Môže katolík použiť potratovú vakcínu?
Paweł Chmielewski
16. septembra 2020
Cirkev
Farmaceutické firmy a politici rozohrali veľmi neetickú a amorálnu hru s tzv. „globálnou pandémiou koronavírusu” a pripravujú sa na to, že čoskoro budú môcť za výdatnej pomoci politikov nehorázne zbohatnúť na povinnej vakcinácii obyvateľstva. Momentálne prebieha zúrivý boj v zákulisí medzi jednotlivými farmaceutickými spoločnosťami o to, ktorý z farmaceutických koncernov si odhryzne najväčší kus z vakcínového koláča.
Britská firma Astra Zeneca ponúka vakcínu, ktorú vyvinula v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, ktorú si objednalo Poľsko a ktorá sa objaví s najväčšou pravdepodobnosťou aj na Slovensku. Strašenie populácie pandémiou koronavírusu, len aby bolo možno populáciu ľahšie ovládať je morálne neprijateľné, rovnako ako skutočnosť, že britská firma Astra Zeneca vyvíja svoju vakcínu z buniek v minulosti potratených detí.
Ako sa na vakcíny z buniek nenarodených a potratených detí díva katolícka Cirkev?
Spomenutá vakcína britskej firmy Astra Zeneca by nikdy nebola vyvinutá, pokiaľ by vedci nemali k dispozícii bunky nenarodeného a zavraždeného embrya. Bunky, ktoré sa pri výrobe použili pochádzali z telíčka nenarodeného dieťaťa, potrateného v roku 1972. Ide o rad buniek HEK-293, niekomu to môže pripomínať číslice na rukách väzňov koncentračného tábora.
V dnešnom farmaceutickom a biotechnologickom svete nejde v prípade vytvárania vakcín z buniek embryí o nič nového, pri vývoji vakcín sa bunky z potratených detí sa používajú už desaťročia. Ukážkovým príkladom je vakcína proti rubeole, ktorú americkí vedci vytvorili z buniek dievčatka zavraždeného v roku 1964. Z buniek zavraždeného britského chlapca sa vyvinula v roku 1966 vakcína proti vírusovej hepatitíde.
Postoj katolíckej Cirkvi voči výrobe takýchto vakcín nie je determinovaný základným dokumentom, ide o inštrukciu Dignitas personae ktorá sa venuje aj otázkam bioetiky. Záujemci o presné znenie inštrukcie Dignitatis personae si môžu spomenutý dokument v slovenčine prečítať tu.
V rámci všeobecných predpokladov existujú rôzne zodpovednosti a platné dôvody na morálne zdôvodnenie použitia uvedeného „biologického materiálu”. Dokument vo svojej 35 hlave hovorí: „Pochopiteľne, vnútri tohto všeobecného rámca existujú diferencované zodpovednosti a vážne dôvody by mohli byť morálne primerané vzhľadom na použitie spomínaného „biologického materiálu“. Tak napríklad ohrozenie zdravia detí môže oprávňovať ich rodičov na použitie nejakej vakcíny, pri ktorej boli použité isté zložky nedovoleného pôvodu, pričom zostáva nedotknutou povinnosť všetkých prejaviť jasný nesúhlas v tejto veci a žiadať zdravotnícke systémy, aby dali k dispozícii iné typy vakcín. Na druhej strane treba pamätať na to, že v podnikoch používajúcich bunkové zložky nedovoleného pôvodu nie je zodpovednosť tých, čo rozhodujú o zameraní produkcie, rovnaká ako zodpovednosť tých, čo nemajú žiadnu rozhodujúcu moc. V kontexte naliehavej mobilizácie svedomia v prospech života treba zdravotníckym pracovníkom pripomínať, že „nesmierne vzrastá ich zodpovednosť, ktorá má svoj najhlbší zdroj a najsilnejšiu oporu v nevyhnutnom vnútornom etickom rozmere lekárskej profesie, o čom svedčí starobylá, ale stále aktuálna Hippokratova prísaha, podľa ktorej je každý lekár povinný preukazovať najvyššiu úctu ľudskému životu a jeho posvätnosti.”
Stanovisko kardinála Sgrecciho
Vatikán sa po prvý krát zaoberal morálnymi pochybnosťami o vakcínach, vytvorených pomocou bunkových línií zo zabitých detí až v roku 2005. Stanovisko katolíckej Cirkvi potom zverejnila Pápežská akadémia života, vedená talianskym kardinálom a špecialistom na bioetiku Eliom Sgrecchiom, ktorý minulý rok zomrel.
Dokument prezentuje vyvážený pohľad a stanovisko katolíckej Cirkvi. Kardinál zdôraznil, že použitie týchto vakcín spravidla predstavuje akceptovanie potratov. Otázkou ostáva či ide o nemorálnu spoluprácu. Spolupráca môže byť formálna, materiálna, aktívna, pasívna. Formálna spolupráca nastáva vtedy keď sa strana podieľa priamo na aborcii, materiálna keď tento zámer nie je zdieľaný.
V prípade, ak ide o rodiča, ktorý siahne po takejto očkovacej látke, vytvorenej z kmeňových buniek zabitého dieťaťa a ktorý odsudzuje potraty a používa tento liek len pre nedostatok iných liečebných alternatív, pretože chce chrániť svoje dieťa, prípadne populáciu pred hrozbou smrti, ide o materiálnu, vzdialenú a pasívnu spoluprácu. Takáto spolupráca by sa však nemala akceptovať, katolícke úrady a katolíci sú povinní hľadať alternatívne vakcíny a vyvíjať tlak na to, aby sa takéto alternatívy objavili.
Podľa kardinála Sgrecciho sa teda môžu takéto vakcíny použiť iba v prípade, ak neexistuje iná alternatíva a situácia je naozaj vážna. To však neplatí v súvislosťou s epidémiou koronavírusu, riziko nákazy Covid-19 je nižšie ako pri chrípke. Pre katolíkov to znamená, že vakcínu, ktorá vznikla z buniek potratených detí a do ktorej nás bude štát a farmaceutické firmy nútiť, nemožno z morálnych dôvodov použiť.
Nová Pápežská akadémia života, nové pravidlá
V rokoch 2016-2017 uskutočnil pápež František hĺbkovú reformu Pápežskej akadémie života. Odvolal väčšinu členov a nahradil ich inými minimálne kontroverznými osobami. Spomeňme britského vedca Nigela Biggara, ktorý je síce odporcom eutanázie, ale je čiastočným zástancom legalizácie potratov. Novou hlavou Akadémie sa stal arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý nechal objednať erotickú homosexuálnu fresku pre katedrálu v jeho diecéze Terni Narni Amelia, táto vyvolala značné rozhorčenie.
V roku 2017 Akadémia oznámila nový postoj k vakcínam, ktoré používajú bunkové línie, vytvorené zo zabitých detí. Požiadavka mimoriadnej núdze bola odstránená s tým, že dnes vyrobené vakcíny sú tak vzdialené od svojich prototypov, ktoré boli vytvorené z buniek zavraždených detí, takže neexistujú žiadne morálne kontraindikácie pre ich použitie. Katolíci môžu vakcíny vytvorené z takýchto buniek používať a vakcínu označili modernisti v Akadémii za morálne neutrálnu.
Aký postoj teda zaujať? Neexistuje žiadna jednoduchá odpoveď, pretože Pápežská akadémia života nevydáva žiadne dokumenty, ktoré by zaväzovali katolíkov vo svedomí. To však nezbavuje zodpovednosti jednotlivých biskupov, kňazov a veriacich nezávisle posudzovať celý problém. Ukazuje sa, že mnoho kňazov a cirkevných hodnostárov nesúhlasí s názormi súčasného vedenia Akadémie a protežujú stanovisko vypracované nebohým kardinálom Eliom Sgreccim. Mnoho biskupov a episkopov už vydalo vyhlásenia v ktorých požadujú, aby sa kupovali a vyvíjali plne etické vakcíny, ktoré nemajú nič spoločné s vraždou nenarodeného dieťaťa.
Proti nemorálnemu biznisu farmaceutických firiem vystúpilo ostro množstvo katolíckych biskupov v USA, Austrálii, Taliansku či Španielsku. Texaský biskup Joseph Stricklad, ktorý odmieta nemorálne vakcíny a na svojom účte na Twitteri doslovne uviedol: „To že sú interrupcie v našom štáte žiaľ legálne neznamená, že musíme morálne pripustiť možnosť používania mŕtvych telíčok detí na liečbu globálnej pandémie, takáto praxe je jednoducho nesprávna a neprijateľná” Austrálski biskupi ostro protestovali proti vládnemu nariadeniu distribuovať v Austrálii 25 miliónov dávok britskej vakcíny proti Covid-19 vytvorenej zo spomenutých buniek zavraždených detí v prenatálnom štádiu. Časť britských a waleských biskupov protestovali aj proti tomu, že sa v Británii znova prikročilo k vytváraniu vakcín z „čerstvo získaných buniek”.
Aký bude postoj biskupov k vakcinácii obyvateľstva vakcínou proti Covid-19? Odmietnu biskupi nemorálne vakcíny, alebo zaujmú moderný a liberálny postoj? Podľa toho ako mnohí liberálni biskupi reagovali v súvislosti s prijímaním Eucharistie na ruku, je skôr pravdepodobné, že najmä liberálni a modernistickí biskupi zaujmú liberálnejší postoj.
Kardinál Eligo Sgreccia je po smrti, Akadémie života sa zmocnili liberáli, to však nemení zásadný a nemenný fakt. Ak sa povolí používanie nemorálnej vakcíny a katolíci nebudú protestovať proti nemorálnym vakcínam, umožní sa tým rýchlejšie šírenie neprijateľných tendencií vo farmácii a biotechnike a dá sa tým zelená farmaceutickým korporáciám, pre ktoré je prvoradý zisk. Každý katolík by mal reagovať podľa svojho najlepšieho svedomia a rozhodnúť sa, či podporí „civilizáciu smrti” aj v prípade, keď nám v súvislosti s umelo vyvolanou pandémiou Covid-19 naozaj nehrozí žiadne smrteľné nebezpečenstvo.
