Prečo Vatikán neodsúdi homoherézu?
Paweł Chmielewski
28. júna 2020
Cirkev
Cirkevná kríza
V katolíckej Cirkvi pretrváva ostrý spor, pokiaľ ide o hodnotenie homosexuality. Modernisti sa domnievajú, že Sväté písmo i Tradícia sa mýlia, pretože zistenia modernej vedy vnášajú nové svetlo na tento problém. Prečo však Vatikán tejto dlhotrvajúcej a dávno rozhodnutej diskusii neurobí koniec a mlčí?
Začiatkom decembra 2019 predstavitelia nemeckého episkopátu oficiálne oznámili začiatok homosexuálnej revolúcie. V Berlíne bola zorganizovaná konferencia, na ktorej sa zúčastnil arcibiskup Heiner Koch, predseda komisie pre manželstvo a rodinu pri episkopáte, ako aj biskupi Franz-Josef Bode, Wolfgang Ipolt a Peter Kohlgraf. Hierarchovia vydali vyhlásenie, podľa ktorého príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, napriek tomu, čo učí katechizmus, je vraj úplne normálna a homosexualita je údajne rovnocenná s heterosexualitou ako „variant“ rozvoja ľudskej sexuality.
O niekoľko týždňov neskôr kardinál Reinhard Marx, donedávna predseda nemeckého episkopátu, navrhol zaviesť oficiálne požehnanie rovnakopohlavných zväzkov. S výnimkou malej skupiny konzervatívcov proti tomu v Nemecku nikto neprotestuje. Je to výsledok mnohoročného úsilia nemeckých progresistov o otvorenie sa Cirkvi voči sexuálnej revolúcii v roku 1968. Za riekou Odra je dnes drvivá väčšina kléru i laikov presvedčená, že učenie Cirkvi o morálnych otázkach je zastarané a treba ho revidovať v súlade so zisteniami sekulárnej vedy.
Rebélia proti pravde
Hoci v Nemecku homoheréza pravdepodobne došla najďalej, vyskytuje sa aj v ďalších krajinách Západu, najmä v Spojených štátoch, ale aj v Taliansku, Holandsku, Belgicku, Švajčiarsku a Španielsku. Tento stav je o to prekvapujúcejší, že otázku správneho posúdenia homosexuality vyriešila katolícka Cirkev celkom jednoznačne a debata o tejto téme je bezpredmetná.
Veriacim katolíkom stačí vziať do rúk Starý zákon či list svätého apoštola Pavla, ale súhlas s homosexuálnymi praktikami bol opakovane odsúdený v učení svätých i v mnohých cirkevných dokumentoch. Známy je stredoveký Liber Gomorrhianus svätého Petra Damianiho, učiteľa Cirkvi, proti zhýralosti duchovenstva vtedajšej doby, či jasné hodnotenie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia, ktoré predložil sv. Tomáš Akvinský. V 16. storočí bolo praktizovanie homosexuality uznané za hriešne aj Piatym lateránskym koncilom a svätým pápežom Piom V. Po druhej svetovej vojne rovnakú pravdu o charaktere homosexuálnych sklonov zdôraznil Ján XXIII. v inštrukcii Religiosorum institutio z roku 1961, kde opakoval zákaz prijímania do seminárov osôb s homosexuálnymi sklonmi, čo bolo neskôr vedené aj v dokumentoch Kongregácie pre náuku viery v rokoch 1975, 1986, 1992 a 2003.
Homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2357
Tejto téme sa vo svojom učení venoval aj sv. Ján Pavol II. a je uvedená aj v Katechizme Katolíckej cirkvi. Takže hovoríme o probléme, ktorý je jednoznačne vyriešený. Prečo potom Svätá stolica mlčí, keď sa v Nemecku a v iných krajinách otvorene spochybňuje učenie Cirkvi?
Žeby v tom mala prsty homosexuálna lobby? Jej vplyv je nemalý a čoraz menej skrývaný. Uvedieme iba tri príklady otvoreného hlásania falošnej náuky, nehovoriac o početných homosexuálnych morálnych škandáloch, ako je napríklad aféra, do ktorého je zapojený sekretár kuriálneho kardinála Francesca Coccopalmeriu, či neslávna minulosť preláta Vatikánu, kňaza Battistu Ricciho.
Biskup v milostnom objatí
V roku 2007 vtedajší biskup diecézy Terni-Narni-Amelia v Taliansku nadviazal kontakt s argentínskym homosexuálnym umelcom Ricardom Cinallim, a poveril ho vypracovaním veľkorozmernej nástennej maľby v katedrále v Terni. Dielo zobrazuje Pána Ježiša privádzajúceho prostitútky a homosexuálov do neba. Spasiteľ má tvár miestneho kaderníka (podľa vyjadrenia umelca) a privádzané postavy sú nahé a plné erotiky. Na maľbe je zobrazený aj samotný biskup (so solideom na hlave) objímajúci nahého muža. Neďaleko neho je v podobnom objatí zobrazený blízky spolupracovník hierarchu. Na otázku o týchto podrobnostiach Ricardo Cinalli povedal médiám, že maľba bola vytvorená po konzultácii s biskupom, ktorý ako zadávateľ bol s výsledkom spokojný. Napriek tomu bol biskup Vincenzo Paglia v roku 2012 povýšený na arcibiskupa, menovaný predsedom Pápežskej rady pre rodinu, a v roku 2016 ho pápež František ustanovil za predsedu Pápežskej akadémie pre život.
Stavitelia dúhových mostov
James Martin SJ, americký jezuita, ktorý sa angažuje v „dialógu“ s homosexuálnymi kruhmi, už niekoľko rokov robí raketovú kariéru. V roku 2017 získal pozíciu komunikačného konzultanta v Rímskej kúrii a v roku 2018 bol pozvaný, aby vystúpil s prednáškou na Svetovom stretnutí rodín v Írsku. V septembri 2019 ho sám pápež prijal na súkromnej audiencii, čo kruhy LGBT i sám otec Martin využili a začali tvrdiť, že František podporuje „nový prístup“ k homosexuálom.
Pritom otec James Martin je mimoriadne kontroverznou osobnosťou. Už v roku 2017 vydal knihu s názvom Stavanie mostu, v ktorej propaguje „zmier“ medzi katolíckou Cirkvou a „dúhovými“ skupinami. V nej síce otvorene nespochybnil učenie Cirkvi, ale ani ho nepotvrdil, iba žiadal o zmenu jazyka. Knihu skritizovali kardináli Robert Sarah a Raymond Burke, ako aj arcibiskup Charles Chaput. Ale na druhej strane ju chválili okrem iného kardináli Kevin Farell a Joseph Tobin, obaja spojení s bývalým kardinálom Theodorom McCarrickom. Pár mesiacov pred stretnutím s pápežom sa otec Martin angažoval v slávení „mesiaca rovnosti“, počas ktorého homosexuáli po celom svete organizujú oplzlé prehliadky, pri ktorých sú neraz profanované katolícke sviatosti.
Homoheréza z katedry
V októbri 2018 sa Kongregácia pre katolícke vzdelávanie rozhodla potrestať nemeckého jezuitu Ansgara Wucherpfenniga, profesora teológie a rektora Vysokej školy teológie a filozofie Sankt Georgen vo Frankfurte, ktorý sa v rozhovoroch pre médiá otvorene priznal, že požehnáva rovnakopohlavné zväzky, ba čo viac, tvrdil, že homosexuálne úkony sú morálne prijateľné a biblické učenie treba prehodnotiť. Uvedená kongregácia ho na základe stanoviska Kongregácie pre náuku viery zbavila práva viesť katolícku univerzitu.
Na obranu kňaza hlásiaceho herézy však vystúpili vplyvní členovia Ježišovej spoločnosti i predstavitelia Nemeckej biskupskej konferencie. V dôsledku toho Vatikán ustúpil a umožnil pátrovi Wucherpfennigovi vykonávať úrad rektora. Ten zasa verejne vyhlásil, že nemá v úmysle zmeniť svoj názor na homosexualitu; a na začiatku roku 2020 zverejnil článok, v ktorom požadoval celkovú revíziu katolíckej morálky. Článok už nevyvolal nijakú kritiku.
Sírou a ohňom…
Podľa katechizmu je sodomský hriech jedným z do neba volajúcich hriechov. Boh zničil Sodomu a Gomoru dažďom síry a ohňa. Mnoho biskupov – nástupcov apoštolov – dnes tvrdí, že tento hriech je v skutočnosti cnosťou a autentickým prejavom lásky medzi ľuďmi. Keď toto hierarchovia z Nemecka vyhlásili, jediní, ktorí zareagovali vydaním bratského napomenutia, boli ukrajinskí biskupi. Prečo nikto iný nepozdvihne svoj hlas proti takémuto očividnému prejavu rúhačstva? Azda sa v našej Cirkvi už nikto nebojí Boha?
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
