Komentár švajčiarskeho biskupa Elegantiho k Listu Božiemu ľudu, ktorý publikovali v stredu na záver Synody jej účastníci

27. októbra 2023   Krátke správy   Synodalita

Heslá, heslá, heslá (Slová, slová, slová)!

List účastníkov Synody ad nauseam recykluje známe a všeobecne opakované heslá, ktoré v konečnom dôsledku strácajú zmysel pre svoju všeobecnosť, najmä ak sú hodnotené z pohľadu vzbudených očakávaní. Neprinášajú jasnosť do žiadnej z pálčivých otázok a Cirkev je naďalej systematicky erodovaná zvnútra. To druhé je zámerné, pretože chcú rozbiť jej predchádzajúce štruktúry a zmierniť jej tradičný modus operandi (prostredníctvom prenosu kňazských právomocí na laikov).

„Heslá, heslá, heslá!“, spieval Adriano Celentano v jednej zo svojich populárnych piesní. Slová, slová, slová! Človek však netúži po ničom inom, ako po Evanjeliu namiesto hebkých dokumentov, ktoré majú len vágne a spoločensky sprevádzať, zhrnúť a urýchľovať synodálne procesy, no nemajú silu ducha jediného Ježišovho podobenstva.

Namiesto Božích slov a Božej múdrosti musíme čítať ad nauseam ľudské slová a ľudskú múdrosť, parafrázy Evanjelia namiesto samotného Evanjelia.

Cirkev sa musí zmeniť! To sme počúvali aj doteraz! Nedá sa však reformovať s dychtivou samozrejmosťou a rýchlosťou, tak ako by si reformátori želali. Preto potrebuje namáhavé, vytrvalé, zdĺhavé procesy, premazané predpísanou sémantikou, aby sa neustále opakovali a aby sa nezastavili. S termínom „reforma“ mi hneď vyvstane na mysli historická konotácia – „reformácia 2.0“.

Pri zdôrazňovaní autority laikov a konania na základe krstu a s ním spojenej novej rovnostárskej „synodality“, opakujú protestantské reformačné axiómy a nesmerujú k ničomu inému než k anglikanizácii rímskokatolíckej Cirkvi. Jej sacerdotálny modus operandi, ktorý funguje prostredníctvom záväzného a splnomocňujúceho osobitného služobného kňazstva, má byť laicizovaný a desakralizovaný napriek varovaniam, dokonca aj od protestantov, žeby sme nemali robiť tie isté chyby ako ich reformátori. Synodalizácia a protestantizácia sú v tomto smere synonymá.

Znovu a znovu sme premazávaní cirkevným newspeakom, aby sa procesy nezastavili a konečne mohli vzniknúť nové skutočnosti (postuláty už nevymenúvam).

Už teraz je zrejmé, že niektoré z týchto požiadaviek nebudú v budúcnosti splnené, ako napríklad kňazstvo žien, zrušenie celibátu alebo ženy ako kardinálky. To však neznamená, že „špinavá“ (špinavá, pretože nie otvorene vyhlásená) schizma sa nebude ďalej rozširovať: v zmysle prítomnej reality. V konečnom dôsledku napokon vládne prax, nie slová.

Tieto praktiky sa postupne zavádzajú, regionálne a lokálne, pretože sa to nedá robiť univerzálne, menovite vo farnosti, v komisiách s ich novými, na mieru šitými liturgiami a rozhodovacími procesmi: „Tu to robíme takto!“ Človek sa musí podriadiť, inak bude segregovaný podľa miestnych cirkevných zásad, ktoré implementujú novú synodalitu, aj keď je to v rozpore s kánonickým právom a cirkevným učením.

Priekopníci tohto hnutia v Nemecku to hovoria otvorene: treba konať lokálne! Niet inej cesty. Podľa mňa však nejde o nič iné ako o plazivú schizmu, ktorá sa zahaľuje, pomazáva a legitimizuje, nie – „propagandizuje“ novou „synodalitou“. Čoraz viac sa bude ukazovať, že ide o skutočný rozkol, a to hneď len čo frustrácia reformátorov začne vrieť, ak pre nich reformy ani v roku 2024 nezajdú na Synode dostatočne ďaleko a opäť sa ukážu len ako slová. Potom budú mať dosť len slov, slov, slov a priradia k nim činy, ktoré už aj tak teraz robia.

BM

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)