Vatikán chce dohodu s Pekingom predĺžiť. Čo to znamená pre cirkev v Číne?
Paweł Chmielewski
24. septembra 2020
Cirkev
Dohoda Vatikánu s Čínou bola podpísaná 22. septembra 2018. Bol to výsledok dlhých rokovaní a snáh, ktoré siahajú do prvého desaťročia pontifikátu sv. Jána Pavla II. Svätá stolica sa rozhodla predĺžiť dohodu s Čínou podpísanú v roku 2018. Ako uviedol vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, aj keď doteraz neboli v rámci dohody s Čínou dosiahnuté nijaké okázalé výsledky, podľa jeho názoru stojí za to ísť po vtedajšej vyznačenej ceste. Čo toto rozhodnutie znamená pre Cirkev v Číne?
Zložitá história rokovaní
Cirkev v Číne sa rozvíjala s veľkou dynamikou až do vypuknutia občianskej vojny v roku 1927. Rast katolíckej Cirkvi sa zastavil, keď Mao Ce-tung vyhlásil v roku 1949 Čínsku ľudovú republiku. Dva roky po tejto osudovej udalosti v dejinách Číny a celého sveta Svätá stolica prestala s Čínou udržiavať diplomatické kontakty.
V roku 1957 bola čínska cirkev formálne rozdelená. Kňazi sympatizujúci s komunistami potom založili Vlastenecké združenie čínskych katolíkov (SPChK), oficiálnu prokomunistickú cirkevnú štruktúru pod priamym straníckym dohľadom. Tí biskupi, kňazi a laici, ktorí sa nechceli vyrovnať s tým, že budú podriadení komunistickému režimu, prešli do ilegality. Odvtedy Peking neuznával biskupov, ktorí boli vysvätení so súhlasom pápeža, a Vatikán neuznal nezákonne (hoci platne) ustanovených biskupov pôsobiacich v SPChK.
Následne čínsky komunistický režim pokračoval v prenasledovaní podzemnej katolíckej Cirkvi, s cieľom prinútiť všetkých odporcov, aby sa pripojili k oficiálnej cirkevnej katolíckej organizácii pod kontrolou komunistov. To sa však nikdy nestalo a prenasledovanie pokračovalo celé desaťročia. Medzi Vatikánom a Pekingom neprišlo k dohode o menovaní biskupov, čo sa označuje aj ako moderný spor o investitúru medzi Vatikánom a Pekingom. Pritom tento čínsko-vatikánsky boj o investitúru je podstatne náročnejší, ako bol svojho času zápas medzi nemeckým cisárom Henrichom IV. a pápežom, aby všetkých presvedčil, aby sa pripojili k oficiálnej organizácii.
Prielom 2013-2018
Prvé vážne pokusy o ukončenie krízy medzi čínskymi komunistami podporovanou čínskou štátnou katolíckou cirkvou a Vatikánom sa uskutočnili za pontifikátu sv. Jána Pavla II. Obdobie nového hľadania kontaktov spadá do obdobia začiatku reforiem Teng Siao-pchinga. Na skutočné efekty sa však čakalo dlho; podľa odborníkov bolo až na prelome tisícročí možné – a to iba neoficiálne – získať štátny súhlas Svätej stolice pre viacerých biskupov vysvätených pod SPChK. Pokusy o dosiahnutie dohody pokračovali počas pontifikátu Benedikta XVI., ani tieto rozhovory však neboli úspešne. Počas Františkovho pontifikátu prebiehajú rokovania s Čínou veľmi dynamicky; sám Svätý Otec niekoľkokrát poslal do Pekingu zmierlivé signály, podobne ako to robili aj kardináli v jeho blízkosti, napríklad kardinál Peter Turkson.
Tajná dohoda
Nakoniec bolo dohodnuté podpísanie obojstrannej zmluvy medzi Vatikánom a Pekingom. Dokument bol podpísaný 22. septembra 2018. Platí do októbra tohto roku a jeho obsah je dôverný. Podstatou je problém nominácie biskupov. Pravdepodobne podľa týchto opatrení je to SPChK, kto navrhuje kandidátov na biskupov; Svätý Otec má právo veta. Doteraz boli vysvätení iba dvaja noví biskupi, a to v roku 2019; okrem toho Vatikán uznal niekoľko predtým neuznaných hierarchov v asociácii a Peking niekoľkých biskupov z radov podzemnej Cirkvi. Medzi Vatikánom a Pekingom aj v súvislosti s koronavírusom začína prekvitať spolupráca, ktorá sa prejavuje v lekárskej i finančnej oblasti. Žiaľ prenasledovanie katolíkov z podzemnej Cirkvi sa nezastavilo, z Číny prichádzajú neustále informácie o nových obmedzeniach, ničení Krížov, represáliách voči veriacim a duchovným podzemnej Cirkvi. Úrady sa neváhajú uchýliť k násiliu, a snažia sa čínskych katolíkov prinútiť, aby opustili rady podzemnej Cirkvi.
Kardinál Parolin je presvedčený, že dohoda s Pekingom má nesmierny význam
Svätá stolica si je vedomá skutočnosti, že čínski komunisti prenasledujú členov podzemnej Cirkvi. Sú však rozhodnutí pokračovať v rozširovaní spolupráce s oficiálnym Pekingom a dohodu, ktorá bola podpísaná v roku 2018 chcú vo Vatikáne znova rozšíriť. Podľa slov kardinála Pietra Parolina, „je zámerom Vatikánu rozšíriť zmluvu tak, aby sa do nej čo najviac implementovali nové súčasti, je v záujme Vatikánu čo najviac normalizovať život Cirkvi v Číne, aby mohli katolíci v Číne viesť normálny života slobodne udržiavať vzťahy s Vatikánom a pápežom.“ Kardinál Pietro Parolin je presvedčený, že udržiavať priateľské vzťahy so Svätou stolicou a pápežom je v záujme aj Vatikánu a aj Pekingu. Dohoda sa však rodí ťažko, problémom je proces menovania biskupov.
Čínski veriaci na križovatke …
Je nepochybne pozitívne, že v súčasnosti v Číne nie sú nijakí biskupi, ktorí by neboli zjednotení s pápežom. Za posledné dva roky navyše nedošlo k nijakej nezákonnej biskupskej vysviacke. Na druhej strane až 40 diecéz zostáva voľných a bez biskupov, čo znamená, že pre Peking a Vatikán je skutočne ťažké nájsť spoločnú komunikáciu. Vzhľadom na pokračujúce prenasledovanie katolíkov v podzemí je nemožné ignorovať kritiku dohody, ktorú predložil hongkonský emeritný biskup a kardinál Jozef Zen.
Podľa tohto významného kardinála Svätá stolica zradila verných katolíkov, tých, ktorí napriek represiám a prenasledovaniu nechceli mať nič spoločné s krvavým komunistickým režimom. Dnes Vatikán vyzýva veriacich v Číne, aby de facto legitimizovali diktatúru strany, tvrdí kardinál Zen; podľa jeho názoru to nepovedie k ničomu dobrému. Vatikánsky štátny tajomník a s ním zjavne aj samotný pápež veria v opak.
Budúcnosť ukáže, kto mal pravdu, ale dilema dnešných čínskych katolíkov je skutočne nezávideniahodná. Zostať v podzemí, proti vôli pápeža – alebo sa pripojiť k oficiálnym štruktúram podliehajúcim vôli krvilačného režimu?
Bože stoj pri čínskych katolíkov a daj im veľa sily v ich zápase!
