Missa pontificalis v lyonskom ríte

Karol Gazdík
26. marca 2025   Cirkev   Liturgia

V apside Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Lyone sedí na tróne (biskupskej katedre) Jeho Eminencia Pierre-Marie Paul Gerlier, kardinál, arcibiskup lyonský a prímas Galie. Dvaja presbyteri v pluviáloch (namiesto pomocných diakonov trónu) mu z oboch strán držia dlhý gremiál, ktorý si arcibiskup v strede sám pridŕža, zakrývajúc si ním svoje kolená. Stenu apsidy lemujú dokopy šiesti sediaci kňazi „koncelebranti“, tvoriaci spolu s arcibiskupom číslo sedem (nejde o koncelebráciu, akú poznáme v novej pokoncilovej liturgii!); ďalej sú tejto slávnosti prítomní siedmi diakoni a siedmi subdiakoni. Toto číslo sedem naznačuje, že lyonská liturgia bola značne odvodená zo stacionárnej liturgie Ríma.

Tento úvodný opis je jedným z mnohých momentov zachytávajúci nádheru a špecifiká lyonského obradu, ktorý svoj vrchol zažíval práve pri arcibiskupských slávnostných omšiach (missa pontificalis). Týmto článkom by som chcel nadviazať na článok Lyonský rítus a tiež na súčasný vrchol predkoncilového liturgického slávenia biskupskej omše v rímskom obrade.

Svätyňa, oltár a paramenty

Archdale Arthur King, jeden z najväčších historikov liturgie 20. storočia, spomína vo svojom diele Liturgies of the Primatial Sees tzv. „svätyňu svätých“. Tá je v rámci lyonského obradu ohraničená balustrádou hlavného oltára. Balustráda mala tri vstupy: „sväté dvere“ vyhradené pre arcibiskupa a dvoje bočné vstupy pre ostatných posvätných služobníkov.

Z predmetov vo svätyni si treba pripomenúť hlavný oltár, za ktorým je umiestnený „malý oltár“ sv. Sperata, ranokresťanského mučeníka, ktorého relikvia bola na príkaz Karola Veľkého prenesená z Kartága do Lyonu. Na oltári je až do evanjelia položená poduška vo farbe omše, na ktorej leží kniha epištol a evanjelií. Čo sa týka omšových kánonických tabuliek, ktoré sa kladú na oltár, tak v lyonskom obrade je zvykom používať len strednú tabuľku, ktorá má podobu triptychu.

Zaujímavosťou bol veľký svietnik ratelier, ktorý do roku 1748 stál pred hlavným oltárom. Na tomto svietniku bolo umiestnených sedem vysokých sviec, pričom vždy mala aspoň jedna z nich horieť.

Paramenty sa u lyonského arcibiskupa nijak nelíšia od toho, čo nám je známe dnes v rímskom obrade. Okrem ornátu (kasula) si arcibiskup pod neho štandardne obliekal aj jemnú tunicellu a dalmatiku ako znak plnosti svätenia biskupa. Biskupská dôstojnosť totiž v sebe zahŕňa aj právomoc všetkých ostatných nižších stupňov duchovenstva. Siedmi akolyti slúžiaci na biskupských omšiach nosili pod albami dlhé červené sutany s akýmsi „náznakom vlečky“. Dlhé sutany tu teda neboli len doménou vyššieho duchovenstva, čo je z hľadiska asistencie celkom zaujímavá skutočnosť.

Ďalšou zaujímavosťou bola akási obdoba mitry (infula) na hlavách „staršieho kňaza“, diakona a subdiakona. Znie to ako prominentné privilégium lyonského obradu, no treba si ozrejmiť skutočnosť, že nešlo o biskupskú mitru v pravom slova zmysle. Boli to variácie na humerál alebo amiktus, ktorý symbolizuje prilbicu spásy a svojím vývojom nadobudol špicatý vzhľad podobný mitre. Orfroi u turifera v lyonskom obrade sme si spomínali v minulom článku.

Na záver tejto časti treba ešte dodať, že v lyonskej liturgii arcibiskup tradične nenosil berlu (pastierku palicu), len ju občas držal. Berlu arcibiskupovi nosil kanonik-diakon. Opäť to môže byť odzrkadlenie skutočnosti, že sám pápež nenosil v stacionárnej liturgii ferulu, nehľadiac na pár výnimiek.

Prvá časť svätej omše – missa catechumenorum

Modlitba Tercie

Na úvod možno krátko spomenúť, že na omši arcibiskupa v katedrálnom chráme sa Tercia spievala vždy bezprostredne pred omšou, intonovaná arcibiskupom, ktorý sa potom počas spievania utiahol do sakristie…

Vstupná procesia

Vstupný sprievod počas introitu tvorilo neuveriteľných 36 asistujúcich jednotlivcov. Procesia bola realizovaná v tomto poradí:

1. sedem akolytov v červených sutanách s malými vlečkami a opásaných albami nesie sviečky;

2. krucifer a nosič berly v pluviáloch, bez predmetov;

3. šesť subdiakonov v tunikách, siedmy kanonik-subdiakon s „mitrou“ nesúci arcibiskupský kríž;

4. šesť diakonov v dalmatikách, siedmy kanonik-diakon s „mitrou“ nesúci arcibiskupovu berlu;

5. šesť kňazov „koncelebrantov“;

6. dvaja presbyteri v pluviáloch držiaci dlhý gremiál – medzi nimi kráča za gremiálom arcibiskup;

7. nosič arcibiskupovej vlečky;

8. štyria nositelia insígnií pre knihu, bugiu (malý ručný svietnik so zažatou sviecou), mitru a manipul.

Prípravné modlitby

Po slávnostnom sprievode prichádzajú zúčastnení k prípravným modlitbám pri päte oltára. Sedem subdiakonov zaujme svoje miesto v spodnej časti chóru až do Glórie. Siedmi akolyti umiestnia svojich sedem svietnikov do chóru blízko svätyne v rade, po čom sa postavia oproti sebe s rukami prekríženými na prsiach. Pomocní kňazi a diakoni stoja v rade po oboch stranách arcibiskupa.

Po modlitbách pri päte oltára arcibiskup a jeho šesť pomocných kňazov pristúpi k oltáru. Arcibiskup ide do stredu a pomocní kňazi po stranách oltára a bozkávajú ho súčasne s arcibiskupom. Arcibiskup okrem oltára sám pobozká aj knihu Evanjelia, ktorá je položená na vankúši.

Kyrie a Glória

Na rozdiel od rímskeho obradu sa oltár počas spevu Kyrie (ani v iných častiach omše, okrem ofertória) neincenzuje. Shawn Tribe však dopĺňa túto informáciu, odvolávajúc sa na Kinga, a spomína dve stojace nádoby s kadidlom po oboch stranách oltára. Absencia klasickej kadidelnice je vskutku zaujímavá. Namiesto „cinkania“ kadidlom sa však účastníkovi tejto liturgie mohol naskytnúť zaujímavý pohľad na dva stĺpy dymu vychádzajúce z oboch strán hlavného oltára.

Arcibiskup odchádza na svoj trón, ktorý sa nachádza v apside priamo za hlavným oltárom; okolo neho sedia jeho pomocní kňazi. Tu sa arcibiskup modlí úvod a spieva Kyrie, po čom nasleduje Glória. Za spevu Glórie siedmi akolyti opäť berú svoje sviečky. Počas toho všetkého zostáva sedem diakonov v rade obrátených k oltáru, „aby predstavovali siedmich anjelov, ktorí neustále stoja pred Božím trónom“.

Čítania a „Administrácia“

Po Glórii, konkrétne počas orácie, subdiakon vezme knihu s epištolami, prejde k svojmu sedadlu v chóre a tu v sede spieva epištolu. Pomocný subdiakon drží spievajúcemu subdiakonovi knihu pred sebou na poduške.

Po epištole a počas spievania graduálu prichádza lyonský ekvivalent obradu praegustatio, nazývaný „administrácia“, realizovaná v bočnej kaplnke. Táto ceremónia zahŕňala ochutnávku vína, čo bola zo skorších čias prevencia pred prípadným jedom, neskôr už len pozostatkový obrad. Shawn Tribe cituje Archdalea Arthura Kinga:

„Účastníkmi ceremónie sú akolyti, subdiakoni, diakoni, kňaz v pluviále, prvý „perpetual“, ďalší v mozete a sakristián… Starší subdiakon nesie prázdny kalich s paténou a hostiou, zakrytý závojom (pavilón); starší diakon ampulku vína v pravej ruke, zatiaľ čo kňaz v mozete prináša burzu a korporál. Pri príchode do kaplnky akolyti a asistencia vytvoria dva rady, pričom starší akolyta je v strede pri vchode. Kňaz s korporálom vystúpi k oltáru, kde rozloží korporál, položí naň nádoby a natiahne ruky nad hostiu a povie: „Dixit Jesus discipulis suis…“ atď. Diakon potom predloží víno, ktoré ochutná manilier…“

Po ochutnaní sa víno naleje do kalicha a prinesie späť k oltáru sv. Sperata. Tam sa do kalicha s vínom pridá kvapka vody. Toto všetko sa deje pred evanjeliom. Po evanjeliu nasleduje vyznanie viery.

Druhá časť svätej omše – missa fidelium

Ofertórium

Na konci vyznania viery pokľaknú dvaja akolyti pred arcibiskupa sediaceho na tróne a umyjú mu ruky. Pontifikálne rukavice, ktoré si pred umytím sňal, odnesú na podnose. Po umytí arcibiskupových rúk ho šiesti kňazi v ornátoch odprevadia k oltáru. Pri úpätí oltára je zložená jeho mitra a arcibiskup vystupuje k oltáru cez takzvané „sväté dvere“ a čaká na prinesenie chleba a vína k oltáru.

Kanonik-subdiakon donesie arcibiskupovi kalich s vínom a kvapkou vody, ktorý je prekrytý paténou s hostiou. Potom pristúpia k oltáru šiesti kňazi s ďalšími hostiami. Keď predkladajú hostie arcibiskupovi, pobozkajú jeho biskupský prsteň a pokľaknú pred ním. Arcibiskup vloží tieto kňazmi prinesené hostie do cibória, ktoré je položené na veľkom korporáli na oltári. Vzápätí vezme do ruky kalich, na ktorom je stále položená paténa a modlí sa obetnú modlitbu. Arcibiskup potom odovzdá paténu kanonikovi-diakonovi, ktorý ju zas posunie kanonikovi-subdiakonovi. Ten si paténu ukryje vo svojom manipule (nie v náplecnom závoji, ako je to v rímskom obrade) a zaujme miesto za hlavným oltárom. Arcibiskup medzitým prikryje kalich zadnou časťou veľkého korporálu, ktorý je položený v strede oltára.

Nasleduje štandardné incenzovanie (okiadzanie kadidlom) obetných darov a hlavných častí oltára, pričom jeho zvyšok je incenzovaný po obvode kanonikom-diakonom prostredníctvom celej dĺžky reťaze kadidla, teda podľa lyonských rubrík. Kanonik diakon potom incenzuje arcibiskupa a pokračuje v incenzovaní ostatných vo svätyni podľa ich hodnosti; opäť pomocou „plnej reťaze“. Arcibiskup si druhýkrát umýva ruky. Šesť kňazov vo svojich ornátoch je teraz pri oltári, traja na každej strane arcibiskupa.

Sanctus a kánon omše

V tomto bode arcibiskup spieva prefáciu omše, po ktorej pokračuje v modlitbe Sanctus a v omšovom kánone. Za ten čas sa za arcibiskupom zoraďujú siedmi diakoni podľa svojej tradičnej funkcie „kustódov“ (strážcov) biskupa. Určená asistencia dopĺňa kadidlo do dvoch veľkých stojacich misiek na oboch stranách oltára. Chrám je opäť presýtený vôňou kadidla stúpajúceho v dvoch dymových stĺpoch.

Kanonik-subdiakon vychádza spoza oltára a kľakne si na epištolovej strane, pričom stále drží paténu vo svojom manipule; všetci si spolu kľaknú smerom k oltáru a čakajú na premieňanie a pozdvihovanie. Kanonik-diakon pristúpi k oltáru, kľakne si na schodík blízko arcibiskupa, aby mu pri pozdvihovaní nadvihol ornát. Popri zaniknutom praktickom význame zo stredoveku, má nadvihnutie ornátu aj svoje druhé opodstatnenie. Asistencia pri oltári zastupuje ľud a tento akt označuje spojenie obety celebranta s osobnou duchovnou obetou jednotlivých prítomných veriacich. Obetné dary, vyslovujúc konsekračné slová, premieňa na Telo a Krv Krista len celebrant, teda arcibiskup. Šiesti prítomní kňazi sú len účastníkmi premieňania, podobne ako ostatná asistencia a veriaci ľud. Po pozdvihovaní sa kanonik-subdiakon vracia na svoje miesto za hlavným oltárom.

Tí, ktorí boli za oltárom v presbytériu, sa tam teraz vracajú až do začiatku Pater noster, kedy opäť prídu k päte oltára. Na rozdiel od tradičného rímskeho obradu sa arcibiskup, v súlade s lyonským zvykom, nahlas modlí „Libera nos…“. Paténa je vrátená na oltár kanonikom-subdiakonom, ktorý pobozká arcibiskupovo rameno. V tomto okamihu lyonskej liturgie biskup namiesto obetovania „Pax Domini“ opäť prikryje kalich a udelí jedinečné biskupské požehnanie so všetkými biskupskými náležitosťami.

Agnus Dei, Pax a komúnia

Začína spev Agnus Dei – prvé dva verše sa spievajú na kolenách; v treťom a poslednom verši sa všetci zdvihnú a stoja. Medzi prvým a druhým veršom sa spieva „Venite, populi“. Stojí za zmienku, že v lyonskom obrade nedochádza počas Agnus Dei k úderom do pŕs ako v rímskom obrade. Časť hostie, ktorá bola odlomená, sa teraz hodí do kalicha, aby sa premiešala s drahocennou krvou podobne ako v rímskom obrade.

Na záver týchto modlitieb kanonik-diakon donesie arcibiskupovi „tabuľku Pax“, ktorú pobozká ako prostriedok na odovzdanie znaku pokoja. Diakon ho potom postupne pobozká a položí späť na oltár. Nasleduje „Domine non sum dignus“ (Pane, nie som ho hoden) a prijímanie. Prijímajúca asistencia vytvorí pred oltárnou balustrádou polkruh a na kolenách prijímajú Sviatosť, pričom je pred nimi ešte rozprestreté veľké plátno na prijímanie. Pred samotným prijatím Sviatosti ponúka arcibiskup komunikantom k bozku svoj biskupský prsteň, ktorý značí nerozlučné spojenie biskupa s jeho diecézou. Hneď po tom im dá sv. prijímanie. Po udelení sv. prijímania pristúpi k prijímajúcemu ešte kaplán s kalichom a podá mu ho, aby sa z neho napil. Mnohým sa možno pri tejto skutočnosti nadvihlo obočie, mysliac si, že ide o prijímanie pod oboma spôsobmi. Nebojte sa, nejde! V kalichu je nekonsekrované víno, ktoré sa ponúka ako forma očisty úst po prijatí Najsvätejšej Sviatosti.

Ak zostanú nejaké premenené hostie, budú obradne odnesené do Bohostánku vo vedľajšom oltári. Arcibiskup slávnostne pokľakne a podá cibórium s Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou ďalšiemu klerikovi, ktorý Sviatosť zahalenú v náplecnom véle odnesie preč. Sprevádzaný je pritom miništrantom, ktorý nad ním drží procesiový dáždnik ombrellino a vedľa neho kráčajú ďalší štyria asistenti s horiacimi sviecami.

Postkomúnia

Keď sa procesia vráti, arcibiskup sa modlí modlitbu po prijímaní. Kanonik-diakon následne zvolaním „Ite Missa est“ rozpustí spoločenstvo veriacich. V niektorých prípadoch môže byť ohlásené pápežské požehnanie a odpustky s ním spojené – napríklad na Veľkonočnú nedeľu a jeden ďalší slávnostný deň liturgického roka podľa arcibiskupovho výberu. Ak sa tak stane, realizuje sa to v tomto bode liturgie, inak liturgia pokračuje recitáciou posledného evanjelia.

Podnetnými zdrojmi pre môj článok boli viaceré príspevky mapujúce lyonský rítus na stránkach liturgicalartsjournal.com, ktoré napísal Shawn Tribe.

PDF (formát pre tlač)