Nemecký teológ z Freiburskej univerzity, už spochybňuje základné katolícke Vyznanie viery: „Úplne sa lúčim s klasickou doktrínou spásy“

11. novembra 2024   Krátke správy

Po deštrukcii morálnych dogiem nasledujú dogmy týkajúce sa Boha a samej podstaty viery. Fundamentálny teológ z Freiburskej univerzity, Magnus Striet sa pustil rovno do spochybňovania a relativizovania základného súhrnu kresťanských právd v Kréde čiže vo Vyznaní viery, ktoré sa katolíci modlia počas každej nedeľnej svätej omše.

Ten, kto je s touto modlitbou oboznámený, si zaiste položí otázku: Čo ešte potom vlastne z kresťanskej viery zostane, pokiaľ už nebude platiť ani základné Vyznanie viery? Pravdepodobne už len plat pána profesora, ktorý je evidentne na univerzite spokojný. Popri tom vedecky báda a dospel napríklad k takýmto myšlienkam:

„Budúci rok bude veľké výročie, 1700 rokov Nicejského koncilu. Treba si uvedomiť, že vôbec nebolo jasné, v čom spočíva jadro kresťanskej viery, (???) ktorá sa rýchlo šírila po Rímskej ríši. Aký význam má Ježišova osoba? Čo znamená byť pokrstený, čo znamená byť spasený? V tom čase sa konciloví otcovia snažili nájsť formulácie, ktoré aj dnes tvoria niečo ako „minimálny konsenzus“ kresťanskej viery. Ale aj toto je kontroverzné.“

Aha, tak v 4. storočí kresťania ešte nevedeli, aký význam má Ježišova osoba? Zaujímavé… Veda kráča vpred.

https://katholisch.de/artikel/57359-striet-habe-mich-von-klassischer-lehre-von-der-erloesung-verabschiedet

Pán redaktor z portálu Katholisch.de, ktorý s pánom teológom robil rozhovor sa s detskou úprimnosťou pýta na katolíckom (!) portáli: „Aké sú hlavné princípy Kréda?“

„Hlavným posolstvom je: Boh sám sa stal človekom; Ježiš, Syn je rovnakej podstaty s Otcom. Tomuto rozhodnutiu predchádzali búrlivé teologické debaty. Podľa mňa je to však tak, že toto základné presvedčenie sa v súčasnosti opäť vyparuje.“

Nasledujú skutočne pozoruhodné otázky. Najmä z úst teológa:

„A dráždi aj silný antropocentrizmus kresťanskej viery: Dá sa vážne veriť, že po 13,8 miliardách rokov, čo je vek tohto vesmíru, sa sám Boh stal človekom, aby sa stretol s ľuďmi ako ľuďmi? Pochybnosť hlodá. Zdá sa, že ľudia hrajú v nekonečnom vesmíre zanedbateľnú vedľajšiu úlohu.“

A čo Boh ako stvoriteľ?

„Aby bolo možné uvažovať o Božej absolútnej slobode, staroveká cirkev sa rozhodla hovoriť o stvorení z ničoho. Svet existuje len preto, že to Boh chcel. Moderná astrofyzika predpokladá, že Veľký tresk bol založený na vákuu – to však nebolo „nič“. Naopak, toto vákuum existovalo ako nepredstaviteľná hustota energie. Teologická otázka znie, či možno duševne vztiahnuť Boha k tomuto vákuu tak, aby stále zostal slobodným tvorcom. Slobodný Boh, ako ho chce mať Biblia, je najvyššou túžbou človeka, pretože iba slobodný Boh sa môže zaujímať o človeka.“

No a nasleduje popieranie vykupiteľskej úlohy Ježiša Krista!!!

„Úplne sa lúčim s klasickou soteriológiou, tzn. s učením, že Boh musel odčiniť hriechy ľudí na kríži. Ale bolo by úžasné, keby Boh mal od počiatku, v momente, keď sa v jeho vesmíre objaví život podobný jemu, vôľu zdieľať tento život s tým, ktorý je na jeho obraz, a stretnúť sa s ním.“

Na záver sa pán teológ podelil o svoj intelektuálny idol a vzor:

„Hans Blumenberg je jedným z najzaujímavejších intelektuálov 20. storočia. Jeho matka bola Židovka a jeho otec bol katolík. Ako polovičný Žid len o vlások unikol nacistom. Po rozsiahlych štúdiách klasickej metafyzicko-teologickej tradície stredoveku, sa stal agnostikom a jedným z najtvrdších kritikov konvenčnej kresťanskej teológie 50. rokov 20. storočia. Zvlášť ho dráždila otázka teodicey. Čo si máme myslieť o Bohu, pre ktorého údajne nie je nič nemožné, dokonca ani narodenie z Panny, a ktorý umožňuje, aby sa stal Osvienčim? Vybral som si preto Blumenberga ako konverzačného partnera vo svojej knihe, aby som zistil, či môže byť v súvislosti s jeho otázkami užitočný aj výklad viery.“

A tento človek formuje na katolíckej teologickej fakulte budúcich kňazov.

Modlime sa…

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)