Riziká obchodovania s tými, ktorí nenávidia Boha
John Horvat II.
1. júla 2019
Politika
Podľa posledných správ komunistické úrady v Číne demolujú katolícke kostoly a svätyne. To sa deje napriek komunistickej propagande, ktorá svet uisťuje, že v Číne je náboženská sloboda.
Západní pozorovatelia si myslia, že keby sa na Čínu viac zatlačilo a ponúkli sa jej ústupky, čínske vedenie by sa zmenilo k lepšiemu. Červení čínsky autokrati by prijali voľný trh. Vláda by sa vzdala svojej hroznej komunistickej ideológie. Otvorené trhy by otvorili mysle, srdcia a perspektívy. A katolíci by mohli slobodne konať svoje bohoslužby.
Čína však stále robí to, čo vždy – dynamitom vyhadzuje do vzduchu kostoly a presadzuje svoju komunistickú ideológiu. Západ tiež robí to, čo vždy – ponúka ústupky a dúfa, že čínske vedenie sa zmení.
Staroveká čínska múdrosť hovorí: Neobchodujte s tými, ktorí nenávidia Boha.
Obchodná politika musí rešpektovať Boží morálny zákon
Vyhadzovanie kostolov do vzduchu dynamitom odhaľuje aj pozadie čínskej obchodnej politiky. Tí, ktorí nerešpektujú Boha, nerešpektujú ani morálny zákon. Obchodný spor medzi USA a Čínou je teda oveľa jednoduchší a dokáže ho pochopiť aj dieťa. Jedným z prvých ponaučení, ktoré si deti osvoja, je to, že nemožno v ničom veriť tým, ktorí klamú, podvádzajú a kradnú. Myslieť si niečo iné, je ilúzia.
Súčasný obchodný spor s Čínou s tým tesne súvisí. Čína teraz podniká ďalší významný krok smerom k svetovej hegemónii a predstavuje priamu výzvu Amerike.
Amerika sa musí teraz rozhodnúť, akým smerom sa vydať. Poučí sa zo svojich chýb, alebo bude naďalej žiť v zajatí zbožných prianí?
Vytvorenie novej platformy
Od nešťastnej cesty Richarda Nixona do Číny vo februári 1972 sa táto krajina začala otvárať voči Západu. Za to, že sa stane lacnou svetovou dielňou, Západ zatváral oči nad porušovaním ľudských práv, strašnými pracovnými podmienkami a brutálnym náboženským prenasledovaním.
V roku 2001 sa komunistická Čína pripojila k Svetovej obchodnej organizácii a získala výsady, ktoré sa bežne udeľovali rozvojovým ekonomikám. Čínsky tovar zaplavil trhy a je úzko prepojený s globálnou produkciou. Všeobecne platilo, že Čína dodávala Amerike a svetu lacné veci, zatiaľ čo od Ameriky kupovala poľnohospodárske produkty, mäso a high-tech položky, ako sú lietadlá. Čína okrem toho sľúbila, že sa bude usilovať zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv.
Dohoda nikdy celkom nefungovala, hoci niektoré západné spoločnosti dokázali zarobiť vďaka lacnej čínskej pracovnej sile a dokonca aj obchodovaním s tovarom vyrobeným otrockou prácou.
Dohoda slúžila skôr ako katapult, ktorý Číne umožnil premeniť sa na hrozivú svetovú veľmoc. Čína ignorovala rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie. Svoje priemyselné odvetvia chránila clami a dotáciami. Čínske spoločnosti nútili preniesť vlastnícke technologické tajomstvá z externých firiem. Napriek prázdnym sľubom čínsky priemysel naďalej kradne duševné vlastníctvo. Západ spravil z Číny druhú najväčšiu svetovú ekonomiku, ale na oplátku za to dostáva pramálo okrem lacného tovaru v maloobchodných predajniach a opustených, zhrdzavených výrobných závodov.
Agresívna nová ofenzíva
Teraz Čína vstupuje na svetovú scénu a otvorene sa usiluje o dominantné postavenie. Taktiež postúpila na vyšší „level“ nepoctivosti. Čínske komunistické vedenie oznámilo sériu iniciatív, vďaka ktorým má krajina získať status superveľmoci.
Plán modernizácie „Made in China 2025“ vyžaduje vládne dotácie, aby čínsky priemysel dokázal riadiť a stanoviť nové štandardy pre technologický pokrok zavádzaný v oblasti umelej inteligencie, superpočítačov, 3-D tlače, robotiky, softvéru na rozpoznávanie tváre, bezdrôtového softvéru 5G, a pokročilých mikročipov. Osobitnú obavu vyvoláva 5G zariadenie štátom chránenej čínskej spoločnosti Huawei. Keď sa táto sieť inštaluje aj so zariadením, môže sa z nej stať špionážna platforma.
Okrem toho je Belt and Road Initiative programom agresívneho rozvoja infraštruktúry, ktorý siaha od východnej Ázie po Európu, Afriku a Južnú Ameriku. Cieľom Číňanov je vybudovať rozsiahlu sieť energetických potrubí, diaľnic, železníc, prístavov a ďalších zariadení, ktorá predstavuje najambicióznejší investičný plán v oblasti infraštruktúry v histórii.
Projekty tiež posilnia hospodársku, obchodnú a vojenskú závislosť zúčastnených krajín. Plán rozširuje používanie jüanu ako medzinárodnej meny. Všetko sa pohodlne vykonáva vo forme pôžičiek, ktoré zabezpečujú čínsku kontrolu a riadenie.
Účastníci sa už sťažujú, že prudký nárast nákladov na projekty nadmerne zaťažil ich ekonomiky a donútil urobiť dlhodobé ústupky, ako je kontrola a využívanie prístavov a zariadení. Cieľom stratégie je nerozlučne prepojiť zúčastnené ekonomiky.
Napokon Čína vojensky expanduje, okupuje prírodné ostrovy a atoly v Juhočínskom mori a buduje umelé ostrovy. Čínska armáda ukradla plány stíhačky F-35 Stealth fighter a teraz vyrába jej kópiu J-31.
Pochybnosti obchodníkov
Nová čínska politika znepokojuje aj nadšencov voľného obchodu ako je Thomas Friedman. Poznamenáva, že dotácie, protekcionizmus, transfery technológií a iné opatrenia spravili z Číny „oveľa väčšiu hrozbu“. Ak by USA a Európa dovolili Číne pokračovať v jej doterajšej politike, ktorú viedla v boji proti chudobe aj pri konkurenčnom boji s odvetviami budúcnosti, boli by blázni.“
Zdá sa, že minulá nepoctivosť Friedmana netrápi, keď dodáva: „Mohli sme sa tváriť, že nič nevidíme, kým sa obchod týkal iba hračiek a solárnych panelov. Keď však ide o F-35 a 5G telekomunikácie, to je už čosi úplne iné.“
Obchodovanie s nepoctivými obchodníkmi nie je nikdy výhrou. Preto Amerika nutne potrebuje prehodnotiť svoju obchodnú politiku voči Číne aj s ohľadom na veľké zmeny, ktoré čoskoro spôsobia otrasy v ekonomikách po celom svete. Colná vojna nie je len o nekalých praktikách, ale o desaťročiach dlhej histórii klamania, odcudzovania a podvádzania, ktoré bude mať celosvetové katastrofické následky, keď komunistická Čína zaradí vysokú rýchlosť.
Viac, nie menej, totalitárna
Medzitým je otváranie sa Číny naďalej preludom. Čína sa stáva viac a nie menej totalitnou.
Súčasný režim využíva svoj softvér na rozpoznávanie tvárí, na zdisciplinovanie a sprísnenie kontroly obyvateľstva. Rozsiahla orwellovská databáza prideľuje trestné body a odmeňuje občanov, ktorí sa správajú v súlade s normami stanovenými komunistickou stranou. Režim vykonáva systematické represie voči etnickým menšinám.
Celý systém stojí na súkromnom a verejnom dlhu v ohromnej výške 34 biliónov dolárov, ktorý skorumpovaní úradníci nakopili, len aby udržali chod ekonomiky.
Môžeme veriť tomu, kto nenávidí Matku Božiu?
Obchodná nepoctivosť ide ruka v ruke s nenávisťou voči Bohu a jeho morálnemu zákonu. V septembri 2018 podpísal Vatikán s čínskou vládou tajnú dohodu, ktorá má umožňovať čínskej komunistickej vláde významne zasahovať do výberu biskupov. Vatikán ňou chcel zmierniť situáciu miliónov katolíckych Číňanov trpiacich prenasledovaním za to, že zostali verní Rímu.
Dohoda, podobne ako mnoho iných, ktoré podpísali čínski komunisti, viedla k vyostreniu, nie zmierneniu prenasledovania. Vláda využíva, že podmienky dohody sú utajené a tvrdí, že dohoda to všetko povoľuje, čo si však katolíci nijako nemôžu overiť. Teraz je ničených viac cirkevných budov než predtým.
Mesiac po podpise čínski predstavitelia zbúrali dve hojne navštevované mariánske svätyne, pretože bolo v nich „priveľa krížov a náboženských obrazov“. Jedna svätyňa bola zasvätená Sedembolestnej Panna Mária v Dongergou a druhá Preblahoslavenej Panne Márii, nazývanej tiež Horská Panna Mária, v Anlongu.
Takto prejavenou nenávisťou vláda ukazuje svoju pravú tvár. Ako možno v akejkoľvek veci veriť čínskym komunistom, keď útočia nielen proti Bohu, ale aj proti Jeho preblahoslavenej Matke?
Takýmito úvahami by sa mali zaoberať tvorcovia americkej obchodnej politiky voči Číne. Amerika nemôže veriť tým, ktorí nenávidia Boha a najmä tým, ktorí nenávidia jeho Matku.
