Utajovanie eucharistického zázraku v talianskej Ravenne: Diecéza sa dohodla s miestnymi vedcami o mlčanlivosti, materiál zmizol

27. júna 2024   Krátke správy

Diecéza v Ravenne zrejme bude čeliť škandálu okolo podozrivého utajovania eucharistického zázraku. Riaditeľ miestneho vedeckého laboratória z inštitúcie Pievesestina ASL Vittorio Sambri totiž médiám prezradil, že ohľadom eucharistického zázraku, ktorý sa odohral 28. januára 2023 v kostole mesta Savarna existovala tajná dohoda medzi Ravennskou diecézou a vedeckým tímom.

„Medzi ASL a diecézou Ravenna existovala dohoda o mlčanlivosti ohľadom materiálu údajného eucharistického zázraku v Savarne. Všetok analyzovaný materiál bol použitý, takže teraz tam už nie je,“ uviedol Sambri pre portál La Nuova Bussola Quotidiana.

Biskup Lorenzo Ghizzoni zároveň poprel prítomnosť ľudskej krvi v čiastkach hostie.

Celá kauza sa začala v januári 2023, na sviatok svätého Tomáša Akvinského (28. 1.), autora najznámejšieho eucharistického hymnu Pange lingua gloriosi, keď kostolníčka Manuela Seguriniová našla o 18:00 hodine na konci svätej omše pod lavicou v kostole padnutú čiastku hostie. Zavolala miestneho farára a ten vložil hostiu do malého kalicha s vodou a zavrel do Svätostánku.

Na druhý deň, v nedeľu 29. januára o 9:00 hodine sa hostia sfarbila do krvavo červena. Následne, po zistení zafarbenia urobil kňaz a kostolníčka niekoľko fotografií úkazu, ktoré si môžete pozrieť priamo v originálnom článku:

https://lanuovabq.it/it/il-probabile-miracolo-eucaristico-che-imbarazza-la-diocesi

O úkaze informovali diecézne úrady a čakali na vyjadrenie. Kňaz, don Nicolò Giosuè, sa v opise udalosti, zaslanom diecéznym úradom vyjadril skôr opatrne a skepticky, vôbec nie ľahkoverne. Nič nenasvedčuje tomu, žeby chcel robiť z javu predčasnú senzáciu:

„Vedel som, že existujú krvavočervené baktérie, ktoré sa môžu vyskytnúť na múke, ale čo ma udivilo, bola rýchlosť, s akou sa hostia premenila. V skutočnosti sa toto sfarbenie spôsobené baktériami zvyčajne objaví až po niekoľkých dňoch.“

Don Nicolò zatelefonoval následne Pierluigimu Baimovi Bollonovi z Turína, známemu odborníkovi na Turínske plátno, s ktorým mal kontakt cez svojho brata. Ten mu odporúčal, aby hostii poskytol viac času na rozpustenie.

4. februára dochádza k zaujímavému posunu v udalostiach, ktoré opisuje kostolníčka Seguriniová. Do farnosti prichádza z diecézy v Ravenne nový kňaz, aby nahradil farára na večernej omši:

„Bol to don Alberto Graziani, bývalý vikár diecézy. Ukázala som mu aj to, čo sme objavili, ale povedal mi, aby som sa pomodlila a všetko vyhodila do záhrady. Avšak neposlúchla som ho, pretože som najprv chcela, aby to odobril farár.“ Ten sa však po návrate zo Savarny rozhodol preniesť látku do vzduchotesnej sklenenej nádoby a uložiť ju do súkromnej kaplnky v neďalekom kláštore.

Mesiace plynuli a hostia bola stále taká, akú ju našli na druhý deň po omši vo Svätostánku – krvavo červená. Preto sa don Nicolò vydal so svojím priateľom, Giovannim Calisesim a za jeho známou, antropologičkou Dr. Cristinou Antoniniovou zo Schio. Po ich príchode lekárka odobrala vzorky. Pri pohľade na jav zostala prekvapená a konštatovala prítomnosť krvnej látky, ako neskôr potvrdila aj pre portál LNBQ:

„Dokonca aj študent druhého ročníka medicíny je schopný rozpoznať krv v takýchto vzorkách. Ako anatomopatológ sa zaoberám morfológiou a vyšetrením tkanív; preto povedať, či máme do činenia s krvným materiálom, je celkom jednoduché s technikami, ktoré mám k dispozícii.“

Po týždni skúmania konštatuje: „Vo fragmente je krvný materiál zmiešaný s granulocytmi.“ Pre LNBQ neskôr uviedla:

„Skúmala som materiál po tom, čo ma kňaz požehnal, pretože som po prvý raz v živote cítila určitú zodpovednosť, keď som dostala do rúk možný zázrak. Aby ste sa mohli pozrieť pod mikroskopom, vzorka musí byť spracovaná tak, aby poskytovala stabilný doklad na odobratie vzorky aj v budúcnosti. Takéto vzorky sa nazývajú „bloky“ alebo „inklúzie“, ide o materiál, ktorý sa nikdy nezahadzuje a ktorý je možné reprodukovať pre ďalšie vyšetrenia. Čo môžem povedať s istotou je, že materiál, z ktorého sa zisťuje prítomnosť krvi, môžu potom skúmať aj iní lekári, ktorí vedia rozpoznať krv aj pomocou iných techník, ako je typizácia krvnej skupiny, čo je test, ktorý patrí do odboru súdneho lekárstva a ktorý nepatrí medzi moje odbory.“

Povzbudený vedeckým potvrdením prichádza don Nicolò do diecézy za biskupom Ghizzonim a 27. júna 2023 odovzdá diecéze všetok materiál: aj vzorky analyzované doktorkou Antoniniovou, ako aj zvyšnú časť hostie, ktorá medzičasom stvrdla a ako píše LNBQ „až sa stala podobnou kúsku živého mäsa“. Generálny vikár písomne potvrdil prevzatie materiálu.

Mesiace však plynuli a diecéza – zostala stále ticho. Až o rok neskôr, čiže tento mesiac, sa don Nicolò odvážil spýtať biskupa, čo sa stalo s hostiou. Odpoveď bola šokujúca a bola poslaná cez Whatsapp, pričom jej autorom nebol biskup, ale horeuvedený riaditeľ miestneho vedeckého laboratória z inštitúcie Pievesestina ASL Vittorio Sambri. Verdikt znel:

„Neexistuje tu žiadna prítomnosť krvi alebo iného biologického materiálu pravdepodobného ľudského pôvodu.“

Otázka je tým pre diecézu uzavretá, avšak po niekoľkých článkoch v miestnej tlači je nútená diecéza uverejniť oficiálne vyjadrenie, v ktorom sa uvádza, že „z analýz, ktoré diecéza vykonala na dodanom materiáli, ktorý bol všetok (?) použitý, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť nadprirodzenú povahu faktov nahlásených minulý rok diecéze. Vzhľadom na znehodnotenie hostie (umiestnenej do nádoby s vodou), ktorá možno ani nebola posvätená, nie sme konfrontovaní s Eucharistiou ako so skutočnou Kristovou prítomnosťou.“

Miestna tlač ďalej naliehala na diecézu, aby uviedla čo sa stalo so zvyšným materiálom. Avšak neprišla žiadna odpoveď. Stratil sa, alebo ho vyhodili? Na takéto otázky LNBQ odpovedal biskup Ghizzoni šokujúcou lakonickou odpoveďou: odkázal redaktorov na svoju kázeň, ktorú predniesol pri tohtoročnom sviatku Božieho Tela a ktorá so zastretým poukázaním na udalosti v Savarne nesie názov – „Skutočný eucharistický zázrak Božieho Tela: Bratstvo na uzdravenie sveta“. V nej sa v duchu synodálnych fráz operuje „všeľudským bratstvom“, pričom inkluzívnosť a sprevádzanie sa kladú na úroveň zázraku, či dokonca toho pravého zázraku, na rozdiel od síce nemenovaných, ale tušených zázrakov falošných:

https://www.diocesiravennacervia.it/corpus-domini-fraternita-per-sanare-il-mondo-il-vero-miracolo-eucaristico/

No a doposiaľ posledné udalosti v tejto kauze, nás vracajú na začiatok tejto správy. Šéf laboratória priznal, že medzi diecézou a laboratóriami panovala dohoda o mlčanlivosti. Stratila sa záhadne aj vzorka, ktorú analyzovala doktorka Antoniniová a ktorú don Nicolò doručil diecéze.

Záhada trvá a s ňou aj otázka: Akú motiváciu môže mať diecéza, aby neumožnila ďalšie skúmanie vzoriek, napriek neistote vzhľadom na dva protikladné vedecké závery, resp. aby vyhodila kompletný materiál? Ťažko uviesť všetky potenciálne motívy, avšak pripomeňme, že k udalosti došlo po ukončení pandemických opatrení a po prudkom rozšírení prijímania na ruku. Mohol by eucharistický zázrak nepríjemne pripomenúť veriacim i kléru, s čím sa to tak ľahkovážne zahrávajú?

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustrračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)