Kedy je vražda bez viny?
22. augusta 2020
Pokladnica viery
Tá istá božská moc, ktorá zakazuje vraždiť, urobila niektoré výnimky. To je vtedy, keď Boh sám — buď zákonom, buď rozkazom, daným niektorej osobe — káže niekoho zabiť. Ten, kto je Rozkazovateľovi zaviazaný službou a poslušnosťou, vlastne nezabíja, ale je ako meč, ktorý musí byť povôli tomu, kto ho používa. Preto nekonali proti prikázaniu »Nezabiješ« tí, ktorí na boží rozkaz viedli vojny, alebo ktorí, pretože mali moc od štátu alebo úradu podľa zákonov božích, t. j. podľa rozkazu najspravodlivejšieho rozumu, trestali smrťou zločincov. Ani Abraháma nemožno obviňovať z ukrutnosti, ale treba ho chváliť pre zbožnosť, že chcel zabiť svojho syna nie zločinne, lež z poslušnosti. Správne sa pýtame, či treba pokladať za boží príkaz, keď Jefte zabil svoju dcéru, ktorá mu pribehla v ústrety, pretože prv sľúbil Bohu, že mu obetuje, čo mu ako víťazovi, vracajúcemu sa z boja, príde prvé do cesty. Ani Samson nemá iné ospravedlnenie, že seba samého aj s nepriateľmi zavalil pod zboreným domom, len ak by mu to vnuknutím bol kázal Duch Svätý, ktorý robil skrze neho divy. Okrem prípadov, keď alebo spravodlivé právo vôbec alebo osobitne sám Boh, ktorý je prameňom všetkej spravodlivosti, rozkazuje zabíjať, každý človek, ktorý zbavuje života seba alebo iného, dopúšťa sa vraždy.
Svätý Augustín, Boží štát
