V Rakúsku prebieha ďalší ročník Svetovej cirkevnej konferencie. Prehliadka neomarxistického a klimatologického šialenstva

9. októbra 2023   Krátke správy

O tom, že je Rakúsko mimoriadne pokroková krajina snáď nikto nepochybuje. Pokiaľ áno, tak nech sa začíta do príspevkov Svetovej cirkevnej konferencie (Weltkirchetagung), ktorú organizuje už niekoľko rokov Koordinačná kancelária konferencie biskupov Rakúska spolu s Konferenciou rakúskych reholí. Podľa portálu Katholisch.at, ktorý cituje Anju Appelovú z Koordinačnej kancelárie BKR, poskytuje konferencia „impulzy na zásadnú zmenu“, a to prostredníctvom „expertov“ z Latinskej Ameriky, Ázie a Európy.

O aký typ „expertov“ ide, to sa dá najlepšie osvetliť na príspevku rehoľnej sestry Geraldiny Cespedes Ulloaovej, pri ktorej môžu niektorí starší občania nadobudnúť dojem, že počujú súdružku Dolores Ibaruriovú, zaslúžilú členku Komunistickej strany Španielska. Zmes infantilného doktrinárskeho feminizmu, klimatologickej hystérie, ľavicového bľabotania a fráz, ocukrená obsedantným citovaním ekologických encyklík pápeža Františka, sa valí na zúfalého príjemcu informácií.

Sestra Geraldina je teologička a spoluzakladateľka Centra pre ženy a teológiu. Je tiež členkou teologickej siete oslobodenia – Amerindia. Jej prednášku nazval portál Konferencie rakúskych reholí „angažovanou“ a „emotívnou“, pričom témou prednášky bola „úloha Cirkvi v sociálno-ekologickej transformácii z pohľadu ekofemenizmu“.

https://www.ordensgemeinschaften.at/artikel/7495-weltkirche-tagung-2023-antworten-fuer-einen-grundlegenden-wandel

Najprv ukázala súvis medzi krízou patriarchátu (čiže nadvlády mužov) a ekologickou krízou, do čoho zakomponovala obligátne citácie z encykliky Laudato si’. Podľa sestry Geraldiny „sú násilie voči prírode a násilie voči ženám, dve strany tej istej mince.“ Cirkev podľa nej musí brať vážne „výzvu na ekologickú konverziu a tiež vykonať rodovo špecifickú konverziu“. Ekofeminizmus je podľa tejto veľmi nerehoľne vyzerajúcej rehoľníčky „paradigmou nádeje pre Cirkev a pre spoločnosť, ktorá sa usiluje o systémové zmeny umožňujúce harmonické spolužitie pre všetky živé bytosti.“

Ak ešte nemáte dosť a váš žalúdok dokáže stráviť toto zúfalé omieľanie tých najstupídnejších neomarxistických floskulí, tu je ďalšia várka – niektoré hlavné body katolíckeho ekofeminizmu:

– Kritika patriarchálneho kapitalizmu: Vykorisťovanie patriarchálnym kapitalizmom je hlavným problémom marginalizácie žien a zhoršovania sociálnej a ekologickej situácie. Útlak žien a vykorisťovanie prírody, sú (opäť) dve strany tej istej mince.

– Vzájomná prepojenosť útlaku: Ekofeminizmus uznáva prepojenie medzi všetkými formami útlaku, najmä podmaňovaním žien a vykorisťovaním Zeme.

– Starosť o biologickú diverzitu: Ekofeminizmus obhajuje ochranu a zachovanie biologickej, kultúrnej, sexuálnej a náboženskej diverzity.

– Radikálna demokracia: Ekofeminizmus vyžaduje skutočnú participáciu a komunikáciu v sociálnych vzťahoch a vládnutí na všetkých úrovniach.

Potom nasleduje šialené bľabotanie rehoľnej sestry, posadnutej neomarxistickou teológiou oslobodenia, v rámci ktorej už nehrajú katolícke dogmy a viera absolútne žiadnu úlohu. Všetko sa točí okolo plurality (náboženskej, sexuálnej), feminizmu a politiky:

– Naše predstavy o poznaní a realite potrebujú zmenu, aby boli viac pluralitné.

– Myšlienka prírody ako obyčajného zdroja pre ľudí vedie k vykorisťovaniu a inštrumentalizácii; je potrebná nová perspektíva, založená na posvätnosti Zeme.

– Veda je ovplyvnená politicko-ekonomickou mocou; Ženy, domorodé obyvateľstvo a černosi sú často vylúčení. Je potrebný spravodlivejší pohľad na vedu.

– Z ekofeministickej perspektívy sa spochybňuje vplyv technológií na ženy, chudobných a prírodu a zdôrazňuje sa potreba technologického zvratu.

– Ekofeministická teológia vyzýva náboženstvá a teológiu, aby brali vážne krik Zeme a žien a vytvorili perspektívu, ktorá obohatí život a poslanie Cirkvi.

– Musí nastať integračná ekopolitika, ktorá je založená na demokracii, rovnosti a ochrane Zeme. Tradičné poňatie moci sa musí spochybniť a musí sa zaviesť nová forma politickej praxe založenej na spolupráci a splnomocnení.

– Cirkev a iné náboženské inštitúcie musia znovu objaviť svoje mysticko-prorocké korene a viac sa zapájať do ochrany Zeme a žien.

– Musíme byť otvorení učeniu sa z rôznych kultúrnych, náboženských a interdisciplinárnych zdrojov. Schopnosť prekračovať hranice a vytvárať nové spojenia je vnímaná ako dôležitý predpoklad pre uzdravenie a oslobodzovanie spirituality.

– Vytváranie postpatriarchálnych komunít založených na ekofeministických princípoch sa musí etablovať ako možnosť alternatívnych zážitkov spoločného života. Tieto spoločenstvá musia byť založené na rovnosti, súcite a rešpekte voči všetkým ľuďom a všetkému stvoreniu.

Nestačí? Ďalší príspevok predsedu Medzinárodného hnutia katolíckych študentov (IMCS) Ravi Tissera vás zasýti. Hovoril o konkrétnych úspechoch „transformácie“. Boli nesmierne katolícke: zvýšenie účasti študentov na voľbách v Zimbabwe, kampaň na zvýšenie povedomia o menštruačnej hygiene v Nepále, protesty proti výstavbe priehrady v Malajzii a boj proti zásahom na pôde domorodcov v Indii. Tissera vyzýva duchaplne: „Musíme pohnúť Cirkvou, pretože Cirkev sa nehýbe!“

Uprostred svojho prejavu dokonca navrhol Tissera účastníkom zatancovať „Banánovú pieseň“. A poslúchli…

https://www.ordensgemeinschaften.at/artikel/7498-ravi-tissera-wir-muessen-die-kirche-bewegen-weil-sich-die-kirche-nicht-bewegt-weltkirche23

V každom prípade je potrebné konštatovať, že kto prežije takúto konferenciu v psychickom zdraví, je dostatočne uspôsobený na misijnú prácu v pralese. Pirane, anakondy a leopardy sú čo do únavnosti ničím, v porovnaní s rétorikou pokrokových cirkevných konferencií.

BM

Zdroj: Katholisch.at, Ordengemeinschaften Oesterreich, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – pixexid.com, flickr.com, pixahie.com

PDF (formát pre tlač)