Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (1. časť)

Jakub Tužinský
25. marca 2025   Spoločnosť

V čase kajúceho obdobia je užitočné zamýšľať sa nad svojím životom. Analyzovať jednotlivé časti života, udalosti, situácie, zážitky, skutky či slová. Uvažovať, čo sme urobili dobre, čo zle a čo by bolo potrebné zmeniť. Dnes pouvažujeme nad mocou a charakterom našich slov. Či si to uvedomujeme alebo nie, slová majú veľkú moc a zasahujú Boha, ľudí okolo nás a aj nás samotných. O tomto svete neprávosti, ktorý je rozpálený peklom a preto z neho vychádza nielen dobrorečenie, ale aj preklínanie, sa poučíme zo Svätého Písma a od Cirkevných Otcov a spisovateľov.

Najprv sa pristavíme pri Evanjeliu podľa svätého Matúša, v ktorom nám Pán Ježiš ukazuje, čo podmieňuje to, aké slová z nás vychádzajú.

„Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“ (Mt 12,33–37)

Ako toto miesto vykladajú tí, na pleciach ktorých stojíme?

1. Zlý človek, nemôže hovoriť dobre – „Učil, že skazený pohľad na život pramení zo skazenej povahy. Učil, že zo zlého skladu nemôže prísť nič iné ako to, čo je zlé. Za každé plané, nedbalé a zbytočné slovo treba Bohu skladať účty. Slovami, ktoré hovoríme, máme byť odsúdení alebo ospravedlnení. Milosrdenstvo alebo súd, ktorý dostaneme, budú závisieť od nášho vnútorného presvedčenia o Pánovi nebeskej slávy.“ Sv. Hilár, Na Matúša 12.19. [SC 254:288.]

2. Ide o dispozíciu duše – „Ó najhorší z ľudí,“ hovorí, „nezmenšili ste sa pred nijakou bezbožnosťou zmijí. Nie je teda prekvapujúce, že nevyslovíte nič dobré. Lebo slová nasledujú rozpoloženie duše. Ako môžeš hovoriť dobre, keď si zlý?“ Teodor z Mopsuestie, Fragment 70. [MKGK 119.]

3. Človek odsúdený vlastnými slovami – „Ak sme povolaní k zodpovednosti „za každé nedbalé slovo“, o čo tvrdší trest dostanú v deň súdu tí, čo sa rúhali Duchu jednorodeného Syna. A ak, ako hovorí Kristus, niekto len ohovára niekoho iného, v žiadnom prípade neunikne súdu. Ak sa budú zodpovedať za prázdne slovo, o čo viac za dielo.“ Teodor z Herakley,Fragmenty 88–89. [MKGK 81.]

4. Preto pozor na slová – „Vidíš, ako ďaleko je Sudca od pomstychtivosti? Aký výhodný je požadovaný účet? Lebo nezáleží na tom, čo o vás hovoril niekto iný, ale na tom, čo ste sami hovorili. Z toho sudca vynesie rozsudok. Toto je najspravodlivejšie zo všetkých postupov. Je úplne na vás, či budete hovoriť alebo nie. Takže nie tí, ktorí sú ohováraní, ale ohovárači majú dôvod triasť sa a byť znepokojení. Tí, ktorí sú ohováraní, nie sú nútení zodpovedať sa sami za zlé veci, ktoré sa o nich hovoria. Ale ohovárači sa budú zodpovedať za zlo, ktoré hovorili. A nad týmito slovami visí nebezpečenstvo. Takže osoby kritizované by mali byť bez úzkosti a nemali by byť povinné dávať účty zo zla, ktoré povedali iní. Ale cenzori majú dôvod byť v úzkosti a triasť sa, ako keby boli vlečení pred súdnu stolicu. Ohováranie je teda skutočne diabolským osídlom a hriechom, ktorý neobsahuje žiadne potešenie, ale iba škodu… Intrigán teda najskôr zničí sám seba. Ten, kto chodí v ohni, sa popáli. Ten, kto bije iných, si robí modriny. Ten, kto kope proti ostňom, čerpá zo seba krv.“ Sv. Ján Zlatoústy, Evanjelium podľa Matúša, Homília 42,2. [PG 57:453; NPNF 1 10:270.]

Druhé veľmi silné a jasné miesto v Božom slove nachádzame v liste svätého apoštola Jakuba, kde sa dozvedáme, že jazyk je kormidlom celej lode nášho života, ktorý môže byť plný jedu, ale aj dobrorečenia a ako je tiež zlé, keď z neho vychádzajú obe veci súčasne alebo na striedačku, ba dokonca, že kto ho dokáže udržať na uzde je dokonalý muž:

„Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň, akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú. Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.“ (Jak 3,1–12)

Opäť sa nechajme poučiť Cirkevnými Otcami.

1. Ovládajte jazyk – „Sv. Jakub nám tu pripomína, že ani dobrí ľudia nie sú dokonalí a že všetci musíme byť vedení milosťou Ducha Svätého, pretože nie je nikto (Medzi padlým ľudstvom), kto môže prejsť životom bez toho, aby vôbec zhrešil. Napriek tomu existujú rôzne druhy hriechov a sv. Jakub vyčleňuje jednu oblasť nášho života, kde je dosiahnuteľná dokonalosť, a to ovládanie jazyka. Môžeme byť nedokonalí, ale stále sa môžeme naučiť vyhýbať sa klamstvu, zneužívaniu, kliatbe, pýche, vychvaľovaniu, závisti, hádkam, klamstvu, krivej prísahe a podobne.“ Sv. Béda Ctihodný, O Liste svätého Jakuba. [PL 93:25–26.]

2. Veľké lode, silný vietor, malé kormidlo – „Tieto veľké lode stoja za myslením ľudí v tomto živote, či už sú dobré alebo zlé. Silné vetry, ktoré ich ohrozujú, sú túžby týchto myslí, ktorými sú prirodzene nútené konať a ktoré ich privádzajú buď k dobrému, alebo k zlému koncu. Kormidlo, ktoré ich riadi, je zámerom srdca, ktorým vyvolení prekračujú vlny tohto života a nakoniec dosiahnu prístav svojho nebeského domova.“ Sv. Béda Ctihodný, O Liste svätého Jakuba. [PL 93:26.]

3. Vedenie jazyka – „Jakub hovorí, že ak dokážeme ovládnuť sily koňa tým, že mu vložíme zubadlo do papule a ovládame smer lode pomocou malého kormidla, o čo viac by sme mali byť schopní viesť jazyk správnymi slovami k čineniu dobra.“ Andreas z Cézaery, Catena. [CEC 19–20.]

4. Horiaci jazyk – „Jazyk je oheň, ktorý môže zničiť celý les dobrých skutkov len tým, že povie veci, ktoré sú zlé. Tento oheň je presným opakom toho spásonosného ohňa, ktorý je tiež ako jazyk a ktorý pohltí všetku špinu a plevy našich nerestí, odhaľujúc tajomstvá srdca. Svätí sú tým zapálení, horia kvôli tomu láskou a svojím kázaním rozpaľujú iných ako ohnivé jazyky.“ Sv. Béda Ctihodný, O Liste svätého Jakuba. [PL 93:27.]

5. Pozor na unáhlenosť – „Jakub nepovedal, že beh nášho života zapaľuje jazyk, ale že jazyk zapaľuje beh nášho života. Spôsobuje v nás totiž nesprávne rozhodnutia a vedie nás k unáhlenosti. Tým sa náš život vychýli z cesty a je vystavený mnohým druhom zla.“ Andreas z Cézaery, Catena. [CEC 20.]

6. Schopný zraniť – „Jazyk je prenikavý meč. Ale neraňme tým iných; radšej si odrežme vlastnú gangrénu.“ Sv. Ján Zlatoústy, Catena. [CEC 23.]

7. Jazyk nie je na preklínanie – „Z úst, ktoré vyslovili chválu takému veľkému tajomstvu, by nemalo vyjsť nič horké, ani jazyk by nemal povedať nič, čo nie je hodné svätých úst. Zachovajme ho čistý a nepoužívajme ho na preklínanie. Lebo ak kráľovstvo nezdedia tí, ktorí sa búria proti Bohu, o čo viac to bude platiť o tých, ktorí preklínajú?“ Andreas z Cézaery, Catena. [CEC 23.]

8. Preto treba jazyk strážiť – „Preto si chráň konček jazyka, lebo je ako majestátny žrebec. Lebo ak mu dáte do úst kúsok a naučíte ho chodiť po poriadku, prispôsobí sa tomu a je spokojný. Ale ak ho necháte voľne bežať, stane sa vozom diabla a jeho anjelov.“ Sv. Ján Zlatoústy, Catena. [CEC 20.]

Rozjímajme nad vyššie uvedenými citátmi, aby sme sa z nich mohli poučiť a postupne tak očisťovať svoj jazyk od mnohej špiny, ktorá z neho vychádza. Veď práve teraz je ten čas milosti, ktorý nám Pán dáva. Pretože už len rozjímanie nad tým, že budeme súdení za každé jedno daromné slovo v nás bude spôsobovať nesmiernu bázeň a viesť nás k tomu, aby sme naozaj dobre rozvažovali, čo povieme a čo radšej nie.

PDF (formát pre tlač)