Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 5. časť

Branislav Krasnovský
31. októbra 2025   História

predchádzajúce časti:
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 1. časť
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 2. časť
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 3. časť
Katolíci a talmudský judaizmus alebo Prečo je talmudský judaizmus mladší ako katolícka viera, 4. časť

***

V piatej časti seriálu o talmudskom judaizme našich mladších bratov budeme venovať pozornosť Talmudu, Mišne a Gemare. 

7. Vývoj Mišny Prvé storočia (1. – 2. stor.) priniesli zbierky právnych rozhodnutí a výrokov zvané Mišna, zostavené okolo roku 200 rabínom Jehúdom ha-Nasi. Mišna bola kodifikáciou ústnej tradície. Pri Mišne sa trochu zastavím, pretože ide o veľmi dôležitý pojem v talmudskom židovstve. Ako som si našiel na wikipédii, slovo Mišna vychádza z hebrejského koreňa šanah, čo znamená opakovať, učiť, prenášať ďalej. Ide teda o učenie odovzdávané opakovaním a naznačuje, že rabínske múdra sa prenášali ústne.

Historický kontext Mišny Opäť sa vraciame k zničeniu Jeruzalemského chrámu. Po jeho zničení (70 po Kr.) bolo ohrozené odovzdávanie ústnych výkladov Tóry. Rabíni sa rozhodli tieto ústne tradície zachovať písomne, aby sa nestratili. Kompiláciu dokončil rabi Jehúda ha-Nasi okolo roku 200 po Kr. v Palestíne.

Obsah Mišny Mišna obsahuje zhrnutie právnych, morálnych a rituálnych rozhodnutí, ktoré sa vyvinuli z Tóry. Nie je komentárom k Biblii, ale samostatným právno-etickým kódexom. Zameriava sa na praktický život, ako udržať talmudskú svätosť v každodennosti.

Štruktúra Mišny Mišna je rozdelená do šiestich poriadkov (sedarim, preto sa celý súbor volá Šaš, teda „Šesť poriadkov“): zeraim (semená) sú poľnohospodárske zákony, modlitby, desiatky; moed (sviatok) – sobota, sviatky, pôsty; nashim (ženy) – manželstvo, rozvod, sľuby (preto progresívci a modernisti v Cirkvi, ktorí s jasaním budujú mosty so Židmi nemajú problém s rozvodmi, keď to majú Židia, musí to byť dobré, Kristove slová o manželstve sú pre nich menej dôležité…); nezikin (škody) – občianske a trestné právo; kodashim (sväté veci) ako obety, chrámové zákony (hoci chrám už neexistoval) a tohorot (čistoty) – rituálna čistota a nečistota. Každý poriadok sa delí na traktáty (masechtot), tie na kapitoly a jednotlivé mišny (odseky, učenia).

Autorita Mišny Mišna sa stala základom všetkého neskoršieho rabínskeho učenia. Je prvým dielom „ústnej Tóry“, teda vysvetlením ako žiť podľa Božieho Zákona v čase bez chrámu. Rabíni, ktorí ju komentovali, sa nazývajú amoraji (učenci Talmudu).

Mišna a Talmud Mišna tvorí jadro Talmudu. Každý talmudský oddiel začína citátom z Mišny, po ktorom nasleduje Gemara (komentár, diskusia, analýza). Mišna je teda základné právne jadro, Gemara je interpretáciou a dialógom nad týmto jadrom.

Charakter Mišny Mišna je napísaná stručne, aforisticky, niekedy paradoxne. Zachytáva viacero názorov (Hillel, Šammaj), bez nutnosti jedného záveru. Predpokladá existenciu učeného čitateľa. Mišna nie je katechizmom, ale akousi „pamäťovou mapou Zákona“.

Teologický význam Mišny V Talmudskom židovstve nahrádza chrám ako miesto Božej prítomnosti: „Kde sa dvaja učia Tóru, tam prebýva Božia sláva.“ (Avot 3,6). Pre rabínsky judaizmus sa teda štúdium Mišny stáva aktom modlitby. Je chrámom slova, v ktorom horí neuhasiteľný oheň židovského Zákona.

Vzťah ku kresťanstvu Kresťanstvo sa vyvíjalo paralelne, talmudskí židia sa kriticky a nepriateľsky dívali na celé Kristovo učenie, pretože Kristus už počas svojho života kritizoval farizejov za ich nesprávnu interpretáciu Božích slov, ako je vidieť napríklad v Matúšovom evanjeliu (Mt 15,1–20):

1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: 2 „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“ 3 On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? 4 Lebo Boh povedal: „Cti svojho otca i matku“ a: „Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.“ 5 Vy však hovoríte: „Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, 6 ten už nemusí ctiť svojho otca.“ A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. 7 Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.“ 10 Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte:11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“

12 Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ 13 On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. 14 Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ 15 Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“ 16 On odvetil: „Ešte ani vy nechápete? 17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20 Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

Z hľadiska talmudského židovstva je Mišna alternatívnou odpoveďou na krízu židovskej viery po roku 70. Mišnu je možné chápať aj ako modlitbu v podobe zákonov, chrám postavený zo slov, nie z kameňa.

Nesmieme však zabudnúť na historický fakt, že Židia povedali svoje nie Kristovi a sústredili sa na Zákon ako večné slova Boha, ktoré však už počas Kristovho života v mnohých prípadoch interpretovali farizeji nesprávne. Mišna je pre talmudských židov Tóra bez chrámu, pamäť národa, ktorý síce stratil Jeruzalemský chrám a oltár, ale dospel k názoru, že napriek tejto strate nestratil Boha.

Za domácu úlohu kto z katolíkov chce, nech si prečíta Podobenstvo o nehodných vinohradníkoch, jedno z najostrejších Ježišových podobenstiev, v ktorom prorocky opisuje odmietnutie Božích poslov a Božieho syna Izraelom a prenesenie Božieho kráľovstva na nový ľud, na katolícku Cirkev. Toto podobenstvo sa nachádza v troch Evanjeliách: Matúš (Mt 21,33–46), Marek (Mk 12,1–12), Lukáš (Lk 20,9–19). Najúplnejšie znenie je v Evanjeliu podľa Matúša.

Keďže som si v poslednej dobe obľúbil opäť porovnávacie tabuľky, nasleduje ďalšia, v ktorej porovnám evanjeliá a Mišnu z pohľadu reakcie na krízu v židovskom spoločenstve po roku 70 po Kr., tento pohľad ukazuje na úplne rôzne koncepcie.

Mišna hovorí, keď niet chrámu, nech je chrámom Tóra. Kde niet kňazov, nech kňazmi sú tí, čo sa učia.“ Evanjelia hovoria: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2,19). Aj týmito slovami Ježiš naznačuje, že chrámová obeta sa mení na osobnú obetu Božieho Syna.

8. Gemara a Talmud K Mišne vznikli komentáre, nazývané Gemara. Existujú dva hlavné Talmudy: Jeruzalemský Talmud (okolo 400), Babylonský Talmud (okolo 500), ktorý je rozsiahlejší a autoritatívnejší. Talmud sa stal „ústnou Bibliou“ rabínskeho judaizmu. Gemara a Talmud spoločne s Mišnou tvoria jadro židovského teologického myslenia po zničení Jeruzalemského chrámu po roku 70 po Kr.

Mišna (okolo roku 200 po Kr.) je zbierka „ústneho Zákona“, rozhodnutí a výrokov rabínov o tom, ako uplatňovať Tóru v každodennom živote. Keďže Mišna bola stručná a často nejasná, neobsahovala diskusie, ale výsledky; Gemara je komentár a výklad Mišny a ako obyčajne: „chápu ho správne len rabíni, ktorí ho dokážu aj správne interpretovať rôznymi spôsobmi“. Slovo Gemara pochádza z aramejčiny a znamená „učenie“, „doplnenie“ alebo „štúdium“. Predstavuje rozsiahle rabínske diskusie, komentáre a interpretácie Mišny, ktoré sa rozvíjali počas nasledujúcich 300 rokov. Teda Mišna je text, ktorý treba vysvetliť (právne jadro) a Gemara sú rabínske dialógy, ktoré Mišnu objasňujú, rozvíjajú a dopĺňajú. Gemara zachytáva diskusiu rabínov v rôznych akadémiách (najmä v Palestíne a Babylone) o každej vete Mišny, ako treba Mišnu aplikovať, morálne či mystický chápať a pod.

Z Gemary, diskusií k Mišne vznikli dva talmudy – palestínsky a babylonský. Jeruzalemský talmud vznikol v Galilei, v mestách Tiberias a Cézarea, jazykom bola západná aramejčina. Vznikol niekedy v rozpätí rokov 350 – 400 po Kr. Je stručnejší, prehľadnejší ako Babylonský talmud, ale podľa rabínskych odborníkov nie je úplný.

Naopak Babylonský talmud, ktorý vznikol v Mezopotámii v oblasti Babylonu (jazykom bola východná aramejčina) je takmer o generáciu alebo dve generácie mladší, vznikol niekedy medzi rokmi 450 až 500 po Kr., je však rozsiahlejší, systematickejší a autoritatívnejší. V súčasnom židovstve sa kladie dôraz na Babylonský talmud, ktorý je základom rabínskeho judaizmu aj dnes.

Zjednodušene a formálne môžeme povedať, že Talmud je Mišna a Gemara. V Talmude sa nachádzajú právne rozhodnutia (halacha), etické poučenia (agadah), príbehy, legendy, podobenstvá, historické zmienky o rímskej dobe a raných kresťanoch (o nás katolíkoch a Kristovi nehovoria príjemne).

Halacha sú právne časti (čo sa smie a čo nesmie konať), agadah sú naratívne etické a teologické texty, napríklad príbehy o rabínoch, o Bohu a stvorení, o Mesiášovi. Rabíni už stihli kvetnato vysloviť prirovnanie, že „halacha je telo a agadah je duša“.

Tak ako v bojovom umení existuje množstvo rôznych škôl bojového umenia, existujú aj rôzne rabínske školy. Tvorcovia Gemary sa nazývajú amoraim („rozprávači“), pôsobili približne v rokoch 200 – 500 po Kr. Každá akadémia mala svoj vlastný štýl, napríklad Rav a Šmu’el v Babylone, Rabi Jochanan a Reš Lakíš v Palestíne. Ich debaty sú často zapísané ako živé dialógy: „Rav povedal… Šmu’el namietal… Rozhodnutie bolo takéto…“

Štruktúra Talmudu je tiež zrejmá. Každá časť Talmudu sa začína citátom z Mišny, potom nasleduje Gemara, ktorá rozoberá vetu po vete, vysvetlíme si to na príklade. Mišna hovorí: V sobotu sa nesmie niesť bremeno. Gemara sa pýta „Čo je bremeno?“, „Ako ďaleko?“, „Čo ak nesenie bremena zachráni život?“ (nasleduje 20 strán diskusie).

Ako skromne podotkli viacerí rabíni, znalci Talmudu, Mišny a Gemary, Talmud nie je len právny text, ale celý duchovný vesmír, kde sa všetko týka Boha: aj strava, aj manželstvo, aj modlitba. Talmud má za úlohu vychovať človeka, ktorý neustále uvažuje o Božej vôli nie tým, že ju prijíma pasívne, ale že sa spytuje a analyzuje.

Židia vnímajú Talmud ako nový chrám. Pre rabínsky judaizmus sa po roku 70 Talmud stal tým, čím bol Chrám pre Izrael: miestom, kde sa človek stretáva s Bohom nie cez obetu krvi, ale cez obetu myslenia. Štúdium Talmudu bolo chápané ako akt zbožnosti, kto študuje, ten slúži Bohu. Stredovekí rabíni tvrdili, že štúdium Talmudu je najvyšším druhom modlitby.

Pokiaľ Evanjelium hlása, že Zákon sa naplnil v Kristovi, Talmud vyhlasuje, že Zákon je večný, ale jeho výklad je otvorený (samozrejme, len žiadny tradičný katolicizmus). Židia tak riešia problém, ktorý my katolíci riešiť nemusíme: Ako máme žiť, keď Boh mlčí po zániku Chrámu? (Správna odpoveď: Boh nemlčí, prihovára sa ku každému cez jeho svedomie a najmä cez Eucharistiu, tú však talmudskí Židia odmietajú na vlastnú škodu prijať).

Dnešnú časť by som zakončil scénou z môjho obľúbeného francúzskeho filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba s nezabudnuteľným Louisom de Funes v hlavnej úlohe. 🙂

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)