Uvedomujú si francúzske orgány hrozbu?
Bogdan Dobosz
6. decembra 2020
Politika
Islam
„Kultúrne obohatenie“ Francúzska imigráciou dosiahlo bod zlomu. Vďaka tomuto procesu zmocnel islam, ktorý nie je iba náboženstvom, ale aj politickým a spoločenským systémom a ako taký konkuruje štátu. Už roky ustavične prichádza s novými a novými požiadavkami voči štátu. Keď sa ukázalo, že islam v rôznych oblastiach začína siahať do sveta politiky, spustil sa alarm.
Francúzske elity oznamujú takmer „reconquistu“ stratených území. Chýba im však dôslednosť, konkrétne činy a nejaký Karol Martel. Štát má zviazané ruky ideológiou politickej korektnosti a disponuje iba plytkým arzenálom „sekulárnych hodnôt“. To je primálo na to, aby sa postavil na odpor proti dynamike islamského náboženstva. A ak ešte vezmeme do úvahy submisívnosť elít, je možné, že alarm prichádza už po funuse.
V posledných rokoch zazneli vyhlásenia o tom, že treba spraviť poriadok v štvrtiach, v ktorých dominujú islamisti, či o nutnosi tzv. „pozitívnej diskriminácie“. Skončilo to však iba pri slovách. Odvtedy došlo k posilneniu „vlády nad dušami“ vo štvrtiach ovládaných islamistami, ktorí dnes majú vplyv dokonca v miestnych samosprávnych orgánoch. Ukázali to aj nedávne miestne voľby, v ktorých ľavicové strany za účelom získania moci uzavreli spojenectvá s islamistami výmenou za určité ústupky v sociálnej politike.
Sekulárna karta? Vážne?
Vo Francúzsku sa veľa hovorí o etnicko-náboženskom separatizme, zlyhaní integrácie a čoraz slabšej identifikácii nastupujúcich generácií migrantov so štátom a ich odmietaní francúzskeho dedičstva a kultúry. Sám prezident Emmanuel Macron sa pokúsil o zmenu. Ešte začiatkom roku 2020 v prejave v alsaskom Mulhouse načrtol plán boja proti islamskému separatizmu a hovoril o kontrole zahraničných imámov a financovania mešít.
Tieto tézy zopakoval vo svojom príhovore v septembri v Panteóne pri výročí vzniku tretej republiky. Dokonca nadviazal na gesto amerického prezidenta Donalda Trumpa z republikánskeho zjazdu, keď slávnostne udelil občianstvo piatim naturalizovaným cudzincom. Pokiaľ ide o Francúzsko, ide o novosť a ocenenie aktu udelenia občianstva, ktoré bolo dovtedy obmedzené na prostý administratívny akt. Je tu však rozdiel. Republika napríklad nedáva novým občanom Bibliu. Musí im stačiť osvietenská Deklarácia o ľudských a občianskych právach.
Prezident okrem iného ohlásil nový zákon, ktorý sa má stať nástrojom v boji proti etnickému a náboženskému separatizmu. Všetky združenia dotované z rozpočtu budú musieť podpísať takzvanú „sekulárnu chartu“, čo je jeden z mála konkrétnych bodov, z ktorého sa však opozícia vysmiala, pretože „sekulárna charta“ bola zavedená pred niekoľkými rokmi na štátnych školách a ak sa v nich niečo zmenilo, tak iba k horšiemu.
Francúzska škola stojí v prvej línii boja proti islamskému separatizmu. Teoreticky by mala integrovať budúce generácie. Ukazuje sa však, že namiesto plnenia integračnej funkcie učí oportunizmu.
Z prieskumu medzi učiteľmi vyplýva, že štyridsať percent z nich uplatňuje autocenzúru pri témach súvisiacich s učením islamu, aby v triede nevyvolávali „incidenty“. Podľa tej istej štúdie percento učiteľov, ktorí uprednostňujú „svätý pokoj“, predstavuje viac ako päťdesiat percent v tzv. „prioritných zónach vzdelávania“. Ide o školy v „citlivých štvrtiach“, v ktorých podiel migrantov a moslimov je veľmi vysoký. Republikánska škola a jej učitelia – „štátni úradníci“ – kapitulujú pred islamom. Učitelia na takéto diskusie počas vyučovania nie sú pripravení a pociťujú silný tlak zo strany moslimských rodičov a okolia.
Zlý iba politický islam
Téma boja proti separatizmu motivovanému islamom sa objavila aj u francúzskeho premiéra Jeana Castexa. On takéto kroky začlenil do perspektívy obrany sekulárneho charakteru štátu: „žiadne náboženstvo, žiadna škola myslenia, žiadna organizovaná skupina si nemôže privlastniť verejný priestor a útočiť na práva republiky“, uviedol francúzsky premiér s tým, že jednou z jeho priorít bude boj proti radikálnemu islamu vo všetkých jeho formách.
Nový minister vnútra Gerald Darmanin zas povedal: „V našej republike máme do činenia s mimoriadne agresívnymi skupinami, ktoré vznášajú požiadavky z titulu svojho etnického pôvodu či náboženstva, akoby tieto stáli nad zákonom. To je v rozpore s duchom republiky a je to absolútne neprijateľné.“ Minister Darman považoval hrozbu politického islamu za zvlášť nebezpečnú, ale hneď vystríhal, že si ho netreba zamieňať s moslimskými krajanmi, ktorí len žijú svoju vieru. Ministerstvo vnútra chce bojovať iba proti islamistickému uzatváraniu sa do vlastnej komunity a proti politickému islamizmu.
Darmanin, ktorý mal moslimskú matku a chváli sa, že jeho druhé meno je Moussa, sa od začiatku snaží byť veľmi aktívny. Napríklad polícia pod jeho vedením začala razie v tzv. „problematických štvrtiach“ s cieľom bojovať proti obchodovaniu s drogami. Ministerstvo vnútra sa chváli, že zatvorilo dvestodesať reštaurácií („kebabov“), štyri koránové školy a pätnásť radikálnych mešít. V tom istom čase však úspešne rozširovalo svoje aktivity Moslimské bratstvo i ďalšie salafistické skupiny.
Nadobro stratené územia
Marine Le Penová k oznámeniu premiéra a ministra uviedla konkrétnu situáciu, ktorá nastala v deň štátneho sviatku Francúzska 14. júla. Počas neho došlo k napadnutiu hasičov a policajtov, k podpaľovaniu áut. Keď J. Castex prišiel na miesta činu, vyhlásil: „Zajtra ráno zavriem salafistické mešity, zajtra ráno vyhostím rozsievačov nenávisti z krajiny, zajtra ráno zorganizujem systematické vyhostenie zločincov-cudzincov“ – uviedla predsedníčka Národného frontu. Od ministra vnútra Darmanina sa dopočula, že je populistka, nepozná samú seba a zbytočne prilieva olej do ohňa. Vláda síce „bojuje“, ale je to boj porovnateľný so Stranou umierneného pokroku v hraniciach zákona Jaroslava Haška.
Vláda pripravuje „zákon proti separatizmu“, ale zdá sa, že ani možnosti existujúceho legislatívneho a súdneho arzenálu nie sú plne využité. Novinárka Barbara Lefebvreová na stránkach Valeurs Actuelles pripomenula, že keď sa pred osemnástimi rokmi objavili alarmujúce správy učiteľov a riaditeľov škôl pod názvom Stratené územia republiky, vládna ľavica ich vtedy označila za dielo protimoslimských rasistov a islamofóbov. Uplynuli takmer dve desaťročia a došlo k strate ďalších území…
Vstup islamu na územia, ktoré boli historicky spojené s kresťanskou civilizáciou po celé stáročia, spôsobil úplne nové problémy. V Európe vkročil islam do štátov, ktoré sa buď zriekli svojich civilizačných koreňov a ocitli sa na neistej ceste ideologizovaného sekularizmu alebo sa ešte pridŕžajú výrazne oklieštenej a čisto formálnej podoby kresťanstva. Prázdno, ktoré vzniklo opustením kresťanstva vytlačeného z verejného priestoru mala vo Francúzsku zaplniť sekulárna republika. Na jeho miesto sa však vcelku úspešne tlačí islam, ktorý pre niektorých ľudí predstavuje alternatívu k sekulárnej, slobodomurárskej a morálnej tolerancii štátu. A nijaké nové zákony tento fenomén pravdepodobne nezastavia.
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!
Bankové spojenie: SK7765000000000020594299
