Je adekvátna obava, že nás čaká v roku 2025 svetová vojna?

Branislav Michalka
28. decembra 2024   Politika   Komentár

Ak si chceme odpovedať na túto otázku, ktorú médiá, politici, ale aj náboženskí predstavitelia v poslednom čase rozširujú, musíme si najprv odpovedať na otázku, čo to vlastne tá „svetová vojna“ má byť a je.

Tento termín sa objavil prvýkrát v rozmedzí rokov 1914 až 1918; pravdepodobnejšie však až ku koncu tejto samovražednej vojny európskej civilizácie, keď už si potenciálni víťazi začali brúsiť perá na svoje memoáre a chceli zdôrazniť bezprecedentnosť konfliktu, ktorý tak úspešne odšoférovali.

V skutočnosti predchádzali v minulosti tejto svetovej vojne najmenej dva konflikty, ktoré by si oprávnene mohli nárokovať (a aj si ústami mnohých historikov nárokujú) označenie svetového konfliktu. Ide o tzv. tridsaťročnú vojnu, odohrávajúcu sa 17. storočí a tzv. sedemročnú vojnu, ktorá sa uskutočnila v 18. storočí.

Oba konflikty mali ďalekosiahly dopad na vývoj európskej civilizácie a geopolitiky, pričom pokiaľ sa deštruktívnosti týka, vzhľadom na úbytok vtedajšieho obyvateľstva predstavovala tridsaťročná vojna väčšiu katastrofu ako II. svetová vojna (úbytok 2/3 obyvateľstva v strednej Európe) a čo do planetárnej rozšírenosti, sa mohla sedemročná vojna pochváliť bojmi od Kanady, cez väčšinu európskych krajín až po východnú Áziu.

Ak by sme teda „svetovú vojnu“ nepovažovali za niečo natoľko výnimočné, ako sa nám aktéri I. svetovej vojny a následne takmer totožní aktéri II. svetovej vojny snažia nahovoriť (pričom tieto dve vojny môžeme pokojne označiť za II. tridsaťročnú vojnu, ako jeden kontinuálny konflikt), dospeli by sme možno k názoru, že „svetová vojna“, v tej či onej podobe, je v novovekej, katolíckeho kresťanstva zbavenej európskej civilizácii, alebo v civilizáciách ňou inšpirovaných, typickým a pravidelne sa opakujúcim javom.

Z tohto pohľadu by sme nemuseli za „svetovú vojnu“ považovať, symbolicky vyjadrené – výbuch atómového hríbu, ako nám to bolo celé detstvo za socializmu podsúvané, ale pravidelnú kumuláciu problémov modernej revolučnej osvietenej a hedonisticko-merkantilistickej spoločnosti, podporovanú jej neustále sa zvyšujúcimi technickými možnosťami.

Pokiaľ nazeráme na „svetovú vojnu“ takto, nie je vylúčená a možno sa už aj odohráva, pričom záverečnú sumarizáciu, katalogizáciu a interpretáciu tejto V. svetovej vojny, nám dodajú príslušní dejepisní nádenníci možno až za niekoľko desaťročí.

Pokiaľ však máme pred očami magickú „III. svetovú vojnu“, ktorá pre mnohých ateistov a agnostikov supluje apokalyptický záver dejín a koniec Bohom stvoreného sveta, môžeme z viacerých dôvodov predpokladať, že jej príchod nie je zďaleka až taký pravdepodobný, alebo istý, ako sa domnievajú mnohí zapálení vizionári.

Predovšetkým by som rád poukázal na 40 rokov denno-denného strašenia atómovou apokalypsou, ktorým sme boli my, ako aj naši rodičia kŕmení celé detstvo od roku 1945. Kolosálna a neprekonateľná nevraživosť, ktorá sa javila medzi dvoma vtedajšími geopolitickými blokmi, sa však zázračne vyparila, akonáhle došlo na obchodnícke čachre a zarábanie peňazí. Celých 40 rokov mal údajne nejaký opitý alebo nahnevaný vládca stlačiť (omylom, či naschvál) magické červené tlačidlo, ktoré malo následne vyhladiť celú planétu. Nestalo sa.

Naopak, po záhadne úspešnej dohode (vzhľadom na údajne neprekonateľné nepriateľstvo) došlo k vzájomnému sa rozplynutiu západného kapitalizmu v neomarxizme a východného komunizmu v neoliberalizme. Každodenná atómová apokalypsa, ktorou boli udržiavané masy v príjemnom napätí, sa zrazu stala neviditeľnou.

Avšak doba napreduje a ako to už medzi pánmi obchodníkmi býva, tak ako ich kšefty spájajú do jedného veľkého všeľudského bratstva zisku a namáhania počtárskych mozoľov na zvráskavených účtovníckych čelách, tak ich aj prirodzene rozdeľuje tzv. konkurenčný boj. Lež ako ľudu vysvetliť, že obchod, ktorý podľa liberálnych doktrín predsa takým pokojným a bohumilým spôsobom spája národy a zabraňuje xenofóbii, zrazu hľadí na svojho bývalého odberateľa a konzumenta ako na nepriateľa?

Je nutné teda najprv vytiahnuť fangličku nejakej ideológie a trochu ňou zamávať, potom sa bude trochu za fangličku zomierať a bojovať, pričom skutočným cieľom nemusí byť ani tak idea, ako namastenie tých správnych vreciek, no a nakoniec, keď sa kšefty opäť pohnú, si obchodníci opäť padnú do náručia a budú sa opäť spolu s nejakým novým Fukuyamom čudovať, kvôli čomu sme sa to vlastne celý čas hádali.

Zhrnuté, podčiarknuté – pokiaľ sme mohli viac ako 40 rokov čakať na III. svetovú vojnu, ktorá bola už-už za rohom, pričom však pri údajných eskaláciách napätia, ktoré boli väčšinou dopredu limitovanými provokáciami, skúšajúcimi trpezlivosť súpera, obe strany v skutočnosti vedeli, že situácia sa nakoniec vždy nejako utrasie, tak určite môžeme čakať aj ďalších 40 rokov. Situácia nie je zďaleka taká horúca. A to najmä vtedy, keď za kulisami mediálneho štrngania šabličiek, statočných frontových veteránov z liberálnych kaviarní, ďalej veselo prebieha biznis, keď znepriatelené mocnosti spolu lietajú ďalej do vesmíru a keď sa všetci podozrivo bratsky zhodnú na takej trápnosti, akou je fingovaná pandémia zarámovaná do mierne totalitných kontúr.

Čo sa navyše týka tejto údajnej atómovej apokalypsy, treba si uvedomiť, že liberálna obchodnícka mentalita obsahuje priam protikladné vlastnosti k tomu, aby mohla nastať v inej než mediálno-strašidelnej podobe. Takáto apokalypsa totiž vyžaduje:

– fanatizmus – čiže vypätú vieru v jedinú nespochybniteľnú pravdu, čo samotný princíp obchodníckeho liberalizmu a flexibilného prispôsobovania sa zákazníkovi vylučuje;

– obetavosť – čiže ochotu niesť útrapy na vlastnej koži (pozor, nie na koži druhého, ktorú každý skutočný obchodník má), či dokonca položiť vlastný život za nejakú ideu alebo za druhých;

– transcendentnosť – čiže stav a zameranie mysle k presvedčeniu, že tu, na tomto svete sa všetko nekončí a preto je možné ho zničiť a predsa definitívne nezaniknúť;

Predstava, že všetci títo nenásytní zhromažďovači materiálnych statkov, pôžitkov, fyzických perverzností, títo poeti merkantilistickej expanzie, technickej vyčúranosti, nadšenci neustáleho vedeckého pokroku v službách bezodného hedonizmu, všetko blaho sveta zmätú pre nejakú smiešnu ideu (z ich pohľadu takmer každú) šmahom jedného rozhodnutia zo stola a zničia svet, je dokonale scestná a rokmi dôkladne preverená ako zbytočná obava.

Strašenie atómovou apokalypsou, pokiaľ je znovu na tanieri, svedčí len o jednom – oba (či viaceré?) tábory globálneho dobrobytu, sa teraz budú trochu spolu naťahovať a potrebujú udržať obyvateľstvo zoči-voči globálne upadajúcej životnej úrovni (nie však zákulisného obchodu) trochu v strehu a v príjemnom napätí, aby príliš nevymýšľalo.

Potom, keď sa veci znovu utrasú, rozprestrie sa nad nami opäť zázračne obchodnícka dúha mieru a požívačnosti. Historici porátajú mŕtvoly, pohádajú sa, či to bola alebo nebola svetová vojna, opäť budeme poznávať „znepriatelené“ štáty a čudovať sa, ako sme ich mohli podozrievať z ľudožrútstva.

A to bude neklamným dôkazom, že III., či respektíve V. svetová vojna, ktorá je teraz predmetom obáv toľkých vizionárov, bude za nami.

PDF (formát pre tlač)