Zjavenie Pána a svetlo na Východe – Sedem vekov Cirkvi v teórii ctihodného Bartolomeja Holzhausera

Jozef Duháček
18. januára 2024   Cirkev

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“ Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ – Mt 2,1–2, Evanjelium zo sviatku Zjavenia Pána.

Ctihodný Bartolomej Holzhauser bol katolícky kňaz a prorok 17. storočia. Načrtol teóriu siedmich vekov Cirkvi, v ktorých niektorí vykladači spoznávajú sedem svietnikov Apokalypsy.

Narodil sa v roku 1613 ako syn obuvníka neďaleko Augsburgu v Nemecku. Bol inteligentný a usilovný a v roku 1639 vysvätený v salzburskej diecéze, kde založil rehoľný inštitút bartolomitov, ktorý mal napraviť už laxné mravy a vlažnú vieru vtedajšieho sekulárneho kléru. Kvôli revolučným vplyvom, ktoré vtedy zmietali hierarchiou rád neprežil a dnes sa o ňom vie len veľmi málo.

V posledných rokoch sa však zo zaprášených archívov vynorili a pozornosť si získali pozoruhodné proroctvá tohto svätého muža, ktorého spoľahliví teológovia a ľudia, ktorí ho poznali, opísali ako človeka bez ľsti, neschopného klamať. (1)

Bartolomej správne identifikoval protestantskú revolúciu ako koniec jednej éry a začiatok prvej veľkej revolúcie. Ďalej predpovedal Francúzsku revolúciu s ďalšími revolúciami 19. storočia, ktoré sa snažili zvrhnúť monarchie a implantovať slobodomurárske princípy rovnosti, slobody, bratstva.

„Počas tohto obdobia,“ správne predpovedal, „mnohí ľudia zneužijú slobodu svedomia, ktorá im bola uznaná. Práve o takýchto ľuďoch hovoril apoštol Júda, keď povedal: „No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu. … To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, čo nemajú Ducha.“ (2)

Ukázal tiež omyl osvietenstva a falošnej vedy, ktorá čoskoro mala ovládnuť spoločnosť: „Budú sa vysmievať kresťanskej jednoduchosti, budú to nazývať bláznovstvom a nezmyslom, ale budú mať najvyšší ohľad na pokročilé znalosti a na zručnosť, s ktorou axiómy zákona, morálne predpisy, sväté kánony a náboženské dogmy zavalia nezmyselnými otázkami a prepracovanými argumentmi. Preto nič, akokoľvek sväté, autentické, starobylé a isté nezostane bez výčitiek, kritiky, falošnej interpretácie, modifikácie a ľudského vymedzovania.“ (3)

Pre nás je zaujímavé jeho veľké dielo, Komentár k Apokalypse sv. Jána. „Bol som ako dieťa, ktorého ruku viedli, keď som písal,“ povedal o sebe neskôr. Vznešené dielo –, ktoré vtedajší teológovia považovali za ďaleko mimo prirodzený talent nemeckého kňaza – bolo vytlačené až v roku 1784, 134 rokov po jeho smrti. (4)

Knihu Apokalypsy interpretoval takto: Sedem hviezd a sedem svietnikov, ktoré videl svätý Ján, znamenajú sedem období dejín Cirkvi, od jej založenia až po jej dovŕšenie pri Poslednom súde. Týmto obdobiam zodpovedá sedem cirkví v Malej Ázii, sedem dní stvorenia, sedem vekov po Kristovi a sedem darov Ducha Svätého.

Ústrednou postavou tohto apokalyptického komentára je silný kráľ alebo panovník a veľký svätý pápež, ktorí povstanú na konci revolučného piateho obdobia, aby nastolili vek šiesty, čas mieru, keď sa všetky národy zjednotia v katolíckej viere.

Prvý cirkevný vek je apoštolský vek, ktorý sa začína od nášho Pána Ježiša Krista a trvá až do prvých prenasledovaní. Druhá je éra prenasledovania a mučeníkov, ktorá trvala od Nera po Konštantína Veľkého. Tretí vek je éra osvietenia od Konštantína po Karola Veľkého. Štvrtá éra, obdobie pokoja, je slávny stredovek, keď Cirkev a spoločnosť prinášali bohaté ovocie od Karola Veľkého až po lutheránsky blud. Potom prichádza Piate obdobie, je to čas súženia, ktorý podľa neho začína protestantizmom.

„Toto,“ hovorí Holzhauser, „je pre Cirkev obdobie problémov, spustošenia, poníženia a chudoby. Môžeme to oprávnene nazvať stavom očisťovania, v ktorom Pán Ježiš Kristus preosieva svoju pšenicu a bude ju znova preosievať vojnami, nepokojmi, hladomormi, epidémiami a inými pohromami, súžením a chudobou, ktoré dopadnú na latinskú Cirkev prostredníctvom kacírov a zlých kresťanov, ktorí jej prevezmú väčšiu časť jej biskupstiev a nespočetné množstvo kláštorov, najmä tých bohatších.“

„Cirkev bude utláčaná dokonca aj katolíckymi kniežatami a vydrancovaná prostredníctvom daní, podvodov a iných vydieračských nárokov… Cirkev sa stane chudobnou a biednou, pretože ju budú osočovať bludári, pretože jej služobníci budú opovrhovaní zlými kresťanmi, ktorí jej nebudú prejavovať česť ani úctu. Týmito všetkými prostriedkami Boh preoseje svoju pšenicu, plevy vyhodí na spálenie do ohňa a zhromaždí zrno do svojich stodôl.“

„Tento piaty vek v Cirkvi je stavom súženia, stav odpadnutia, plný utrpenia každého druhu. Málokto bude ušetrený smrti mečom, hladom alebo morom. Uvidíme kráľovstvo povstávať proti kráľovstvu; ríše budú v sebe rozdelené a spustošené; kniežatstvá a monarchie budú zvrhnuté a takmer celý svet upadne do chudoby. Nad zemou bude vládnuť najväčšia spúšť.“

„Toto všetko sa už čiastočne stalo (povedal v roku 1656); časť sa ešte musí stať. Tieto veci sú veľmi spravodlivým Božím súdom, kvôli nahromadenej mase našich neprávostí, ktorými sme my i naši otcovia naplnili mieru vo chvíli, keď milosrdenstvo Všemohúceho Boha očakávalo naše pokánie.“ (5)

Ctihodný Bartolomej prirovnáva toto obdobie k piatemu dňu stvorenia, v ktorom zem zrodila vtáky, ryby a poľnú zver. Prečo? Pretože ľudia tohto obdobia sa „vydajú napospas svojej žiadostivosti, klesnú na úroveň surovosti a budú sa utápať v necudnej žiadostivosti.

„V tomto žalostnom stave Cirkvi budú božské a ľudské zákony bez sily a budú brané na ľahkú váhu. Náuka a predpisy Cirkvi budú v opovrhnutí; kňazi nebudú dodržiavať cirkevnú disciplínu, a ľudia nebudú dodržiavať politický poriadok. Každý (bude ako poľná zver) veriť, čo chce, a robiť, čo chce.“ (6)

Je zaujímavé vidieť, že ctihodný Holzhauser predpovedá infiltráciu nepriateľa do svätej Cirkvi, niečo, čo si málokto v 17. storočí vedel predstaviť, ale čo sa naozaj stalo v 19. storočí a triumfovalo v 20. storočí na II. vatikánskom koncile.

Pred takmer štyristo rokmi napísal: „Tieto časy budú „časmi zla…, storočie plné nebezpečenstiev a nešťastí. Heréza bude všade a stúpenci herézy budú takmer všade pri moci… Boh dopustí toto veľké zlo proti svojej Cirkvi. Heretici a tyrani prídu náhle a nečakane. Vtrhnú do Cirkvi, kým biskupi, preláti a kňazi budú spať. Vstúpia do Talianska a spustošia Rím. Vypália kostoly a všetko zničia.“.“ (7)

Čo sa stane na konci tohto veku utrpenia? Boh vykoná Súd národov, veľký trest, kedy veľká časť ľudí zomrie. Ale tento veľký trest nebude znamenať koniec sveta, skôr bude signalizovať koniec Piatej éry a začiatok lepších čias.

Tu sa ponúka možnosť spojiť si slová Holzhauserových proroctiev zo 17. storočia s novšími zjaveniami a posolstvami Panny Márie v Quite, La Salette a Fatime. Samozrejme, iba Pán Boh vie, čo prinesie budúcnosť, ale Matka Božia, ak zoberiem do úvahy potvrdené a pravé zjavenia, prichádza vždy, keď ľudstvo potrebuje varovať a napomenúť. Máriine slová v spomínaných zjaveniach hovoria o veľkých problémoch v Ríme, čím sa myslí vo vedení Cirkvi. Ako uvážime aj vývoj udalostí v dnešnom Ríme, zdá sa, že nám vyvstáva obraz prechodu medzi Piatym vekom zmätku a Šiestym vekom mieru.

Ako katolíci sa pozeráme na Sv. písmo a schválené proroctvá, ktoré predstavujú a ponúkajú určitú časovú líniu udalostí, ktorá nám naznačuje, že sme v neskorších časoch, po ktorých bude nasledovať čas obrátenia a pokoja. Až potom prídu Časy konca a Konečný súd.

Tri body z proroctiev ctihodného Bartolomeja Holzhauzera, ktoré sa nám zdajú byť potvrdené dejinami, sú:

– Boh zošle prísny trest, aby potrestal hriechy revolúcie proti Cirkvi a katolíckej civilizácii;

– Dôjde k obnove pod vedením veľkého panovníka a svätého pápeža, ktorý otvorí isté obdobie mieru, keď celé ľudstvo bude vzdávať slávu Bohu skrze Pannu Máriu, čas, ktorý nazývame Panovanie Márie;

– Až po tomto období príde posledný úpadok, zánik panovania Márie a Posledný súd.

Mnohí hovoria, že v Šiestom veku spomínaný svätý pápež a mocný panovník sa zjednotia a znovu vybudujú to, čo zničili modernisti a moslimovia. Panna Mária z La Salette povedala, že tento vek bude trvať len 25 rokov pred príchodom Posledného Antikrista. Táto predstava o ére mieru sa tiež jasne zhoduje s prísľubom Panny Márie z Fatimy, že nastane obdobie mieru.

Panna Mária vo Fatime však dala zreteľne a jasne najavo podmienku. Mier nastane len vtedy, keď pápež (so všetkými biskupmi sveta) platne zasvätí Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Žiadne slovíčkarenie. Žiadne slobodomurárske zástierky pre kontrolu populácie prostredníctvom klimatického alarmizmu. Obyčajné, jednoduché a zrozumiteľné zasvätenie Ruska (nie „celého sveta“) jej Nepoškvrnenému Srdcu. Keď to urobí pápež, začne tým Šiesty vek Cirkvi. Odborníci na mariánsku teológiu tvrdia, že také zasvätenie by zmenilo Rusko pomerne rýchlo. Preto je Rusko mimoriadne dôležitým faktorom v tejto rovnici.

Otec Kramer a otec Isaac Mary Relyea si myslia, že Ruská, ale aj iné pravoslávne cirkvi sa budú musieť vzdať svojho odmietania Filioque a niekoľkých ďalších chýb, aby sa spojili s rímskokatolíckou Cirkvou. Po všetkých tých škodách, ktoré sme si na Západe napáchali za posledných 100 rokov (a najmä za posledných 10 rokov), bude zrejme potrebný zázrak ešte globálnejší ako Panna Mária Guadalupská. Inak sotva presvedčíme ruských pravoslávnych, že je rozumné zjednotiť sa s rímskou Cirkvou. Mnoho verných ruských pravoslávnych bolo zabitých a umučených komunistami v 20. storočí s požiadavkou, aby prijali boľševický „ekumenizmus“.

Samozrejme, treba povedať, že cézaropapizmus pravoslávia spôsobil, že boľševici pravoslávie do istej miery ovládli a využili proti ruskému ľudu. Posilňovali v ňom vrodený odpor proti katolíckej Cirkvi, ale aj proti kapitalistickému a prehnitému Západu. K tejto nechuti sa dnes pridáva aj odpor voči „ekumenizmu“ modernistov. Východní pravoslávni (od Egypta cez Grécko po Rusko) považujú Novus ordo missae za protestantskú liturgiu. Nemajú záujem na únii s liturgiou, o ktorej dokonca aj katolícki cirkevní historici pripúšťajú, že bola písaná za pomoci slobodomurárov a protestantov. A tiež vidia, že katolícki preláti dnes so zhýralou mravnou dekadenciou západnej spoločnosti nebojujú, ale chystajú sa ju žehnať.

Katolíkov budú pravoslávni a protestanti brať vážne len pod vedením poriadneho tradičného pápeža. Len pápež, ktorý poslúcha Boha namiesto človeka, platne zasvätí Rusko so všetkými biskupmi Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak ako to žiada Panna Mária (bez politicky korektných dodatkov, ktoré menia význam požehnania, ako „a celý svet“).

Otec David Nix (8) pri svojom kázaní na sviatok Zjavenia Pána uvažuje, čo by sa stalo, ak by sa takýto svätý, tradične zmýšľajúci rímsky pápež objavil. Mohol by zrušiť en block celý II. vatikánsky koncil, zrušiť nové, deformované formy sviatostí a obrátiť celú Cirkev tak, aby opäť vysluhovala sviatosti v starej forme a držala sa iba predkoncilovej náuky?

Čo by sa stalo, keby to skúsil? Uvrhlo by to mnohých modernistických katolíkov (či už sú modernistami z presvedčenia, alebo tak boli vychovaní a vedení bez vlastnej viny) do zmätku, problémov, nevery a úplnej apostázy. Čo by sa stalo s modernistickými katolíkmi, keď sa rozjasní a osvetlí ich svedomie? Je možné, že prijmú tradičný, apoštolský katolicizmus. Alebo je tiež možné, že tak ako samoľúbi Židia v prvom storočí, aj pokrokoví katolíci odmietnu budúceho tradicionalistického pápeža, o ktorom sa prorokovalo v Šiestom veku Cirkvi. Áno, takýto kapitán by mohol zvrátiť II. vatikánsky koncil a vrátiť naspäť tradičné formy sviatostí, veď Panna Mária hovorí o prelátovi, ktorý „obnoví Cirkev“. Obnoviť znamená nájsť niečo, čo sa stratilo, alebo zabudlo, alebo prestalo používať. Možno ho niektorí modernistickí katolíci prijmú, ale iní nie a v Cirkvi verejne vypukne schizma v súvislosti s aktuálnymi otázkami morálky, sexuality a liturgie. Vnútorne v schizme Cirkev už nejaký čas je, ako to pripúšťajú aj mnohí netradiční katolíci.

Pretože v katolíckej Cirkvi vypukol otvorený boj s kacírstvom, mnohí veria, že sme práve v tej hraničnej zóne medzi Piatym a Šiestym vekom. Je to jasné z faktu, že žiadosť z Fatimy nebola poriadne vypočutá a vrchol hierarchie odmietol jasnú požiadavku zasvätenia Ruska a ignoruje fatimské varovanie, že necudnosť privedie mnoho duší do pekelných plameňov. Len málo katolíkov si uvedomuje, že sme v predapokalyptickej dobe.

Otec Nix ďalej hovorí, že ak by však východní pravoslávni chceli vstúpiť do jednoty práve s takýmto tradičným rímskym pápežom, museli by sa zmeniť len veľmi málo. Mohli by si ponechať bezo zmeny svoje starodávne sviatosti podľa východného obradu a patristickú náuku (za predpokladu, že prijmú Filioque a niekoľko ďalších vecí, ako je zákaz rozvodu a zákaz antikoncepcie). Je to preto, že pravoslávni nikdy nemali II. vatikánsky koncil, ktorý všetko zmenil. Po riadnom zasvätení Ruska sa podľa otca Nixa mnohí ruskí pravoslávni pomerne rýchlo stanú katolíkmi ruského obradu.

Oktáva Zjavenia Pána na Západe (tiež Theofánia alebo Vianoce na Východe) nám pripomína, že medzi východnými cirkvami môže dôjsť k zázračnému osvieteniu – analogickému s osvietením nežidovských Mudrcov pred dvoma tisícročiami. Samozrejme, analógia pokrivkáva, pretože Mudrci boli pohanmi a východní ortodoxní sú zjavne kresťanmi. Ale podobnosť je v tom, že Židia spali kedysi a katolíci spia napriek množstvu znamení, ktoré im Boh posiela, kým v Rusku sa zakazujú gay pochody a objavujú sa snahy o obmedzenie počtu zabíjaných detí. Samozrejme, nestačí byť ruským alebo gréckym pravoslávnym. V čom je však lepšie za každú cenu držať sa súčasného vatikánskeho aparátu propagujúceho uctievanie Pachamamy a povoľujuceho žehnanie sodomitov a iných hriešnych aktivít?

Dokonca je dnes aj pomerne veľa evanjelikálov, ktorí by vstúpili do jednoty s Rímom, ale hovoria, že nemôžu, pretože sa zdá, že je Rím veľmi „woke“. Tí by sa snáď k tradičnému pápežovi pridali, najmä ak by ho podporil Boh cez nejaký globálny zázrak. Možno aj mnohí pohania a neveriaci prijmú Krista a katolicizmus.

Ale ak sa ešte Ježiš už čoskoro nevráti v sláve, tak otec Nix verí, že ďalší pápež zasvätí Rusko a my uvidíme obrovskú vlnu konverzií na katolícku vieru. Podľa Panny Márie z La Salette a ďalších mariánskych proroctiev sa zdá, že budeme mať nejaký čas pokoja (v La Salette sa spomína 25 rokov) a milióny obrátení. Ale ako judaizmus prvého storočia, mnohí vlažní katolíci (tí, ktorí tvrdia, že sú členmi pravého náboženstva, ale nemajú nadprirodzenú vieru) opustia pravú vieru.

Ak má Šiesty vek Cirkvi trvať iba 25 rokov, znamená to, žeby sme sa mohli dožiť toho, že ďalší pápež zvráti II. vatikánsky koncil a zasvätí Rusko. To prinesie obrovské požehnanie celej katolíckej Cirkvi a svetu.

Ľudstvo však s požehnaním málokedy zaobchádza dobre. Otcovia a proroci majú jasno v tom, že ľudia zabudnú na Božie požehnania a v Šiestom veku Cirkvi – po 25 rokoch – sa vrátia k hroznej skazenosti, čo povedie k hroznému Siedmemu veku Cirkvi.

Samozrejme, Posledný Antikrist bude tvrdiť, že má konečné, na ľuďoch založené, riešenie. Biblia hovorí, že bude vládnuť 3 a pol roka. Dvaja svedkovia z Neba – Enoch a Eliáš sa vrátia, aby získali veľa konvertitov z pohanov a Židov. Nakoniec ich Antikrist zabije. Avšak v tej chvíli sa Kristus vráti na zem, porazí Posledného Antikrista a privedie všetkých v milosti (vrátane mnohých novopokrstených Židov) do Neba.

Alebo sa možno Ježiš nevráti ešte tisíce rokov. Alebo sa konca sveta dožijeme už tento rok a nestane sa nič z toho, čo píšem, hovorí otec Nix. Niektorí ľudia hovoria, že keď Panna Mária vo Fatime povedala: „Nakoniec moje Srdce zvíťazí“, myslela to doslovne na konci. Že až na konci sveta jej Srdce zvíťazí nad všetkým. Napokon to bola tiež Panna Mária, tento raz v La Salette, ktorá povedala: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista. Nezdá sa, žeby sme museli čakať ďalších tridsať rokov, kým sa toto proroctvo naplní.

Samozrejme, nevieme, čo sa stane od roku 2024 do roku 2050 a dohady otca Nixa nemusíme brať vážne. Ale Holzhauserových sedem epoch Cirkvi pôsobí celkom presvedčivo vo svetle súčasného pádu Ríma a všetkých schválených mariánskych zjavení za posledných niekoľko stoviek rokov. Predpovedajú, že po ére herézy bude nasledovať éra mieru, jednoty a evanjelizácie. Vďaka Fatime vieme, že to musí začať Ruskom, ktoré je už zrelé na obrátenie. Rovnako ako osvietenie pohanských Mudrcov na Východe pred 2000 rokmi, môže čoskoro nastať Theofánia, ktorá v blízkej budúcnosti zjednotí všetkých pravých kresťanov, napriek všetkým prekážkam, ktoré dnes vidíme v latinskej Cirkvi.

Zdroje:
(1) Joao Machado, Proroctvá a vízie ven. Fr. Bartolomej Holzhauser, Kindle Edition 2016, s.26.
(2) Sme varovaní: Proroctvá Marie-Julie Jahenny, s. 543.
(3) Tamže, s.535.
(4) J. Machado, Proroctvá a vízie, s.28.
(5) Tamže, 49–51.
(6) Tamže, s.51.
(7) Sme varovaní, s.535.
(8) https://www.padreperegrino.org/2024/01/epiphanyeast/

PDF (formát pre tlač)