Nemeckí biskupi avantgardou dúhovej revolúcie. Ako k tomu došlo?
Paweł Chmielewski
3. januára 2020
Cirkev
Cirkevná kríza
Homosexualita je úplne normálna. Katechizmus Katolíckej cirkvi sa mýli, keď ju považuje za „nezriadenosť“ – tak znie oficiálne stanovisko nemeckých biskupov vyhlásené 5. decembra na záver teologickej a vedeckej konferencie v Berlíne. Za Odrou sa vydali na cestu smerujúcu k zavedeniu oficiálneho cirkevného požehnania vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Prekvapenie? Vôbec nie, je to logický dôsledok dlhoročného procesu zameraného na zmäkčovanie cirkevného učenia a vypúšťania pokusných balónov.
Berlínska konferencia
1. decembra sa Katolícka cirkev v Nemecku vydala na Synodálnu cestu, čiže začala neformálnu synodu biskupov a laikov, ktorá má do dvoch rokov viesť k radikálnej transformácii katolicizmu za Odrou. Cestu organizuje Nemecká biskupská konferencia (DBK), ako aj najvyššie grémium nemeckých laikov, Ústredný výbor nemeckých katolíkov (ZdK). Má štyri samostatné časti nazývané fóra. Jednotlivé fóra sa zaoberajú rozdelením moci v Cirkvi, celibátom, sexuálnou morálkou a úlohou žien.
Jedným z prvých konkrétnych krokov na tejto Ceste je prijatie oficiálneho stanoviska vo veci homosexuality. Predniesli ho viacerí biskupi vystupujúci v mene celého episkopátu. Začiatkom decembra sa v Berlíne konalo niekoľkodenné stretnutie vedcov a teológov venované sexualite osôb s homosexuálnymi sklonmi. Za episkopát sa na ňom zúčastnil berlínsky arcibiskup a predseda Komisie pre rodinu Heiner Koch, podpredseda biskupskej konferencie, biskup Franz-Josef Bode z Osnabrücku, biskup Wolfgang Ipolt z Görlitzu, Peter Kohlgraf z Mainzu a niekoľko pomocných biskupov.
Konferencia sa konala pod záštitou berlínskeho Inštitútu pre kresťanskú etiku a politiku, ktorú reprezentoval teológ a sociálny etik profesor Andreas Lob-Hüdepohl. Profesor je tiež členom ZdK; zúčastňuje sa zasadaní Spoločnej konferencie, orgánu spájajúceho DBK a ZdK. Konferencia bola vyvrcholením niekoľkých predchádzajúcich stretnutí biskupov, teológov a vedcov, ktorí pripravovali rokovania Synodálnej cesty. Preto ju treba považovať za jasný signál, ukazujúci, ktorým smerom sa bude uberať fórum Cesty venujúce sa otázkam sexuality, a za oficiálne stanovisko DBK a ZdK.
Homosexualita ako čosi normálne
Účastníci konferencie dospeli k záveru, že katolícky prístup k ľudskej sexualite musí vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov. Zdôraznilo sa, že ľudská sexualita má rozmer túžby, plodenia a budovania vzťahu (v tomto poradí). Jednomyseľne sa konštatovalo, že sexuálne preferencie sa formujú v období dospievania, keď zaujímajú hetero- alebo homosexuálnu orientáciu. Obidve tendencie sú normálnymi formami sexuálnej predispozície; nemožno ich meniť socializáciou a takéto pokusy netreba robiť. To znamená, že všetky formy diskriminácie homosexuálov treba odmietnuť, ako zdôraznil pápež František v apoštolskej exhortácii Amoris laetitia.
Na konferencii sa diskutovalo o učení Cirkvi, ktoré zakazuje praktizovanie homosexuality, pričom sa naznačovalo, že toto učenie už bude zastarané. Účastníci stretnutia taktiež spochybnili zákaz používania umelej antikoncepcie manželskými pármi i pármi v nesviatostných zväzkoch (sic!). Pritom sa zároveň zdôraznilo, že pohlavné spolunažívanie rozvedených osôb žijúcich v nových vzťahoch ich nemôže automaticky vylučovať z pristupovania k svätému prijímaniu, čo akože má vyplývať z adhortácie Amoris laetitia.
Nič nové pod nemeckým slnkom
Debata o posudzovaní homosexuality prebieha v katolíckej Cirkvi už mnoho rokov. O problematike sexuálneho života ľudí so sklonom k osobám rovnakého pohlavia sa intenzívne diskutuje už od roku 2001. V apríli toho istého roku, počas prvého funkčného obdobia sociálneho demokrata Gerharda Schrödera, bol v Nemecku zavedený zákon legalizujúci homosexuálne partnerstvá. Progresívni teológovia a cirkevní aktivisti reagovali na to vznesením požiadavky zmeniť chápanie homosexuálnych sklonov aj v Cirkvi. V tom istom roku na stránkach vplyvného jezuitského časopisu „Stimmen der Zeit“ vyšiel článok morálneho teológa, kňaza prof. Hansa Rottere (zomrel v roku 2014).
Rotter navrhoval nové, pozitívne hodnotenie „vrodenej“ homosexuality, na rozdiel od homosexuality „získanej“. Podľa jezuitu Cirkev musí uznať morálnu prijateľnosť sexuálnych aktov tzv. „prirodzených“ homosexuálov, pretožepožadovať od nichsexuálnu zdržanlivosťpán profesorpovažoval za zneužívanie a kladenie bremena oveľa ťažšieho ako kňazský celibát. Tento návrh bol zasadený do tzv. situačnej etiky, na vypracovaní ktorej sa podieľal gigant heterodoxnej teológie Karl Rahner, ktorá však v encyklike Veritatis splendor bola odsúdená sv. Jánom Pavlom II. Rotterov hlas bol iba jedným z celého chóru.
V Nemecku začali požiadavky na nové hodnotenie homosexuality lavínovite naberať na sile. Prelomom bol rok 2010. Evanjelická cirkev v Nemecku (EKD) v tom čase dovolila pastorom a pastorkám žiť spolu s partnerom rovnakého pohlavia. Katolícka Cirkev zasa začala tzv. Gesprächsprozess, päťročnú diskusiu o reformách, ktoré by ukončili krízu spôsobenú klerikálnou pedofíliou. Jedným z jej výsledkov bola požiadavka vnesenia pozitívneho hodnotenia homosexuality v rámci mainstreamu do diskusie o Cirkvi.
Výsledkom bolo, že ZdK v máji 2015 uverejnil mimoriadne dôležitý dokument „Zwischen Lehre und Lebenswelt Brücken bauen – Familie und Kirche in der Welt von heute“ (Budovať mosty medzi náukou a svetom – rodina a Cirkev v dnešnom svete), ktorý obsahoval návrh na zavedenie nového liturgického požehnania pre homosexuálne páry v katolíckej Cirkvi v Nemecku. Predseda biskupskej konferencie, kardinál Reinhard Marx, vtedy tvrdil, že táto záležitosť by bola porušením učenia Cirkvi, vyžaduje si však „ďalšiu teologickú diskusiu“. O rok neskôr Asociácia nemeckej katolíckej mládeže (BDKJ), ktorá združuje viac ako šesťstotisíc mladých katolíkov, požadovala úplnú akceptáciu homosexuality.
Biskupi však čakali na nemecký štát.
Befehl ist Befehl. (Rozkaz je rozkaz.) Merkelová učiteľkou Cirkvi
Nemecký spolkový snem v júni 2017 prijal novelu zákona o manželstve, ktorou zaviedol inštitút homosexuálnych manželstiev s právom na adopciu detí. Novela bola schválená vďaka podpore niektorých kresťanských demokratov, CDU a CSU. Kancelárka Angela Merkelová dovolila hlasovať „za“, hoci sama návrh nepodporila. Reakcia zo strany Cirkvi bola blesková. Už v septembri vedúci ZdK, prof. Thomas Sternberg, vyhlásil, že biskupi musia pripraviť afirmatívnu odpoveď na nový sekulárny zákon. Podpredseda nemeckého episkopátu, biskup Franz-Josef Bode, v januári 2018 vyhovel ZdK z roku 2015 a navrhol zaviesť požehnanie homosexuálnych párov.
Vo februári 2018 túto požiadavku nepriamo podporil kardinál Reinhard Marx. V septembri Episkopát predložil komplexnú správu o sexuálnom zneužívaní duchovenstva zahrňujúcu vyše päťdesiatročnú históriu Cirkvi v Nemecku. Správu vypracovali nezávislí vedci z troch univerzitných centier. Za jeden z faktorov podporujúcich kultúru zneužívania a pedofílie bolo uznané negatívne hodnotenie homosexuality zo strany Cirkvi, čo malo viesť niektorých kňazov k tomu, aby potláčali svoje sklony. Vedenie DBK uviedlo, že správa sa stane základom zmien v Cirkvi.
Už v januári 2019 sa biskup Franz-Josef Overbeck na stránkach „Herder-Korespondenz“ zasadzoval za nové hodnotenie homosexuality a vyhlásil, že napriek ustanoveniam cirkevného práva by ľudia s takýmito sklonmi mali mať plný prístup do seminárov, a teda aj ku kňazstvu. O niekoľko dní neskôr vedúci vyššieho seminára v Paderborne, o. Michael Menke-Peitzmeyer, ubezpečoval, že v jeho inštitúcii sa homosexuáli môžu stať kňazmi. V tom istom čase o. Peter Niehues, podpredseda Nemeckej konferencie regentov, organizácie, ktorá združuje vedúcich seminárov z celej krajiny, oznámil, že v Nemecku sú homosexuáli bez problémov prijímaní do seminárov.
Schockenhoff určuje smer vývoja
Na plenárnom zasadnutí v Lingene v marci 2019 oznámil nemecký episkopát začiatok príprav na Synodálnu cestu. Aby načrtli smery reforiem, ku ktorým mala sľubovaná Cesta viesť, vplyvní nemeckí teológovia a dušpastieri vystúpili s viacerými referátmi. O otázkach sexuality, vrátane homosexuality, hovoril morálny teológ z Fribourgu, kňaz prof. Eberhard Schockenhoff. Schockenhoff bol v minulosti vedeckým asistentom kardinála Waltera Kaspera; je taktiež žiakom kňaza prof. Alfonsa Auera, morálneho teológa, ktorý sa pokúšal transplantovať do katolicizmu nekatolícke poňatie svedomia vypracované Immanuelom Kantom.
Vo svojom referáte, o. Schockenhoff navrhoval úplne odmietnuť dovtedajšie učenie Cirkvi v oblasti sexuálnej morálky. Podľa jeho názoru je okrem iného potrebné: uznať homosexuálne vzťahy v stabilných zväzkoch za morálne indiferentné; akceptovať predmanželský sex a sex rozvedených osôb; akceptovať prax masturbácie u slobodných; uznať tvrdenia rodovej teórie spochybňujúce existenciu iba dvoch pohlaví. Vo vystúpení zhrnujúcom všetky prípravné referáty pred začatím Synodálnej cesty, sa kardinál Reinhard Marx poďakoval otcovi Fr. Schockenhoffovi a ubezpečil ho, že rozprava pôjde v smere, ktorý vytýčil.
5. decembra predstavitelia episkopátu z toho všetkého vyvodili logický dôsledok.
Avšak to je iba začiatok.
