvu, vyzneli by ako prisluhovači štátnej moci a budovatelia klerikálneho režimu.“

Prisluhovači štátnej moci? Štátna moc na Slovensku, ktorá v ústave odvodzuje všetku moc v štáte od „ľudu“ a nie od Boha, požaduje snáď ako celok od Cirkvi intronizáciu Krista Kráľa, takže jej vyhlásenie biskupmi, by bolo prisluhovaním štátnej moci? Tomu má niekto uveriť?

Ale my rozumieme, to podstatné je na konci. Sú to tí – „budovatelia klerikálneho režimu“. Rozumejme – režimu, v ktorom by skutočne vládol Kristus Kráľ, v ktorom nie sú možné verejné LGBT radovánky, ani diskusie o pedofílii, ani úžasný medzináboženský dialóg medzi moslimami požadujúcimi šaríu, hinduistami vyznávajúcimi bohyňu Kálí, či indiánskymi pačamama-diakonkami z Brazílie a katolíckou Cirkvou. To je presne tá forma štátu, ktorej sa všetci katolícki liberáli medzi kňazmi, novinármi, animátormi, brnkačmi na gitary, katolíckymi feministkami a hľadačmi dialógu desia!

A povedzme to už konečne jasne a na rovinu: títo renegáti sa obávajú kresťanského a katolíckeho štátu v takej podobe, ako ju po stáročia rozvíjali a svojim učením hlásali všetci pápeži, Cirkevní Otcovia a Cirkevní Učitelia až do 60. rokov 20. storočia.

Dokonca vo svojej drzosti zašli tak ďaleko (ako aj zmienený novinár Gazda), že tých, čo by sa dožadovali naplnenia výzvy Pia XI. na intronizáciu Krista Kráľa dehonestujú ako pomýlených veriacich, ktorí prekrúcajú vieru na ideológiu:

Ak tak (biskupi) neurobia, budú zo strany časti veriacich, najmä tých, ktorí robia zo svojej viery ideológiu, obviňovaní z vlažnosti a svetskosti.

Takže požiadavka týchto veriacich (aj Kuffu) na intronizáciu nie je podľa Gazdu oprávnená? Je to ideológia? Želanie Pia XI. je bludné? Nemoderné? Už neplatí? Veriaci, ktorí by ho opakovali sa dokonca snáď dopúšťajú prehrešku?

V tieni leopardieho ornátu

Aby bolo zrejmé odkiaľ vietor fúka najsilnejšie, upozorňuje Gazda v ďalšom odseku textu na apoštolského nuncia Nicolasa Girasoliho. Ten sa medzi slovenskými (aj svetovými) katolíkmi preslávil okrem iného aj slúžením omše v tzv. leoparďom ornáte. Ďalšou vizuálnou lahôdkou bolo jeho vystúpenie na charizmaticko-pokrokovom gitarovom stretku Godzone, pri ktorom mohli pozorovať udivení konzumenti internetu výstup pripomínajúci svojou kŕčovitou bodrosťou amerického lokálneho politika, snažiaceho sa prepracovať do úradu guvernéra v Severnej Dakote alebo v Ohiu.

Odhliadnuc od tvrdenia, že vystúpenie politika by malo byť podľa Gazdu pre Girasoliho nepríjemným prekvapením, pričom sme však vyššie videli, že keď euro-atlantický premiér Heger hovoril na omši priamo po Girasolim, bolo to považované za normálne, kladie sa nám pred oči informácia omnoho dôležitejšia – priznanie súvislosti medzi averziou k zmienkam o boji proti LGBT, aj k intronizácii Krista Kráľa a líniou pápeža Františka:

Arcibiskupovi, ktorý je zástupcom pápeža Františka na Slovensku a kráča v jeho línii, sa Kuffov príhovor nepočúval ľahko. O mnohom sa však aspoň mohol osobne presvedčiť.

O čom? No predsa o tmárskych a homofóbnych náladách, ktoré prežívajú aj v ľude, politike aj spodnej usadenine slovenského kléru. A čo s tým? Gazda naznačuje, zrejme dobre informovaný kde sa dnes nachádza ťažisko moci, že:

Z cirkevných kuloárov je známe, že Orosch bol témou na apoštolskej nunciatúre už za Girasoliho predchodcu Ottonella. No ako ukázal posledný rok, súčasný nuncius je v personálnych otázkach podstatne akčnejší.

Je to vyhrážka alebo konštatovanie? Aké „personálne otázky“ sú vo výhľade? Čaká nás väčšie zdúhovnenie namiesto zduchovnenia? Uvidíme…

Kristus – kráľ len pre „krikľúňov proti skazenému svetu“?

Politika Kuffu si podľa informácií Postoja mali podať aj niektorí pokrokoví kňazi priamo po omši. Podľa Gazdu to je „dobré znamenie“. Čo im však prekážalo? Rečnenie politika po omši? To už tu bolo, a riadne propagandistické, ako sme videli, a nikomu to vtedy zjavne neprekážalo.

To, že požadoval intronizáciu Krista Kráľa? To už chápem, pretože na zábere za Kuffom som mal možnosť vidieť aj kňaza, ktorý sa mi pochválil, že keď za ním prišiel pár s dvoma deťmi, žijúci nadivoko a na hromádke, že by sa chceli konečne zosobášiť, tak im podľa vlastných slov povedal, aby si to dobre rozmysleli a nikam sa neponáhľali. Po mojom konštatovaní, že predsa žijú v smrteľnom hriechu a môžu hocikedy zomrieť a byť zatratení, takže je namieste okamžite ich podporiť v ich požiadavke, na mňa pozeral v šoku. Slovo Peklo ho vyložene vyviedlo z rovnováhy… Chápem, že napríklad pre takýchto kňazov je predstava kresťanského štátu pod vládou Krista Kráľa vskutku dostatočnou pohnútkou k tomu, aby v zákulisí Trnavskej novény nastala malá búrka.

To, že Kuffa hovoril proti LGBT a gender ideológii? Aj to chápem. A chápem aj rozhorčenie nuncia Girasoliho, ktorý je skutočne jedným z najvernejších vykonávateľov synodálneho smerovania pápeža Františka. Na Slovensku sa totiž chystá práve to, čo som opísal na začiatku článku – konečná intronizácia dúhovej agendy v Cirkvi, podľa pokynov z Vatikánu. Tej agendy, ktorú slovenský klérus ešte pred 10 rokmi považoval za „sodomský paškvil“. Nuncius Girasoli je vatikánskym garantom tohto „todos, todos“ prístupu na Slovensku, ergo je veľmi ľahké si domyslieť, čo nasledovalo po omši v trnavských kuloároch.

Nuncius Girasoli stelesňuje podľa Gazdu „radostné ohlasovanie Evanjelia“. A to môžeme po zhliadnutí Godzone potvrdiť, s konštatovaním, že minimálne v zmysle dobrej nálady nuncius Girasoli zabodoval už viackrát. Kuffa však predstavuje len „krikľúnsky boj proti skazenému svetu“.

Nakoniec nás oblažil denník Postoj ešte takouto peknou heterodoxnou ľavicovou floskulou:

Odkaz Ježiša Krista je však v tomto jednoznačný: neprišiel, aby vládol, ale aby slúžil a obetoval svoj život za druhých.“

Takže Pius XI. sa vlastne mýlil, keď požadoval vládu Krista Kráľa? Ó, akú temnú sieť tu spriadame, pán minister…


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Po honbe na „extrémistov“ v nemeckej cirkvi prichádza podobný pohon aj v rakúskej cirkvi: Musíme zachrániť liberálnu demokraciu!

Liberálna demokracia je žalárom pre dobromyseľných a cestou do Pekla alebo Liberálna revolúcia ako nástroj diablovej vzbury

Totálny škandál na prvom Katolíckom svetovom dni detí v Ríme, organizovanom pápežom: Deťom tancoval transsexuálny umelec!

Křesťanství v pojetí Ortegy y Gasseta, II. část