Milión dolárov Petrovi Singerovi za jeho prínos k pokroku, ktorý vedie do záhuby

Mikuláš Hučko
2. decembra 2021   Spoločnosť   Potraty

Chov hospodárskych zvierat prirovnávaný k nacistickým táborom smrti. Kravy v pruhovaných táborových uniformách ako väzenkyne v Osvienčime. Tak ich vnímajú aktivisti bojujúci za práva zvierat. Odkiaľ to majú? Kto ich inšpiroval? Peter Singer, otec hnutia za „práva“ zvierat, nositeľ Berggruenovej ceny, ktorá väčšine ľudí asi nič nehovorí. Od roku 2016 ju každoročne udeľuje „filantrop“ rovnakého mena vo výške jedného milióna dolárov mysliteľovi, ktorého myšlienky podľa jeho názoru „zásadne formovali ľudské sebachápanie a pokrok v rýchlo sa meniacom svete“.

Práva namierené proti ľuďom

Z hľadiska právnej logiky pojem „práva zvierat“ nemá zmysel. Za príklady ich porušovania sa uvádza napríklad predaj živých kaprov, kôň ťahajúci voz, pokusy na zvieratách, preprava živých zvierat, chov zvierat na kožušiny, cirkusové predstavenia a pod. Je zaujímavé, že obhajcovia týchto práv verejne vždy hovoria iba o jednom „práve“ – na dobré zaobchádzanie. Táto požiadavka je v spoločnosti pomerne široko prijímaná, takže len málo ľudí venuje pozornosť spôsobu, akým je formulovaná. Keď sa zhodneme na tom, že so zvieraťom treba zaobchádzať dobre, proti čomu nemôže nikto namietať, aké sú jeho ďalšie „práva“, keď sa o nich vždy hovorí v množnom čísle?

Zviera nie je a nemôže byť subjektom práva, pretože nie je vedomou bytosťou schopnou prevziať zodpovednosť za spôsob, akým uplatňuje svoje práva. Ak by mali zvieratá práva ako ľudia, potom nemožno uplatňovať zásadu, podľa ktorej majiteľ je zodpovedný za škodu spôsobenú zvieraťom. Ak agresívny pes pohryzie dieťa –netreba žalovať majiteľa, ale samotného psa? A čo keď mačka zožerie myš? Alebo líška sliepku? Na ktorý súd a na ktorú políciu sa majú obrátiť „pozostalí“?

Pojem „práv zvierat“ prevracia všetok poriadok naruby. A práve o to ide! Strategickým cieľom je zasiať ideológiu do mladých myslí. Osvedčenou metódou, typickou pre takéto hnutia, je leninský princíp postupovania po etapách. Tak ako komunisti skrývali svoje ciele pod rúškom boja proti vykorisťovaniu a nespravodlivosti pracujúcich a feminizmus využíva ako zásterku boj proti „násiliu na ženách“, tak sa „práva zvierat“ vo verejnom diskurze prezentujú ako boj proti utrpeniu zvierat – hoci ten je možný bez toho, aby sa im priznávali „práva“.

Singer, ktorého diela sú mimochodom jeho stúpencami prezentované dosť fragmentárne – problémom aj pre jeho stúpencov je filozofova chvála napríklad zoofílie, poskytuje revolucionárom ďalší nástroj na dosiahnutie ich odvekého cieľa: ničiť svet, v tomto prípade etický systém a právne systémy, ktoré sú na ňom založené. Jeho filozofickým „objavom“ je kladenie zvieraťa na jednu úroveň s človekom. Jeho koncepcia práv zvierat zušľachťuje „neľudské bytosti“, a zároveň degraduje bytosti „ľudské“, ktoré považuje iba za jedny z mnohých rovnocenných druhov obývajúcich „matku Zem“.

Petrovi Singerovi skutočnú slávu a vplyv priniesla kniha Animal liberation (Oslobodenie zvierat) z roku 1975, v ktorej tvrdil, že veľkochovy a výskum na zvieratách sú nemorálne, a vyzýval ľudí, aby svoj život „čo najviac oslobodili od krutosti“. Obmedzenie morálneho záujmu len na ľudí je podľa neho „speciesizmus“, čiže ideológia vykorisťovania zvierat ľuďmi. Podľa Singera je tento stav rovnako odsúdeniahodný ako rasizmus či sexizmus. Tak isto ako iné ideológie alebo iné -izmy, rozdeľujú príslušníkov na dve skupiny, kde jedna je nadradená a druhá podradená a jednotlivým členom sa na základe príslušnosti priradia práva a privilégia.

Jedna z otázok, ktoré človeku pri tom napadnú: Ak je zlé experimentovať na laboratórnych zvieratách, ako potom testovať nové lieky – na ľuďoch? Peter Singer by nebol Petrom Singerom, keby aj tu nelámal „predsudky“. Na otázku časopisu Psychology Today o výhodách, ktoré šimpanzy priniesli pri vývoji vakcíny proti hepatitíde, vyhlásil, že pri takomto výskume by sa mali namiesto šimpanzov využívať – postihnutí ľudia, napríklad vo vegetatívnom stave.

V knihe Praktická etika z roku 1979 argumentuje, že rodičia by mali mať právo ukončiť život novorodencov s ťažkým postihnutím apripúšťa eutanáziu vážne postihnutých detí vo veku do jedného mesiaca.*) V roku 1999 proti jeho vymenovaniu za profesora Princetonskej univerzity protestovala skupina na obhajobu zdravotne postihnutých Not Dead Yet, ktorá ho nazvala „najnebezpečnejším človekom na svete“. Niet sa im čo čudovať, keď podľa pána profesora ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím nežijú hodnotný život a je lepšie (a lacnejšie) ich nechať zomrieť.

– V roku 2001 sa vyjadril k zoofílii: „Sexuálne aktivity medzi ľuďmi a zvieratami, ktorých výsledok nie je ublíženie zvieraťu, a ktorý končí obojstranným uspokojením, sa môžu občas vyskytnúť.“ V jeho názore ho podporil ďalší filozof, Tom Regan, ktorý rovnaký argument rozšíril aj o sexuálne aktivity medzi deťmi a dospelými – Singer presadzuje názor, že hoci sex medzi rôznymi zvieracími druhmi nie je normálny, nie je to previnenie sa voči človeku ako takému, lebo ľudia sú zvieratá, alebo konkrétnejšie, „sme veľké opice“.

Peter Singer a Slovensko

Myšlienky Petra Singera nachádzajú odozvu „v intelektuálnych kruhoch“ aj na Slovensku. Jedna sympatická právnička zo Slovenska „bojuje za práva zvierat“ dokonca na medzinárodnej úrovni. A v týchto dňoch vyšiel slovenský preklad knihy Animal liberation, ktorý sám Peter Singer z ďalekej Austrálie nielenže inicioval, ale dokonca aj podporil! O tom s neskrývaným nadšením informuje webová stránka Inštitútu etiky a bioetiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorej členovia dielo iniciatívne preložili predstavujúc ho ako „jedno z najvplyvnejších filozoficko-etických diel našich čias“ a pozývajúc verejnosť na seminár označený za „výnimočnú príležitosť“, ktorého súčasťou malo byť „predstavenie myšlienok a diel tohto najpopulárnejšieho žijúceho filozofa“. Tvorbu prekladu z verejných zdrojov podporil tiež Fond na podporu umenia.

Ak v newspeaku vládnuceho režimu opisovaného v románe Georgea Orwella 1984 vojna je mier – sloboda je otroctvo – nevedomosť je sila, dnes v duchu podobnej logiky je propagovanie infanticídy a eutanázie považované za pokrok a jej filozofi sú vyzdvihovaní, oceňovaní a propagovaní, ba Peter Singer niekoľkokrát figuroval v zozname sto najvplyvnejších osobností vo svete.

Pritom svet podľa Petra Singera by bol hlboko nemorálny, azda ešte nemorálnejší než Orwellova Oceánia. Napriek tomu všetkému je to najuznávanejší bioetik a morálny filozof našich čias.

______________________

*) Peter Singer však pritom uvažuje logicky: Ak je možné zbaviť sa dieťaťa do tretieho mesiaca, do šiesteho mesiaca, alebo v niektorých krajinách ako je Amerika, Kuba, Čína, do deviateho mesiaca, aký je potom rozdiel, ak dieťa je v deviatom mesiaci, alebo v deviatom mesiaci plus jeden deň? Aký je rozdiel medzi dieťaťom, ktoré ešte nevyšlo z lona matky – pri čiastočnom potrate, aký sa robí v Spojených štátoch – a dieťaťom, ktoré sa práve narodilo? Tam už navrhuje, že rodičia by mali mať právo rozhodnúť sa, či si ponechajú alebo neponechajú práve narodené dieťa.

Singer hovorí: Všetky národy to vždy robili, s výnimkou kresťanov.

Kto má teda pravdu: „všetky národy“, alebo kresťania? Singer prichádza k záveru, že, samozrejme, všetky národy, pretože kresťania sú jediní, pre ktorých život dieťaťa je posvätný.

Kresťania to vyjadrujú obrazom: Boh sa stal dieťaťom.

PDF (formát pre tlač)