Pravoslávni Gréci slávili verejne Zjavenie Pána a ignorovali zákaz vlády

13. januára 2021   Krátke správy

Napriek zákazu sláviť verejné sv. omše zo strany gréckej vlády, slávila grécka ortodoxná cirkev sviatok Zjavenia Pána podľa tradície. Arcibiskup Hieronym II., grécky patriarcha, požehnal veriacich v aténskej katedrále vetvičkou bazalky ponorenou predtým do svätenej vody. Veriaci sa potom vzájomne objímali a dávali si znamenie kríža. Denník ARD Tagesschau, ktorý o bohoslužbe informoval, popisoval, že sa obradov zúčastnili aj starí ľudia. Cituje slová 82-ročného veriaceho, ktorý uviedol: „Vôbec sa nebojím. Mám 82 rokov a ničoho sa nebojím“.

V deň, keď vláda nariadila zatvorenie kostolov, hovorca cirkvi oznámil, že kostoly zostanú otvorené pre sv. omše na Zjavenie Pána – v súlade s hygienickými a dištančnými štandardami. Toto rozhodnutie prinieslo gréckej ortodoxnej cirkvi priame napomenutie od gréckej vlády a výzvu, aby spolupracovala s vládnymi nariadeniami, čo nakoniec ignorovala.

Vzťah medzi ortodoxnou cirkvou a štátom je v Grécku veľmi úzky: ortodoxná cirkev sa označuje v gréckej ústave ako „štátna cirkev“. Ministri gréckej vlády skladajú prísahu do rúk patriarchu, ale na druhej strane, parlament potvrdzuje biskupov.

Sviatok Zjavenia Pána je pre gréckych ortodoxných veriacich dôležitejším sviatkom ako Vianoce a spája sa s ním množstvo tradícií. Jednou z nich je napríklad skákanie do studenej vody za krížom, ktorý vhadzuje kňaz a jeho následné vylovenie. Pozadím tohto obradu je požehnanie a očistenie vôd od zlých duchov.

Paradoxné je, že napriek svojej previazanosti so štátom sa dokázala ortodoxná cirkev vzoprieť štátu vo veci týkajúcej sa viery a ignorovať jeho nenáležité požiadavky. To kontrastuje s prístupom mnohých kresťanských denominácií, ktoré sa vďaka liberálnej odluke cirkvi od štátu honosia väčšou nezávislosťou na štáte a údajnou slobodou.

BM

Zdroj: Kath net

PDF (formát pre tlač)