Úpadok náboženstva je úpadkom rozumu

Auguste Meyrat
18. augusta 2022   Cirkev Spoločnosť

V nedávno zverejnenej eseji v týždenníku Newsweek riaditeľ Discovery Institute Stephen Meyer obhajuje existenciu Boha skúmaním nových vedeckých objavov, ktoré naznačujú jeho existenciu.

Konkrétne poukazuje na nové dôkazy, ktoré ukazujú, že fyzikálny vesmír má svoj počiatok, na obrovské množstvo fyzikálnych premenných, ktoré umožnili existenciu života a fyzikálneho vesmíru, a na nezvyčajne zložité štruktúry molekúl DNA a RNA, ktoré „svojimi pamäťovými a prenosovými schopnosťami výrazne prevyšujú naše vlastné digitálne špičkové technológie“.

To všetko naznačuje, že vesmír bol naprojektovaný a uvedený do života božským Stvoriteľom. V opačnom prípade by sme museli tvrdiť, že všetko je produktom náhody. Určite sa dá takto argumentovať, a mnohí to aj robia, ale je to čoraz ťažšie, pretože vedci sa o vesmíre stále viac dozvedajú.

Žiaľ, je nepravdepodobné, žeby niektoré z Meyerových tvrdení zmenilo niekoho názor na to, či Boh existuje alebo nie. Hoci sa možno nájde zopár ľudí, ktorí sa budú cítiť utvrdení vo svojej viere a poďakujú Bohu za jeho nádherné stvorenie, väčšinu ľudí, najmä ak sú mladí, to nebude zaujímať. Iste, mnohí z nich budú tvrdiť, že majú intelektuálne zábrany veriť v Boha, namietajúc, že jednoducho neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by dokazovali jeho existenciu, ale to je iba výhovorka. Väčšina neveriacich sa dnes pohodlne zaobíde bez samotnej idey tvrdení, dôkazov a záverov.

V dnešnej dobe sa ľudia pri väčšine svojich rozhodnutí nespoliehajú na logiku a dôkazy, a to už nejaký čas. Riadia sa ponukami svojich médií, svojho kmeňa a svojich chúťok. Aj keď je kresťanstvo celkom rozumné, väčšine moderných ľudí sa jednoducho nezdá potrebné, a mnohí z nich preto svoju vieru opúšťajú. Navonok to vyzerá ako kríza viery západnej spoločnosti, ale v skutočnosti ide o krízu rozumu.

Ľahostajnosť k logike a rešpektovanie objektívnej pravdy vidieť všade. Najvýraznejšie je to vidno v hlavných ľavicových témach ako je teória gender, marxizmus, škrtanie prostriedkov polícii, potraty – ktoré sú nekoherentné a nezakladajú sa na skutočných dôkazoch. Hoci ich prívrženci tvrdia, že sa „riadia vedou“, a majú množstvo vedeckých autorít, ktoré tieto idey podporujú, ich argumenty sú nevedecké a protirečivé: gender predsa nemôže prevážiť nad pohlavím; dokonalá materiálna rovnosť je nemožná a nespravodlivá; odstránenie polície nevyhnutne znižuje bezpečnosť komunít; potraty ženám neprinášajú slobodu ani im nedávajú väčšiu moc nad ich životmi, ale naopak, zotročujú ich kariérou a kultúrou promiskuity.

To, čo robí tieto myšlienky takými populárnymi, sú pozitívne pocity, ktoré prinášajú tým, ktorí ich zastávajú. Ako vysvetľuje Roger Kimball vo svojom najnovšom článku na American Greatness, ľavičiarstvo je vo veľkej miere príťažlivé práve kvôli pocitu benevolencie, ktorý vyvoláva: „Človek pociťuje benevolenciu voči druhým. Záleží na vašich pocitoch. Účinky vašich benevolentných pocitov v reálnom svete sú druhoradé, alebo skôr úplne nepodstatné.“ Byť benevolentný je dôležitejšie ako mať pravdu. Rozhodne to vyvoláva lepší pocit a býva to oveľa jednoduchšie než používať mozog.

Napriek tomu stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo viedlo údajne najvzdelanejšiu generáciu k tomu, aby svoje dobre vyškolené idey nahradila ľahko manipulovateľnými pocitmi. Prečo vymenila objektívny rozum, ktorý vybudoval ich veľkú a prosperujúcu civilizáciu, za subjektívne emócie, ktoré hrozia, že povedú spoločnosť k úpadku?

Podľa katolíckeho filozofa Edwarda Fesera v jeho eseji Nové výzvy prirodzenej teológii existujú dve hlavné sily, ktoré privádzajú k tomuto masovému opusteniu logiky:

(1) kritická teória odmietajúca základné pojmy pravdy a všetky racionálne tvrdenia rámcuje v termínoch dynamiky moci (čo vedie k všeobecnému odmietnutiu logiky alebo „misológii“), a
(2) rozšírená sexuálna nemorálnosť, ktorá ohrozuje racionálne schopnosti človeka.

Feser uvádza tieto dva faktory ako hlavné výzvy pre apologétov, ktorí sa snažia dosiahnuť nejaký pokrok v moderných spoločnostiach, ktoré „vo veľmi vysokej miere sa vyznačujú nenávisťou k rozumu aj neusporiadanou sexualitou“.

V dôsledku veľkého rozmachu digitálnych médií a politiky identít sa z veľkej časti populácie fakticky stali emočne ovládané ovce, ktoré všetku svoju mentálnu energiu míňajú na dopamínovú závislosť a konštruovanie personalizovanej reality. Tieto dva faktory zatemňujú ich myslenie a skresľujú ich vnímanie. Keďže sú však tieto nedostatky také rozšírené, zdajú sa byť normálne a racionálne napriek tomu, že nie sú ani jedno, ani druhé.

Kresťania a konzervatívci sa môžu utešovať tým, že sa tradične stavajú proti neresti a márnivosti, ale musia sa toho držať. Ak si osvoja vlastnú verziu politiky identity alebo podľahnú hedonistickej mentalite, ktorá uprednostňuje sexuálne pôžitkárstvo pred všetkým ostatným, stratia rozum podobne ako sekulárna ľavica. Za súčasného stavu nie je kolízia medzi ľavicou a pravicou ani tak diskusiou medzi dvoma protichodnými argumentmi, ale konfliktom medzi rozumným a emocionálnym svetonázorom.

Existuje mnoho dôvodov, prečo veriť v Boha, a dnešná spoločnosť by bola nesmierne šťastnejšia a plodnejšia, keby sa ľudia vrátili k životu vo viere. Aby sa však ľudia dostali k tomuto bodu, musia veriť v samotný rozum. To znamená odmietnuť všadeprítomné falošné prísľuby „benevolentnej“ ideológie a ľahkej stimulácie – a otvoriť svoju myseľ pokornému, ale hodnotnému hľadaniu pravdy a cnosti.

Preklad z crisismagazine.com

PDF (formát pre tlač)