Paolo Domenico Finoglia, barokový maliar zo slnečnej Apúlie

Branislav Krasnovský
1. apríla 2025   Kultúra

Pri mojich potulkách po južnom Taliansku som navštívil aj Apúliu v juhovýchodnom Taliansku (opätok talianskej čižmy a prímorská časť nad ním. Apúlia je známa svojou krásnou prímorskou prírodou, na východe leží Jadranské more a na juhu Jónske. Centrom Apúlie je mesto Bari, pričom Apúlia sa delí na 6 hlavných provincií. Hoci aj Bari krásne mesto, Reggio di Calabria mi jednoducho k srdcu prirástlo viac. Určite však Bari stojí za to vidieť. Priznám sa, že som nikdy celkom nechápal, čo láka niekoho ísť a podotýkam, že dobrovoľne, do miest ako Londýn alebo Paríž, kde sa musí predierať záplavou v prvom prípade cez davy pôvodných obyvateľov indického subkontinentu a v druhom trvalých návštevníkov žijúcich pôvodne v severnej Afrike alebo na Blízkom východe, nehovoriac už o nesympaticky hnusnom počasí alebo o z neznámeho dôvodu preslávenej ropnej veži na Seine, keď južné Taliansko je také nádherné. 🙂

Povedzme si však radšej niečo o Paolovi Domenicovi Finogliovi, veď o ňom má byť dnešný článok. 🙂 Narodil sa v Orta di Atella pri Neapole niekedy okolo roku 1590 a zomrel v Conversane blízko Bari v roku 1645. Bol to taliansky barokový maliar, známy najmä svojimi náboženskými a mytologickými maľbami. Jeho výtvarný štýl je ovplyvnený neapolskou školou v tých najlepších caravaggiovských tradíciách, avšak ako hrdý Talian miloval aj taliansky renesančný odkaz, v širokej miere sa inšpiroval aj Raffaelovou tvorbou.

Paolo Domenico Finoglia podpisoval viaceré zo svojich diel pseudonymom „Neapolitanus“ a kunsthistorici tvrdia, že bol žiakom maliara Ippolita Borgheseho, pričom práve vďaka nemu a Battistellovi Caracciolovi sa zoznámil s umeleckým odkazom Caravaggia. Medzi rokmi 1610 a 1616 pôsobil v meste Lecce, kde vytvoril sériu diel vrátane oltárnych obrazov a scén zo života Abraháma pre kostol San Giovanni d’Aymo.

Bazilika San Giovanni d´Aymo, známa tiež ako San Giovanni Battista al Rosario, je vskutku nádherný katolícky chrám. Pre prípadných záujemcov prikladám odkazy na videá exteriéru a interiéru:

Kostol bol postavený v druhej polovici 14. stor., bohatým mecenášom bol Giovanni d’Aymo. Kostol ako aj neďaleký kláštor následne spravovali dominikáni. Kostol bol pôvodne postavený v gotickom štýle, ale v rokoch 1691 až 1728 (našťastie) prešiel výraznou barokovou prestavbou pod vedením talianskeho architekta Giuseppe Zimbala.

Zimbalova rekonštrukcia priniesla kostolu jeho súčasný bohatý a impozantný vzhľad. Žiaľ, v roku 1814 Francúzi, ktorí ovládali Neapolsko zrušili náboženské rády v Taliansku, dominikáni museli odísť a tak sa kláštor začal využívať na rôzne účely, vrátane tabakovej manufaktúry. Dnes je tu Akadémia výtvarných umení v Lecce.

Architekt Giuseppe Zimbala zomrel v roku 1710 a je pochovaný podľa vlastného želania v kostole San Giovanni d’Aymo. Okrem Paola Domenica Finogliu sa na jeho výzdobe podieľali aj ďalší známi talianski barokoví sochári – Giulio Cesare Penna mladší a Leonardo Protopapa. Ako bolo spomenuté vyššie, Paolo Domenico Finoglia vytvoril v tomto kostole sériu štyroch obrazov zo života praotca Abraháma. Obrazy sa nachádzajú v presbytériu a patria zároveň medzi jeho najznámejšie práce.

Azda najznámejším obrazom tejto série je Obetovanie Izáka z roku 1610, ktoré patrí súčasne k jeho najstarším obrazom. Charakteristickým znakom obrazu je prepojenie manierizmu a Caravaggiovho tenebrizmu. Keďže sa mi nepodarilo nájsť voľne šíriteľnú verziu tohto Finogliovho obrazu, ponúkam čitateľom „aspoň“ príklad Obetovania Izáka od podľa mňa neprekonateľného Caravaggia aj s celým jeho napätím a naturalizmom.

V bazilike San Giovanni Battista al Rosario v Lecce tak máme zachytené dôležité doklady ranej Finogliovej tvorby.

Ak by niektorého z našich čitateľov zaujala téma neapolského baroka a rozhodol by sa navštíviť južné Taliansko a konkrétne baziliku San Giovanni Battista al Rosario, vrele mu odporúčam venovať pozornosť nádhernej balustráde zdobenej kvetinovými motívmi a sochami na sférických podstavcoch, ktoré predstavujú videnia proroka Ezechiela. Spodná časť je charakteristická dvoma mohutnými, kanelovanými stĺpmi lemujúcimi hlavný portál, nad ktorým sa nachádza socha svätého Dominika.

Interiér má pôdorys v tvare gréckeho kríža s centrálnym osemuholníkovým priestorom, ktorý je zakrytý dreveným stropom. Pôvodne bola plánovaná kupola, avšak po Zimbalovej smrti nebola realizovaná. Pozdĺž obvodu osemuholníka sú umiestnené stĺpy s erbmi rodín, ktoré prispeli k výstavbe kostola, a nad nimi sa nachádzajú sochy svätých (sv. Tomáš Akvinský, sv. Augustín, sv. Peter a Pavol, sv. Gregor Veľký, sv. Ambróz a sv. Hieronym). V kostole sa nachádza dvanásť kaplniek s bohatými barokovými oltármi. Medzi významné umelecké diela patrí centrálny obraz Zvestovanie svätému Jánovi Krstiteľovi od Oronza Letiziu z 18. storočia. Zaujímavá je tiež kazateľnica s výjavom Apokalypsy, jediná kamenná kazateľnica v Lecce. V rokoch 1620 – 1626 pôsobil Finoglio v San Martino v Neapole a v roku 1635 namaľoval obraz Krst sv. Celsa pre katedrálu v Pozzuoli.

Finoglia je známy aj svojimi stvárneniami Nepoškvrneného počatia, pričom verzie tohto motívu sa nachádzajú v kostole San Lorenzo Maggiore v Neapole, v Annunziate v Airola, v kostole San Francesco v Montesarchio a v Palais des Beaux-Arts v Lille. V roku 1634 vytvoril obraz Panna Mária so svätými Margarétou, Bernardom a Antonom Paduánskym pre kostol Santi Bernardo e Margherita a Fonseca v Neapole. Ten, kto by chcel obdivovať Finogliov obraz Zvestovanie Panny Márie, nemusí cestovať ďaleko, obraz sa totiž nachádza v Budapešti.

Obraz Annunciazione namaľoval Finoglio v 30. rokoch 17. stor. na plátne s rozmermi 215 x 154 cm, v súčasnosti sa nachádza v Szépművészeti Múzeum v Budapešti. Zobrazuje biblickú scénu Zvestovania, kedy archanjel Gabriel oznamuje Panne Márii, že počne a porodí Ježiša Krista. Finoglia v tomto diele kombinuje naturalistické prvky ovplyvnené caravaggiovským tenebrizmom s jemnými detailmi a bohatou farebnosťou, typickými pre barokové umenie. Výrazné použitie svetla a tieňa dodáva scéne dramatickosť a spiritualitu.

Ja osobne mám veľmi rád Finogliov obraz Anjel sa zjavuje sv. Jozefovi. Je nádherným príkladom barokového umenia, ktoré zdôrazňuje svetlo, pohyb a duchovnú atmosféru. Na maľbe je svätý Jozef zobrazený v spánku, zatiaľ čo sa mu anjel zjavuje vo sne. Anjel oznamuje Jozefovi, že sa má postarať o Pannu Máriu a dieťa Ježiša, čo vychádza z evanjeliového príbehu. Kompozícia obrazu je dynamická – anjel prichádza zhora, zatiaľ čo Jozef spí, čo vytvára silný kontrast medzi nebeským a pozemským svetom. Finoglia využíva dramatické svetlo, anjel žiari ako nadprirodzený zdroj svetla, Jozef je zobrazený naturalisticky. Obraz patrí k najznámejším raným dielam neapolskej barokovej školy, dominujú v ňom emocionalita, realistické detaily a svetelné kontrasty. Na obraze je vidieť aj inšpiráciu Giuseppem de Riberom. Obraz má teologický význam, zdôrazňuje úlohu sv. Jozefa, ochrancu Svätej rodiny.

Paolo Domenico Finoglia je známy aj svojou láskou k dielu Oslobodený Jeruzalem od Torquata Tassa (1544 – 1595). Toto dielo Torquatta Tassa je jedným z najvýznamnejších eposov talianskej renesančnej literatúry, na rozdiel od baroka však veľmi renesanciu neobľubujem, rovnako ako neobľubujem spájanie historických faktov s mytológiou a romantikou. Tassovo dielo som začal čítať, nakoniec som ho však znechutene prelistoval, pretože Tassove renesančné snahy vytvoriť veľkolepý epos plný boja, lásky, mágie a intríg mi vždy liezlo na nervy, pre mňa je jedinou pozitívnou postavou z Tassovho diela Godefroy z Bouillonu, ktorý oslobodil Jeruzalem z rúk moslimov.

Romantika typu Tankred a Klorinda – tragický príbeh križiaka Tankreda a moslimskej bojovníčky Klorindy, do ktorej je zamilovaný a ktorú v súboji nevedomky zabije, či Rinaldo a Armida – mladý križiak Rinaldo sa zamiluje do čarodejnice Armidy, ktorá ho chce zviesť na temnú stranu, alebo motív Erminie a pastierov – nie je nič príťažlivé pre barokového katolíka. 🙂

Pre mňa je priam nepochopiteľné, že Tassovo dielo Oslobodený Jeruzalem dokázalo ovplyvniť množstvo hudobníkov či maliarov (Paolo Finoglia, Claudio Monteverdi, Händel, pričom lord Byron a John Milton či Nicolas Poussin ma neprekvapujú, pretože Byron a Milton sú nekatolíci so zatemneným umom 🙂 a Nicolas Poussin sa kochal v klasicizme, kvôli ktorému „opustil barok“, čo svedčí o jeho čudnom umeleckom vkuse. 🙂

Takže prípadným záujemcom o Finogliove obrazy o „Oslobodenom Jeruzaleme“ odporúčam taliansku verziu wikipédie o Finogliovi, kde sú zverejnené všetky jeho obrazy s témou „oslobodeného Jeruzalemu“. A ostatným namiesto čítania renesančných múdier odporúčam radšej dielo Petra z Caux en Cernay s názvom Albigénska história, ktoré zaujme svojím milým militantne katolíckym pohľadom na albigénskych zvrátencov. Pre našich čitateľov ešte odkaz na článok na našom portáli o albigénskych pomätencoch: https://christianitas.sk/albigenska-sekta-zla-hmota-a-falosna-askeza/

Naopak, vrelo môžem odporúčať ďalšie Finogliove obrazy, napríklad Madonu s dieťaťom Ježiš a svätými, Umučenie sv. Sebastiána či Sv. Františka v extáze. Tieto diela Finoglia namaľoval pre viaceré juhotalianske kostoly a takisto pre svojho mecenáša, grófa Giangirolamu II. Acquavivu v Conversane, na zámku ktorého prežil veľkú časť svojho života a kde aj v grófovej opatere umrel.

A na záver už obligátny aktualizovaný zoznam publikovaných (a zatiaľ nepublikovaných) neapolských barokových maliarov, ku ktorým dnes pribudol Paolo Domenico Finoglia, ešte bez hyperlinku.

Michelangelo Merisi di Caravaggio – https://christianitas.sk/caravaggio-a-obraz-statie-sv-jan-krstitela-cesta-barokoveho-duelanta-k-bohu/

Carlo Saraceni – https://christianitas.sk/carlo-saraceni-benatsky-barokovy-katolicky-maliar-jeden-z-najlepsich-caravaggiovych-nasledovnikov/.

Belisario Corenzio

Curiano Silverzio

Marco Pini

Giovanni Bernardo Lamo

Battistello Caracciolo https://christianitas.sk/giovanni-battista-caracciolo-batistello-jeden-z-hlavnych-ziakov-caravaggia-v-neapole/

Carlo Sellitto

Filippo Vitale

Fabrizio Santafede

Ippolito Borhgese

Paolo Domenico Finoglia

Giusepe de Ribera – https://christianitas.sk/velkonocna-tematika-v-sakralnom-umeni-dovod-k-hlbsiemu-zamysleniu-sa-nad-kristovym-vykupitelskym-dielom/

Artemisia Gentileschi

Mattia Preti – https://christianitas.sk/kalabrijsky-rytier-radu-sv-jana-v-jeruzaleme-a-barokovy-maliar-mattia-preti/

Salvator Rosa – https://christianitas.sk/salvator-rosa-neapolsky-barokovy-maliar-s-pochmurnymi-viziami-a-dusou/

Bernardo Cavallino

Luca Giordano

Francesco Solimena

Corrado Giaquinto

PDF (formát pre tlač)