Ľavicové korene potratového hnutia – sú potraty demokratického alebo totalitného pôvodu?
Radomír Malý
22. októbra 2019
Cirkev
Potraty
Stúpenci legalizácie vrážd nenarodených detí radi argumentujú tým, že práve táto „vymoženosť“ nerozlučne patrí k demokracii, je vraj nedeliteľnou súčasťou práv a slobôd človeka. Kto pozná históriu, ten však vie, že potraty boli legalizované najprv v totalitných diktatúrach a až neskôr demokratický svet pred týmto zlom, na svoju hanbu, kapituloval.
Konkrétne: po prvý krát v dejinách uzákonil právo na potrat v roku 1920 Sovietsky Zväz. Jeho príklad nasledovalo v roku 1938 demokratické Švédsko, vedené však socialistickou stranou. O rok neskôr sa pripojilo aj nacistické Nemecko, ktoré legalizovalo interrupcie len pre Židov a Poliakov, teda len pre tzv. menejcenné rasy. Pre Nemcov nie, pretože hitlerovský režim mal záujem na populačnej explózii tzv. panskej rasy. V 50. – tych rokoch uzákonili potraty všetky komunistické štáty s výnimkou Rumunska; v Československu sa tak stalo v roku 1957. Západné demokracie sa pripojili až v priebehu 60. tych a 70. – tych rokov; USA známym rozhodnutím Najvyššieho súdu v roku 1973.
Odkiaľ sa vzala požiadavka na legalizáciu potratov, ktoré boli už od staroveku až po 20. storočie stíhané ako vraždy? Ich zástancovia ju dávajú do súvislosti s vedecko-technickým pokrokom novej epochy, rozvojom demokracie a ľudských práv. Zabúdajú na to, že tento postulát sa zrodil práve v totalitnej ideológii. Počiatok treba hľadať u teoretikov socializmu a komunizmu Friedricha Engelsa a Ferdinanda Lassala. Obidvaja, Engels hlavne vo svojom spise „O pôvode rodiny“, považujú manželstvo za otroctvo pre ženu a hlásajú voľnú lásku, pretože žena má vraj právo realizovať sa tak ako muž v zamestnaní a v tom jej prekáža puto manželstva a rodiny.
Táto inštitúcia je pre ženu vykorisťovateľská a socialistická revolúcia ju má od toho oslobodiť. Žena musí mať, podľa socialistických teoretikov právo nadväzovať nezáväzné sexuálne styky s kýmkoľvek a na akúkoľvek dobu, s možnosťou kedykoľvek partnera opustiť a nadviazať kontakt s iným. Nesmie jej byť bránené ani v sexuálnych vzťahoch s viacerými partnermi naraz a pod.
Engels však nerieši otázku, čo s deťmi, ktoré z týchto voľných zväzkov vzídu. To za neho vyriešili až boľševici v Rusku, hneď po revolúcii. Historik Dmitrij Volkogonov uvádza vo svojej biografii o Leninovi (Lenin, počiatok teroru, Praha 1996), ako už v novembri 1917 na zasadaní vlády prvý muž revolúcie okamžite presadil do uznesenia občianske sobáše a možnosť ľubovoľného rozvodu, bez udania dôvodu. Parlament zostavený len z boľševikov a ich nohsledov, to schválil v roku 1920. Súčasťou tejto právnej úpravy, bez toho aby bola nejako vysvetlená, sa stala tiež, ako samozrejmosť, legalizácia potratov.
Ak má žena, podľa Engelsovej teórie, slobodu striedať partnerov podľa chuti a nálady, potom musí mať samozrejme aj slobodu zabrániť počatiu a štát, reprezentovaný lekárom, jej má k tomu dopomôcť, aby sa mohla plne realizovať v spoločenskom živote. Tak zdôvodňovala uvoľnenie potratov sovietska tlač.
Ďalším prameňom potratového zákonodarstva modernej epochy je freudizmus, odvodzujúci v duchu svojho zakladateľa Sigmunda Freuda všetku ľudskú aktivitu zo sexuálneho pudu. Freudovi nasledovníci zašli ďalej, než mohol ich učiteľ domyslieť. Začali propagovať, tak ako Engels a socialisti – voľnú lásku, avšak z inej motivácie než oni. Freudisti tvrdili, že človek je v zajatí sexuálneho pudu, preto je treba práve ten uvoľniť a neviazať len na manželstvo.
Socialistický komunizmus a freudizmus sú prvé zdroje neskoršej legalizácie potratov. Aj keď ani Engels, ani Freud tento postulát bezprostredne nikdy nevyslovili, je logické, že pri realizácii ich teórie k nemu muselo nutne dôjsť, pretože pri uvoľnení pút manželstva a legalizácii promiskuitných sexuálnych vzťahov musela nutne povstať otázka: čo s deťmi, ktoré sa v takých pomeroch narodia? Žena oddávajúca sa sexuálnej a spoločenskej sebarealizácii, nebude mať záujem dieťa prijať a vychovať; tým skôr nie štát. Lenin a boľševici v zákonodarnej praxi domysleli to, čo Engels nemal v teórii odvahu doriešiť.
Prví, kto otvorene vystúpil s požiadavkou legalizácie interrupcií ešte pred boľševickou revolúciou, bola Američanka Margareth Sangerová, ktorá vo svojich teóriách nadväzovala na názory filozofa Malthusa o údajnej preľudnenosti našej planéty. Počet jej obyvateľov sa musí redukovať podľa nej pomocou potratov, eutanázie a sterilizácii, čo všetko treba uzákoniť. Táto dáma bola neskôr veľkou obdivovateľkou Adolfa Hitlera, ktorého vo svojich spisoch nepokryto velebila, hlavne za program eutanázie. Hlásila sa otvorene k národnému socializmu, propagovala eugeniku, aby vraj ľudstvo bolo „vyšľachtené“ a zbavené „menejcenných rás“. Je zakladateľkou „Planned Parenthood“, čiže „Spoločnosti pre plánované rodičovstvo“, ktorá je dnes rozšírená po celom svete. Ona tiež ako prvá presadzovala tzv. sexuálnu výchovu v školách, taktiež bola stúpenkou sexuálnej voľnosti.
Z uvedených faktov je teda jasné, že legalizácia potratov nemá nič spoločného s demokraciou občianskych slobôd a ľudských práv, ale naopak má svoj pôvod v totalitných diktatúrach národného socializmu a komunizmu, ktoré spôsobili toľko hrôz a krviprelievania. Tesne tiež súvisia s liberalizáciou rodinného zákona a legalizáciou promiskuitných vzťahov. Je snáď náhodou, že hanebnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA z roku 1973 predchádzala v šesťdesiatych rokoch tzv. sexuálna revolúcia mládeže a uvoľnenie pornografie za vlády prezidenta Johnsona v rokoch 1964 – 1968, ktorá sa stala výnosným obchodom?
Postulát legalizácie potratov je zakaždým závislý od uvoľnenia sexuálnej morálky. Boj proti nim ( a proti eutanázii, ktorá je len logickým pokračovaním interupcií pri rovnakom pohŕdaní ľudským životom) sa teda nedá oddeliť od zápasu za prioritu ľudského života a usporiadaného manželstva, proti pokusom postaviť na rovnakú úroveň riadne heterosexuálne manželstvo a voľné zväzky, hlavne homosexuálne a proti pornografii.
Všetky tieto zlá, spolu s potratmi, sú násilne vnucované medzinárodnou finančníckou lobby celému svetu, ide teda o nový typ totalitnej diktatúry, čo by ale bola ďalšia kapitola. To pochopila a chápe v stále väčšom počte časť americkej mládeže všetkých konfesií, ktorá už od osemdesiatych rokov uzatvára sľub pohlavnej zdržanlivosti až do uzavretia manželstva.
Počet týchto mladých ľudí, zapojených automaticky do proti potratových iniciatív, neustále narastá. Časopis American Journal of Sociology sa čuduje, že už ich je takmer 20 percent medzi mládežou vo veku 16 – 21 rokov. S prekvapením tiež konštatuje, po tom ako medzi nimi previedol anonymnú anketu, že takmer v 100 percentách prípadov, sa týmto chlapcom a dievčatám, darí svoj sľub aj dodržať. Pôjde uvedomelejšia časť mládeže tiež touto cestou? Kiež by precitli. Pre mládež Kristovu a Máriinu by to malo byť samozrejmosťou.
