Koniec jezuitov na Malorke. Po viac ako 400 rokoch opúšťajú ostrov

7. júna 2024   Krátke správy

Po viac ako 400 rokoch jezuiti opúšťajú Malorku. Mnísi, ktorí žili na ostrove, sú starí a nedokážu sa o seba postarať a mladších niet. Informáciu o exode jezuitov z Malorky priniesli nemecky písané noviny z tohto ostrova Mallorca-Zeitung. Článok poukázal na to, že starí jezuiti zostávajúci na Malorke už nie sú schopní samostatne fungovať, majú zdravotné problémy a nedostatok financií.

Jezuitský dom sa nachádzal v centre Palmy, hlavného mesta Malorky. Budovu si v januári tohto roku prenajala na obdobie 50 rokov (sic) španielska zdravotnícka sieť; tá je pripravená budovu zrekonštruovať a vytvoriť v nej obytné priestory. V januári 2024 bolo oznámené, že v budove bude bývať 12 jezuitov, ktorí zostali na Malorke.

Napokon však padlo iné rozhodnutie. Historický kláštor pravdepodobne nájde iné komerčné využitie, možno sa stane hotelom, súkromnou klinikou alebo kasínom. Jezuiti za predaj získajú potrebné financie, ktoré nájdu synodálno-dynamické využitie, starých členov rádu umiestnia v niektorom zo svojich domovov pre starých kňazov a bratov, kde potichu dožijú a spomienky na starobylý a katolícky jezuitský rád na Malorke postupne vybledne až vymizne.

Jezuiti viedli školu v Palme, kde študovalo približne 450 študentov. Teraz sa budú študenti vzdelávať inde. Jezuiti založili školu na Malorke v roku 1561. Podľa novín Mallorca-Zeitung ich rozhodnutie opustiť ostrov vyvolalo medzi katolíkmi v Palme smútok. Ako povedal predstavený jezuitov z Malorky, páter Enric Puiggròs, iná možnosť nebola, pretože všetci mnísi, ktorí v kláštore žili, majú viac ako 80 rokov.

Jezuiti prežívajú dnes veľmi náročné obdobie, čo sa prejavuje aj v nedostatku povolaní. Mnohí z jezuitov v posledných sto rokoch sa netajilo tým, že chce katolícku Cirkev za každú cenu reformovať, aj keď to Cirkev evidentne nepotrebovala (napr. de Chardin, Rahner, Rousselot, de Lubac…), tieto snahy o reformu neboli podľa mnohých katolíckych tradicionalistických teológov dobrým riešením.

Jezuiti jednoducho prestali byť tou soľou, ktorou mali byť, ich liberálny duchovný odkaz už verných katolíkov jednoducho nepriťahuje – možno preto ich semináre zívajú v Európe prázdnotou. Pokiaľ sa opäť nezačnú riadiť duchovným odkazom sv. Ignáca z Loyoly, sv. Františka Xaverského, sv. Petra Fabera, sv. Františka Borgiu a pod., a ich duchovný odkaz ostane aj ďalej dynamicko-synodálne rozpačitý, nových povolaní asi nebude.

Mnohí liberálni, modernistickí či progresívni jezuiti sú jednoducho iní. Ich modernistický duchovný odkaz mne osobne nikdy nevyhovoval, nevyhovuje a ani vyhovovať nebude. Takisto skutočnosť, že mnohí súčasní jezuiti nie sú ochotní a ani schopní dištancovať sa napríklad od P. Jamesa Martina SJ či exjezuitu Marka Rupnika má veľkú vypovedaciu hodnotu a svedčí o tom, v akom zložitom morálnom a duchovnom rozpoložení sa dnes jezuiti nachádzajú.

A namiesto záveru – ak by malo byť jezuitov veľa a všetci by mali byť liberálnymi modernistami, radšej nech ich semináre aj naďalej zívajú prázdnotou.

BK

Zdroj: pch24.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)