O Božej všadeprítomnosti a vševedúcnosti

12. januára 2025   Cirkev

„Veď Pánov duch naplňuje zemekruh.“
(Múd 1,7)

Sú pochybovači, ktorým osa lživej vedy vykradla zo srdca med viery, a i o tom sú vstave pochybovať: či naozaj je Boh. Tak ako tí dvaja učeníci, čo šli do Emauz; i títo sa o tom rozprávali, že ako veľmi sa museli sklamať vo svojej viere; veď ten Ježiš ohlasoval o sebe, že je on Boh, a predsa musel podstúpiť smrť na kríži; Pán Ježiš sám, celý s nimi bol, spolu s nimi išiel, s nimi sa zhováral, a predsa ho nespoznali. Takto je to s pochybujúcimi, len nech si oči otvárajú, za každým krokom, v tisícich príkladoch javí sa vodcovská Božia ruka a predsa si nad tým hlavu lámu: Či naozaj je Boh?

Sú malomyseľní ľudia, ktorým nádej zlomilo nešťastie života, pretože im Boh zázračne nenachýli v lepšiu stranu stroskotanú loď ich života; až po nebo stonú, horekujú, klesajú na duchu, zúfajú; tak ako Maria Magdaléna, hľadala mŕtve telo Ježiša, pretože ho nenašla v hrobe, nevládala od bôľu, zatiaľ čo pred ňou stál sám, celý, živý Pán Ježiš Kristus.

Opovážlivé pochybovanie o jestvovaní Boha, malomyseľná neviera v pomoc Božiu v nás nemôže povstať, ak sa nám do srdca zaštepila kresťanská viera. Boh je všade prítomný, Boh všetko vie. Ako mesiac je tým jasnejší, čím bližšie sa obráti k slncu; tak i rozum kresťana tým lepšie osvieti pravá viera, čím bližšie obráti svoju dušu k Bohu.

Keď sv. Ján Zlatoústy ostrejšie pokarhal cisárovnú Eudoxiu, preto, že súc žena, zamiešala sa do cirkevných záležitostí, cisárovná hrozila sv. Jánovi, že ho dá vyhnať z krajiny. Sv. Ján jej úplne pokojne odvetil: „S tým ma nenastrašíte; či snáď neviete, že nekonečný Boh je všade prítomný? Kamkoľvek ma teda vyženiete, všade nájdem môjho Otca, môjho Boha!“

Čo nám poskytne sily premôcť protivenstvá života, stálosti vyvarovať sa hriechu, povzbudenia vykonávať dobré skutky? Tá naša viera, že Boh je všade prítomný, že Boh všetko vie.

I.

Katechizmus sa pýta: „Kde je Boh?“ A vzápätí takto odpovedá: „Boh je všade, i na Nebi, i na zemi, i na každom mieste.“

Podľa prírodného zákona žiadny tvor nemôže byť odrazu na viacerých miestach, jedine Boh je ten, ktorý v jednom a v tom istom čase je všade prítomný, všetko zaplňuje svojím jestvovaním. To si však nie tak predstavujte, akoby by Boh bol jedna veľká, nesmierna postava, ktorá od Neba až po zem siaha. Nie, lebo Boh je duch, nemá teda ani podobu, ani sa nerozprestiera. Ako moja duša je celá v mojom oku, celá moja duša je v mojej ruke, a nie časť duše je v mojej ruke a nie časť duše je v mojom oku, tak i Boh je celý prítomný v Nebi, na zemi a na každom mieste.

Tak ako horiaca svieca naplní celú izbu, a ako žiara slnka rozlieha sa po celej zemi, tak zaplňuje Boh zem i Nebo, jeho prítomnosť sa rozlieha po celom svete. On je hore tam v Nebi, anjeli a svätí vidia ho z tváre do tváre, preto sú tak blažení títo nebešťania. On je dole tu na zemi, spravuje beh sveta, či spíme a či bdieme; buď pracujeme, buď sa modlíme, Boh je s nami v každom okamihu nášho života, podľa slov sv. Pavla ,,v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“, ako vták, kdekoľvek zaletí, obklopuje ho povetrie, tak i Boh je okolo nás. Túto všadeprítomnosť Božiu tak vynikajúco ospieval kráľovský žalmista:

„Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica“ (Ž 139,7–10).

Pretože je Boh všade prítomný, tvoje činy práve tak vidí, akoby si len sám bol na svete. Keď si zlé páchal a tvoji spolublížni to zbadali, zahanbený si riekol: „Zbadali ma“. Či by nebolo bývalo múdrejšie a kresťanskejšie takto povedať: Nedopustím sa toho, lebo by ma videl Boh. Ó, keby celý svet poznal tvoje hriechy, len Boh nie, nebolo by s tebou tak zle, ako vtedy, keby o tom nevedel žiaden človek, ale vedel by Boh. Zuzanu navádzali k hriechu, uvidí to Boh, riekla a radšej si zvolila smrť, než by bola privolila k tomu hanebnému hriechu. Že v terajších časoch tak bezočivo a nepekne hrešia ľudia, tomu je príčina, že si ľudia nevšímajú Boha, nemyslia na to, že Boh z nich nikdy nespustí svoje oči. Sv. Augustín dáva ti radu, hodná je kus zlata: ak chceš hrešiť, vyhľadaj si také miesto, kde ťa neuvidí oko Božie.

Vytrvalosť chrániť sa pred hriechom, povzbudenie k vykonávaniu dobrých skutkov čerpajme z tej našej viery, že Boh je všade prítomný. Hľa, keď Pán Ježiš vošiel do domu Lazára, Marta a Mária ani nevedeli, čoho sa majú prv chytiť. Marta piekla, varila, Mária si sadla k nohám Pána a rozprávala sa s ním. Tak ich oduševnila prítomnosť Pánova. A nás by nemalo povzbudiť k podobným dobrým skutkom to vedomie, že oko Božie je na nás uprené a vidí naše skutky? U neho nie je zabudnutý ten pohár vody, ktorý si podal smädnému, u neho sa nezabudne na ten kus chleba, ktorý si dal lačnému. Pochábeľ ide na bubon s každým svojím dobrým skutkom, aby ho ľudia uvideli a velebili; či nie je múdrejší ten kresťan, ktorý skryto koná dobré, lebo vie, že ho uvidí nebeský Otec, a jeho sväté zaľúbenie je väčšou odmenou nad slávou celého sveta. Preto nám dal Kristus Pán tú radu: „Nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá“.

II.

Vezmem do ruky kalendár, preberám sa v ňom. S obdivom v ňom čítam, ako dôkladne vedia učenci vopred vyrátať, cez celý rok kedy vychádza a zapadá slnko i mesiac; vopred povedia, kedy bude zatmenie slnka a mesiaca, kedy sa ukáže nejaké zjavenie na nebi, kedy sa objaví nejaká vlasatica atď. Ale keby sme sa týchto vysokoučených a múdrych ľudí spýtali: „Koľko je hviezd a planét na svete, či žijú na tých planétach ľudia, zvieratá, tu už zostanú zmätení, nevedia čo odpovedať.

Nuž ale snáď anjeli vedia viac ako ľudia tejto zeme; pýtajme sa nášho anjela strážcu, ako dlho budeme žiť, ako dlho ešte bude stáť tento svet a ten pokorný anjel uzná, že také niečo len Boh môže vedieť, ako Ježiš učil, že ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

Len On sám vie tajnosti slnka, mesiaca a hviezd, vie, koľko je anjelov v Nebi, koľko trpiacich duší je v Očistcovom ohni, koľko zatratených je v Pekle. On vie, čo sa deje v kráľovských palácoch a v chudobných domoch; vie, čo činí v tomto okamihu každý jeden človek; pozná i tie najtajnejšie myšlienky ľudí; aký osud čaká na každého jedného z nás; dokiaľ budeme žiť, kto z nás bude zatratený. Vševedúcnosť Božiu môžeme pripodobniť zrkadlu, v ktorom sa minulosť, prítomnosť a budúcnosť odráža.

Svetský súd je mnohokrát nútený zastaviť celý súdny spor, lebo zločinca nemôžu vypátrať, zločin nemôže vyviesť na svetlo, tak obratne, ľstivo bol spáchaný. Boh však nepotrebuje svedkov, nepotrebuje vyšetrovať. V tom okamihu, akonáhle sa počal v hlave vraha úmysel, že ide vraždiť, Boh už videl ten hriech. Niet pohnutia ľudského srdca, bolesti alebo radosti, o ktorej by On nevedel.

Kvôli tomu, že niekoľko zločinov zostane utajených, to nech nikoho neosmelí k podobným skutkom, lebo Boh všetko vie. Kvôli tomu, že sa i dobrým, nábožným ujde z krížov života, to nech nikoho nezatrpkne, lebo Boh všetko vie. Keď patriarchu Jakuba vyhnal brat Ezau z otcovského domu a keď musel prvú noc v cudzine, pod holým nebom stráviť, vo sne sa mu zjavil Boh a takto ho posmeľoval: „Ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš“ (Gn 28,15).

Toto potešujúce slovo Božie je nám určené, pre nás všetkých je napísané. Keď sa aj ty budeš musieť do cudziny odsťahovať, dostaneš sa do armády alebo inde do služby vstúpiš a zastihne ťa ťažký osud, nech ti pomáha tvoj kríž znášať myšlienka, že Boh vidí, pozná tvoj macošský osud. On za to udelí tvojej trpiacej duši odmenu, príkladom toho je prípad s chudobným Lazárom. Na uliciach mesta, pri rohoch domov nocoval. Živoril z almužnej, trýznila ho choroba, až jeho útrapám urobila koniec dobročinná smrť a toho žobráka zaniesli anjeli do Kráľovstva nebeského.

Neklesaj teda na duchu, akoby Boh na teba zabudol. Boh na nikoho nezabúda, lebo on je všadeprítomný, všetko vie, bude aj pri tvojej poslednej hodine a vtedy ti bude hovoriť: Neklesaj na duchu, ja som zvíťazil nad svetom; i ty ho premáhaj svojím utrpením: chráň sa zlého, konaj dobré, ja ti budem v živote útechou, v druhom živote odplatou. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)