Práca – posvätná povinnosť obohacujúca človeka
Bp. Tihamér Tóth
11. mája 2020
Spoločnosť
V Evanjeliu svätého Jána sa nachádza nasledujúci text: (Jn 5, 17): Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Ak sú tieto slová pravdivé a oni sú pravdivé, pretože pochádzajú z úst nášho Pána Ježiša Krista, potom je práca pre človeka posvätnou činnosťou, pretože človek je stvorený na Boží obraz.
Božie myslenie vždy aktívne oživuje človeka a neobmedzuje ho. Niektorí ľudia sa ale sťažujú, že človek musí v pote tváre pracovať a sú presvedčení, že práca je trestom za prvotný hriech, na základe ktorého bol človek vyhnaný z raja, presne tak, ako sa hovorí v Písme (Gn 3, 19): „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“
Prečo to nemôže vyzerať tak ako v Evanjeliu, nám hovorí Pán Ježiš (Lk 12, 27 – 31): 27 „Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. 28 Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 29 Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení. 30 Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. 31 Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.”
Prečo je to tak? Prečo musí človek pracovať? Odpoveď je jednoduchá. Človek prostredníctvom svojej práce dokazuje, že je stvorený na obraz večne aktívneho Boha. Od chvíle, keď Boh umiestnil prvého človeka do raja, sa stala práca nie našou povinnosťou, ale privilégiom od Boha (Gn 2, 15): I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. To ale nebola otrocká práca „v pote tváre“, to bola konštruktívna a radostná činnosť, ktorá prinášala radosť a duchovne povznášala.
Svätý Pavol vo svojom liste Solúnčanom hovorí (2 Sol, 6 – 12): 6 Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás. 7 Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, 8 ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. 9 Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. 10 Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. 11 Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. 12 Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.
Svätý Pavol považoval prácu takisto za pozitívnu a odsudzoval lenivosť, pretože práve lenivosť je často matkou všetkých hriechov. Lenivosť je choroba vôle, ktorá spôsobuje, že zanedbávame svoje povinnosti. Lenivosť nabáda k ďalším hriechom, v bežnom živote sa prejavuje ako neochota, ľahostajnosť či ľahkovážnosť. Lenivosť v duchovnej oblasti sa prejavuje predovšetkým v nevôli k duchovnému životu a v duchovnej vlažnosti.
Sv. Tomáš Akvinský definuje lenivosť ako „zármutok nad duchovným dobrom“, alebo ju nazýva aj neschopnosťou radovať sa z Boha, našej najväčšej radosti. Tento zármutok nad duchovným dobrom je matériou smrteľného hriechu, pretože je to hriech proti láske a láska ako božská čnosť je najpodstatnejšia v našom vzťahu s Bohom. Ak sa naruší láska, nádej a viera, zabíja sa Boží život v nás.
Statočná, zmysluplná práca, ktorá prináša úžitok nielen pracujúcemu, ale aj jeho blízkym a spoločenstvu, je požehnaním. Boh nechce od nás len hodinovú modlitbu na svätej omši v nedeľu, Boh chce, aby sme s ním ostávali v kontakte aj v práci a aj pri zaslúženom odpočinku. Boha chválime nielen modlitbou, ale aj našou prácou, ak pracujeme v Božom duchu, je nám práca potechou a stáva sa základným kameňom našej obživy. Naša práca, obavy o každodenný chlieb, naše starosti, naše úsilie sú nástrojmi Božej prozreteľnosti, ktorou sa človek zdokonaľuje a stáva sa bližším Bohu.
Pracovitosť a viera v Božiu prozreteľnosť sú u človeka dôkazom hlbokého porozumenia viery.
