Španielska ministerka pre rovnosť chce donútiť Cirkev a kňazov, aby dávali sväté prijímanie homosexuálnym párom

5. februára 2025   Krátke správy

Nedávny prípad kňaza zo španielskeho mesta Torrecaballeros, ktorý odmietol dať sväté prijímanie homosexuálnemu starostovi Rubénovi Garcíovi, bude mať možno dohru pred španielskym Ústavným súdom. Ohrozuje totiž všeobecnú rovnosť občanov, v kedysi katolíckom Španielskom kráľovstve.

O tom, ako dopadne Cirkev v toľko ospevovanej sekulárnej a liberálnej demokracii, ktorej klady si nevedia vynachváliť ani súčasní cirkevní pastieri, poučila katolíkov španielska ministerka pre rovnosť Ana Redondová. Podľa nej je odopieranie svätého prijímania „v rozpore so španielskou ústavou“.

Tak tomu sa hovorí odluka Cirkvi od štátu. Tá funguje asi nasledovne: Cirkev prestala zasahovať do štátnych záležitostí a zato štát začal zasahovať do cirkevných. Počas veľkého pandemického cvičenia zatváral kostoly aj cintoríny, no a teraz určí, kto má dostať sväté prijímanie. Ako logicky vzhľadom na štátnu garanciu tzv. rovnosti podotýka ministerka:

„Cirkev nemôže byť vyňatá z ústavných pravidiel, princípu rovnosti a nediskriminácie podľa článku 14, aj keď neexistuje žiadny konkrétny zákon.“

Ergo, ústava sekulárneho štátu je nadradená Cirkvi. Ako to má vyzerať v praxi? Súdružka ministerka vysvetľuje:

„Nemôže diskriminovať LGBTI občana a vyžadovať od neho, aby si vybral buď vieru, alebo sexuálny stav. Je to jednoznačne diskriminačné a dúfam, že to bude právne napadnuté.“

Vo svojom rozhovore z 18. januára Redondová uviedla, že tému odopierania prijímania nastolí španielskym biskupom a vyjadrila svoje očakávanie, že Ústavný súd bude vyzvaný, aby „v rozhodnutí vyjasnil, do akej miery to ovplyvňuje princíp rovnosti a nediskriminácie“.

Vládna Socialistická strana (PSOE) už zverejnila vyhlásenie, v ktorom žiada miestneho biskupa zo Segovie, aby „v Segovii ukončil cirkevnú diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii“. Na kňaza sa už medzitým sťažoval ďalší homosexuálny pár a Socialistická strana teraz zvažuje možnosť súdnej žaloby, pričom jasne hovorí o „zločinoch z nenávisti založených na sexuálnej orientácii“.

Reakcia biskupstva bola defenzívna a plne v intenciách akceptovania moderných rovnostársko-ľavicových nezmyslov. Bránila sa, že nešlo o diskrimináciu a hájila sa náboženskou slobodou. Citovala Kódex kánonického práva aj deklaráciu Fiducia supplicans, nakoniec sa snažila vnútrocirkevnou terminológiou presvedčiť tých, ktorých vnútrocirkevná terminológia vôbec nezaujíma:

„Odopieranie prijímania neznamená vylúčenie z cirkevného života alebo z účasti na uctievaní, pretože Cirkev povzbudzuje tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu prijať prijímanie, aby sa naďalej zúčastňovali na spoločnom živote.“

Lenže ako Cirkev úradníkovi vysvetlí, že jeden občan sekulárneho štátu je privilegovaný (v očiach štátneho úradníka) a môže dostať prijímanie a druhý je diskriminovaný a nemôže dostať prijímanie, keď sama uznáva nielen rovnosť náboženstiev pred svetským zákonom, ale aj rovnosť sexuálnych orientácií pred svetským zákonom? Nemyslí to snáď úprimne, keď na jednej strane akceptuje právo na verejne prezentovanú sexuálnu orientáciu a na strane druhej tvrdí, že ide o hriech? Štátna súdružka ministerka len logicky domýšľa veci do dôsledkov.

Je pekné, že Cirkev vysvetľuje odopieranie prijímania (ale pozor, majme na pamäti, že zmienený kňaz je skôr výnimkou a pochádza z Konga) tak, že nejde o vylúčenie z cirkevného života, ale všetci predsa dobre vieme, že to vylúčenie je, a to – z možnosti prijímania, čiže v tom najpodstatnejšom bode katolíckej náboženskej praxe. Tvrdošijný hriešnik v stave verejného ťažkého hriechu je vylúčený. To, že môže prísť napriek tomu do kostola, nič neznamená. Do kostola môže prísť hocikto, aj moslim a môže sa tam aj modliť.

To sa však cirkevní predstavitelia neodvážia povedať, pretože teraz akceptujú vo svetskom práve odmietanie vylúčenia, aj keď Cirkev vždy vylučovala tých, čo porušili pravidlá.

Je vskutku ťažké sedieť na dvoch stoličkách. Sekulárny štát sa ešte len dotvára. To, čo pod týmto menom bolo známe od polovice minulého storočia, bolo len prechodným stavom, keď v spoločnosti dožívali prvky cirkevnej autonómie z dôb starého režimu. Teraz sekulárny štát, ktorý je nadradený všetkému, ako strážca sekulárnej a liberálnej ideológie, ako svojím spôsobom sekulárna cirkev, logicky vyžaduje plnenie svojich „náboženských“ pravidiel.

BM

Zdroj: The Pillar, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)