Umelé oplodnenie a vraždenie detí

Jozef Duháček
11. marca 2024   Spoločnosť

Keď Najvyšší súd v Alabame vyhlásil, že zamrazené ľudské embryá treba považovať za „deti“, na internete vybuchla zúrivá diskusia. Na počudovanie, nájdu sa aj takí, ktorí umelé oplodnenie in vitro (IVF) označujú za pro-life, pretože vytvára deti, je to niečo Bohom inšpirované, je to moderná technológia, ktorá pomáha ľuďom s neplodnosťou, a teda je rovnako legitímne ako operácia srdca alebo odstránenie nádoru. Väčšina katolíkov v pro-life hnutí je proti IVF, pretože „IVF nahrádza manželský akt laboratórnym aktom a je urážkou dôstojnosti počatého dieťaťa“.

Aj keď je to pravda, hlavným dôvodom, prečo je treba umelé oplodnenie odmietnuť, nie je porušenie 6. prikázania, ale porušenie 5. prikázania: Počas IVF sa zahubí veľa embryí (nových ľudských jedincov) a na svet sa dostane len niekoľko živých detí.

Vo výsledku teda máme obrázok usmiatych rodičov ako držia v náručí vytúžené bábätko a všetko je krásne a dobré. Musíme však preniknúť hlbšie a položiť si túto zásadnú otázku: Čo všetko tomuto krásnemu výsledku predchádza? Na začiatku zvyčajne stojí túžba po dieťati, ktorá je mravne správna a usporiadaná a teda je dobrá. Bolesť z neprítomnosti detí je hlboká a zničujúca; a manželstvo ako tradičná katolícka teológia učí (tradičná, nie teológia tela) má ako prvý a hlavný cieľ plodenie a výchovu detí. IVF a podobné reprodukčné metódy však zahŕňajú poškodzovanie a zabíjanie niektorých detí, aby vytvorili iné. Ako môže byť etické a mravne správne vytvoriť jedného alebo niekoľkých ľudí na úkor iných ľudí?

IVF kliniky ponúkajú predimplantačné genetické testovanie, najmä pre ženy, ktoré zažili opakované potraty. Ale to v praxi znamená sofistikovanú identifikáciu toho, ktoré z vašich detí sú geneticky postihnuté, ktoré treba zabiť, aby sa do maternice implantovali len tie „zdravé“ alebo „geneticky zdatné“.

Tak ako je rozdiel medzi tým, keď niekto dostane infarkt a keď niekoho bodnú do srdca, je rozdiel medzi tým, keď matkino dieťa prirodzene zomrie v jej tele na genetickú anomáliu, alebo keď bude zabité mimo jej tela kvôli tejto genetickej chybe. Koľkým „menej dokonalým deťom“ bol vzatý život na základe súhlasu ich rodičov rukami technikov IVF, aby sa narodili ich zdraví súrodenci?

Okrem predimplantačného genetického testovania IVF ohrozuje a ukončuje životy mnohých detí aj inými spôsobmi. Keďže veda zistila, že bytosti, ktoré sa pohlavne rozmnožujú, začínajú svoj život pri oplodnení (nikto z nás nemôže vysledovať svoj život ku spermii alebo vajíčku, ale dokáže ho vysledovať cez stav tínedžera, batoľaťa, dojčaťa, plodu až po jednobunkové embryo), to znamená, že všetky jednobunkové embryá, ktoré pár vytvoril v laboratóriu, sú odlišné a samostatné ľudské bytosti.

Ale čo sa deje s týmito ľuďmi? Z väčšieho množstva oplodnených embryí je len niekoľko životaschopných. Z nich je len časť vložená do maternice, ostatné sú zmrazené. Pri nich vyvstáva otázka, čo s nimi bude, možno neprežijú rozmrazenie a ak už nebudú potrebné, tak ich zničia – zabijú, prípadne s nimi budú experimentovať. Takže za radostnou fotografiou šťastných rodičov sa skrýva mnoho zavraždených detí. Cena je teda tragická.

K tomu pristupuje ďalší problém a to je darcovstvo vajíčok a spermií (presnejšie predaj vajíčok a spermií, pretože to je neuveriteľné výhodný obchod). Navonok to môže vyzerať, akoby jedna osoba pomáhala druhej – vyzerá to naoko dobre. Pri hlbšom pohľade sa však ukazuje, že ide o priemysel výroby neopakovateľných, nenahraditeľných jedincov, ako keby sa dali vyrobiť.

Tiež to vyvoláva nasledujúce otázky: Môžeme si nárokovať právo na iného človeka? Ak je z morálneho hľadiska správne mať sex len v rámci manželstva, ale spermie alebo vajíčko používame od tretej strany/osoby, nevytvárame potom deti, ktoré by morálne nikdy nemohli vzniknúť manželským stykom? Aj keď sa použijú len spermie a vajíčka každého z manželov, ako prikázal Boh, keď nám kázal milovať sa a množiť sa, nakoľko je etické zveriť splodenie potomstva najatým technikom tretej strany? Jedna vec je pomôcť páru pri ich súkromnom sexuálnom akte otehotnieť a vynosiť dieťa, ako napríklad liekmi na ovuláciu alebo potrebným chirurgickým zákrokom; úplne iné je však úplne nahradiť sexuálny akt a stvoriť človeka v rukami niekoho tretieho mimo manželského zväzku.

Nedá sa poprieť, že to, ako človek vzniká, nemá žiadny vplyv na hodnotu toho, kto vzniká. To je dôvod, prečo, ak boli štyria ľudia počatí štyrmi rôznymi metódami (manželské styk, náhodný sex, znásilnenie alebo technológia), každý z týchto jednotlivcov je hodnotný a má rovnakú cenu a nenesie žiadny podiel viny na tom, že prostriedky, ktorými vznikol boli nemravné a hriešne.

Katolícka žena menom Jenny Vaughnová vedie blog menom Catholic Sistas, v ktorom sa odvážne podelila o svoj príbeh konverzie po procedúrach IVF, ktoré s manželom podstúpili. Napísala:

Lekár odobral 38 dobrých vajíčok, z ktorých sa 31 podarilo oplodniť. V priebehu nasledujúceho týždňa 16 našich embryonálnych detí zomrelo a skončili v odpade. Trinásť bolo kryogénne zmrazených. Dve čerstvé embryá boli prenesené do mojej maternice…

V zúfalstve sme sa dali na drahý a zložitý proces umelého oplodnenia, v ktorom odobrali moje vajíčka a spermie môjho manžela, spojili v Petriho miske a výsledné embryá mi vložili do maternice. Ešte predtým, ako sme sa vydali na cestu IVF, nám niečo hovorilo, že to nie je v poriadku…

Po prvom prenose v júli 2008 sme boli nadšení, lebo sme zistili, že sme tehotní s dvojičkami, ktoré sa mali narodiť v apríli budúceho roka. Ale v 21. týždni tehotenstva sa naše dvojčatá – Madi a Isaiah – narodili predčasne a každé žilo iba jednu hodinu. Počas tých krátkych, srdcervúcich chvíľ sme ich držali, kúpali, obliekali a krstili, pričom sme držali ich drobné, krehké telíčka tak dlho, ako sme len mohli.

Ďalší rok som sa otupene nechala niesť životom. Verila som, že smrť dvojčiat je Boží trest za moje minulé hriechy. Môj manžel mlčal. Cez to všetko mi trhalo srdce z cesty, ktorou sme sa vybrali, ako aj zo skutočnosti, že sme mali stále 13 zmrazených detí, ktorých životy boli pozastavené… – v zmluve sa písalo, že „nie je neobvyklé, že embryo neprežije rozmrazovanie“. Polovica našich detí rozmrazovanie neprežila.

V zmluve tiež stojí: „Embryá sa občas prilepia na skúmavku alebo pipetu a nemožno ich nájsť.“ Akým neuveriteľným nebezpečenstvám sme vystavili naše deti! Len jedna jediná veta v celej zmluve spomenula, že naše deti sú ľudia – v nej boli označené ako bábätká… Z 31 embryí vytvorených v laboratóriu prežilo len jedno…

Skóre je v tomto prípade strašné. Človek by sa nemal hrať na Boha. Vďaka Bohu za obrátenie Jenny a jej manžela. O svojom obrátení a svojich deťoch napísala toto: „Stvorenie v laboratóriu a následné zmrazenie porušuje dôstojnosť týchto malých ľudských bytostí. Rozmrazovanie a vyhodenie do odpadu je vražda. Redukovať ženy na inkubátory a mužov na darcov spermií je tiež nedôstojné.“

MSM news pred niekoľkými dňami informovali, že tri páry, ktorých zmrazené embryá boli zničené pri neopatrnej manipulácii, môžu žalovať nemocnicu za zavinenie smrti, pretože embryá boli „deti“. Tak rozhodol Najvyšší súd v Alabame, keď zrušil rozhodnutie nižšieho sudcu zrušiť prípad. Je to vynikajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Avšak Donald Trump, nádej kdejakých konzervatívcov, urobil prekvapivo tupé vyhlásenie: „Rovnako ako drvivá väčšina Američanov, vrátane drvivej väčšiny… pro-life Američanov, silno podporujem dostupnosť IVF pre páry, ktoré sa snažia mať vzácne dieťa. Dnes vyzývam alabamský zákonodarný orgán, aby rýchlo konal a našiel okamžité riešenie na zachovanie dostupnosti IVF v Amerike.“

Trump na jednej strane aspoň verbálne odmieta potraty. Ale tak potraty, ako aj IVF zabíjajú nespočetné množstvo detí. A nie, pro-life hnutie nestojí za Trumpom, keď vystupuje proti verdiktu Najvyššieho súdu Alabamy, ale naopak. Väčšina pro-life chápe, že z morálneho hľadiska sú potraty a umelé oplodnenie jedno a to isté.

PDF (formát pre tlač)