Klíma absurdity

Konrad Kołodziejski
17. februára 2022   Spoločnosť

Súčasnú klimatickú politiku vytvárajú fanatici, ktorí s boľševickým zápalom stavajú svet, ako ho poznáme, na hlavu a vedú ho k civilizačnému kolapsu.

Climate Action Tracker (CAT) je priebežná analýza klimatických zmien, ktorú vykonáva medzinárodná skupina klimatológov, ktorí si hovoria „nezávislí vedci“. Títo vedci okrem iného skúmajú parametre rôznych krajín sveta z hľadiska emisií oxidu uhličitého a ich súlad s cieľmi Parížskej dohody, ktorej cieľom je udržať priemerný nárast globálnej teploty do roku 2050 na úrovni jeden a pol stupňa Celzia.

Podľa zistení CAT je tejto klimatickej myšlienke najbližšie africká Gambia. Ďalšie miesta zaujímajú Etiópia a Keňa. Západ, s výnimkou Spojeného kráľovstva, je ďaleko za Gambiou. To isté platí aj pre Áziu s výnimkou klimaticky priaznivého Nepálu. Dalo by sa povedať, že Gambia by mala byť vzorom pre celý vyspelý svet. Pozrime sa teda, kam smerujeme.

Zelený ideál

Gambia nemá v podstate žiadny priemysel a jej hospodárstvo je založené na poľnohospodárstve, v ktorom dominuje pestovanie arašidov a rybolov. Chov zvierat tu nie je bežný, takže mäso a mliečne výrobky sú príliš drahé na to, aby boli základnou potravinou. Je tu však veľa lesov, ktoré pokrývajú takmer polovicu krajiny. Väčšina z dvoch miliónov obyvateľov Gambie žije na vidieku. Cestná doprava sa považuje za relatívne najväčšieho znečisťovateľa (keďže železničná doprava tu neexistuje), ale počet automobilov je nízky, keďže hlavnou dopravnou trasou je rieka Gambia, ktorá pretína krajinu. Ďalším zdrojom emisií skleníkových plynov je energeticky náročný internet. Hoci 51 percent obyvateľov s prístupom na internet nie je v európskom meradle veľa (v Európe je to viac ako 80 percent), na Afriku je to dosť. Okrem toho sú mobilné telefóny veľmi populárne (110 na 100 obyvateľov, tzn. viac ako jeden na hlavu) a tieto zariadenia potrebujú veľa energie na nabíjanie batérií.

Ideálom, o ktorý by sa mala usilovať moderná ekologická Európa, je malá krajina, riedko urbanizovaná a osídlená, bez priemyslu a bez rozvinutej dopravnej infraštruktúry. Pretože len takáto krajina môže zaručiť nízke emisie skleníkových plynov. Bohužiaľ, okrem týchto pozitív je tu aj jedna nepríjemná drobnosť. Gambia, ktorá je šetrná ku klíme, je zároveň podľa OSN jednou z najmenej rozvinutých krajín sveta. Inými slovami, ak chceme byť ako Gambia, musíme opustiť všetko pohodlie a bezpečnosť a vrátiť sa k prírode. Čo však osvietení ľudia neurobia pre ochranu klímy?

Pozrime sa, ako blízko sme k tejto vysnívanej Gambii.

Uhlie namiesto jadrovej energie

Pokiaľ ide o priemysel, celý západný svet je ďaleko za Gambiou. Nejde ani tak o to, že máme príliš veľa priemyslu – koniec-koncov, všetko sa nedá demontovať zo dňa na deň –, ale o to, že továrne – rovnako ako my všetci – spotrebujú príliš veľa energie. Preto budú podľa plánov Európskej komisie podliehať emisným daniam. Pomôže to zatvoriť mnohé továrne a zlepšiť klímu.

Kľúčom je dekarbonizácia. Krajiny ako Poľsko, ktoré zanedbali klimatickú revolúciu, musia teraz platiť obrovské sumy za emisné kvóty CO₂. Mohli by, podobne ako Nemecko, oznámiť, že sa do roku 2030 zbavia uhlia a budú sa spoliehať výlučne na obnoviteľné zdroje energie. Podľa najnovších údajov podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, žiaľ, neustále klesá.

V roku 2021 klesol v Nemecku na 42 % zo 45,3 % v roku 2020. Napriek novým veterným a solárnym elektrárňam sa zdá, akoby sa klíma sprisahala proti ekológom. V Nemecku je príliš málo slnka a vetra na to, aby najväčšej európskej ekonomike mohli dodávať dostatočné množstvo energie. A tú, ktorú sa podarilo vyprodukovať, nemožno uskladniť.

Nemecko sa však touto nepriazňou osudu nenecháva odradiť – veď klimatická katastrofa nebude čakať, kým ľudstvo vyvinie nové technológie. Preto dôsledne napredujú a práve odstavili tri jadrové elektrárne na ceste k úplnej klimatickej neutralite. Tvrdia totiž, že atóm je tiež nebezpečný, hoci na to nemajú žiadny dôkaz.

Výsledkom tejto ortodoxnej klimatickej politiky je nedostatok energie a pravdepodobne najvyššie účty za energiu v Európe. Ako je pre Nemecko typické, doteraz boli trestuhodne vysoké a rastúci energetický deficit sa vyrovnáva ruským plynom z potrubia pod Baltským morom (ktorý obsahuje metán) a zvýšeným využívaním hnedého uhlia. Týmto spôsobom nemecká vláda ešte viac znečisťuje klímu v boji za jej ochranu. A pritom by bolo možné, podobne ako v Gambii, úplne sa zbaviť priemyslu, presťahovať sa na vidiek a pestovať proso. Je ťažké pochopiť, prečo sa k tomu ekologicky citliví Nemci ešte neodhodlali. Koniec-koncov – ako sami hovoria – boj za ochranu klímy si vyžaduje obete.

Šťaveľová polievka

Na príklade Gambie je ťažké nevidieť, že život na vidieku je kľúčom k úspechu. Západné mestá sú príliš veľké, príliš zaľudnené, a preto vytvárajú devastačnú uhlíkovú stopu. A pritom sa to dá robiť aj inak. Malý domček, najlepšie s fotovoltickým panelom na streche alebo malou veternou turbínou, niekoľko zvierat chovaných na okrasu (nedajbože na konzum, to by bolo nemorálne) a kúsok pôdy obrábanej, samozrejme, metódou bez obrábania, aby sa plyny, ktoré sú v pôde, nedostávali do atmosféry. Takto je možné žiť ticho a v rytme prírody. A čo je najdôležitejšie, v súlade s klímou.

Environmentálne citlivé prostredie podporuje takéto bývanie. V Holandsku vláda nariadila zabíjanie dobytka s cieľom zmeniť štruktúru poľnohospodárstva a znížiť emisie skleníkových plynov. V Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý zavádza minimálne štandardy ustajnenia, ktoré zabezpečujú dostatočný priestor pre každé zviera, aby sa nemuselo trieť o steny stajne alebo o svojich „kolegov“.

Pohodlie zvierat samozrejme, stojí peniaze, čo ovplyvňuje cenu mäsa a mliečnych výrobkov. Kalifornskí poľnohospodári, podobne ako ich holandskí kolegovia, budú musieť pravdepodobne zmeniť odvetvie. Pretože o drahé mäso nebude veľa záujemcov. Ale kto hovorí, že musíme jesť mäso a piť mlieko? Veď existujú sójové kotlety, zeleninové nápoje a vajcia z rias. Sú tiež chutné, a ako povedal Bill Gates, ak sa vám nepáčia, budete si na ne musieť zvyknúť. Koniec-koncov, ide o klímu. Rovnako ako v Afrike môžete jesť ryžovú kašu alebo známejšiu polievku zo šťaveľa, ktorá je zdravá, lacná a, čo je dôležité, nízkokalorická. Priemyselná výroba potravín neprichádza do úvahy. Má príliš veľkú uhlíkovú stopu.

Je teda možné, že v budúcnosti budú niektorí ľudia hladovať. Klimatológovia však tvrdia, že keby sa nás narodilo menej, nielenže by nebol hlad, ale najmä by sa výrazne znížili emisie CO₂. Z ich výskumu vyplýva, že za súčasné globálne otepľovanie sú zodpovedné predovšetkým deti z obdobia tzv. baby boomu, teda štyridsiatnici a ľudia o niečo starší. Práve oni vyprodukovali viac ako polovicu skleníkových plynov, ktoré sa dnes nachádzajú v atmosfére.

Všeobecná eutanázia v súčasnosti neprichádza do úvahy, takže jediným riešením sa zdá byť obmedzenie pôrodov. Potrat nie je len právom žien, ale aj ich povinnosťou voči ľudstvu. V takej Gambii žijú len dva milióny ľudí. Prečo to isté nemôže platiť napríklad v Holandsku alebo Maďarsku?

Koniec cestovania

Tí, ktorí zostanú v mestách, budú musieť počítať s tým, že ich život bude oveľa drahší. Ceny bývania sa zvýšia, pretože stavebníctvo bude podliehať dani z emisií. Predovšetkým však bude elektrická energia drahšia v dôsledku plánov Európskej komisie na úplnú liberalizáciu cien energie.

Určitou úľavou pre naše peňaženky budú tzv. inteligentné merače, ktoré nás budú informovať o nízkej spotrebe a znížení cien.

Potom môžete napríklad o tretej hodine ráno vstať z postele a spustiť práčku.

Tí, ktorí sa sťažujú na špekulácie s právami na emisie CO₂, by nemali počítať so zmenou politiky EÚ v tejto oblasti. Nakoniec by mala byť taká drahá, aby nás prinútila zmeniť naše návyky.

Autá so spaľovacím motorom sa tak stanú minulosťou do roku 2035, kedy už nebude možné zaregistrovať nové auto so spaľovacím motorom. Podľa odborníkov budú elektromobily dovtedy lacnejšie, ale elektrina bude oveľa drahšia. A to znamená, že nebudeme môcť veľa jazdiť.

Cestovanie na dlhé vzdialenosti neprichádza do úvahy. Na nedávnom klimatickom samite v Glasgowe, ktorý prilákal najmocnejších ľudí sveta, aktivisti tvrdili, že „musíme cestovať menej“. A ak bude klimatická revolúcia pokračovať, určite to tak bude.

V dôsledku pandémie sa letecké spoločnosti ocitli v kríze. Pandémia je však len začiatkom problému, z ktorého sa letecké spoločnosti možno nikdy nedostanú. Európska komisia plánuje zaviesť dodatočnú daň z emisií skleníkových plynov, čo by znamenalo výrazné zvýšenie cien leteniek, najmä na dlhších trasách. Zaujímavé je, že súkromné lietadlá majú byť oslobodené od tejto dane (rovnako ako jachty a malé turistické lietadlá), pretože, ako sa vysvetľuje, nie sú bežným dopravným prostriedkom, ale rozšírením obchodných aktivít. Environmentálne organizácie, s ktorými Európska komisia konzultovala túto otázku, súhlasili s týmto argumentom a uviedli, že výnimky pre súkromné lietadlá sú „vo všeobecnosti prijateľné“.

Letecké spoločnosti sa zatiaľ snažia prežiť. Podľa pravidiel dopravca, ktorý na danej trase neuskutočňuje lety, stráca po určitom čase tzv. slot na letisku, teda právo pristáť v daný deň v danom čase. Sloty sú vzácne a veľmi drahé. Preto o ne letecké spoločnosti nechcú prísť, a preto robia nie veľmi ekologické prázdne lety. Skupina Lufthansa uskutočňuje v súčasnej zimnej sezóne takmer 100 prázdnych letov denne (do konca marca ich bude 18 000).

Ako riešenie sa vyvíjajú elektrické lietadlá, ale vzhľadom na nízky výkon motora a krátky dolet to budú skôr malé stroje na regionálne lety. Okrem toho, letenky na cestu elektrickým lietadlom budú pravdepodobne aj tak neúnosne drahé. Na dovolenku na Zanzibare alebo dokonca v Egypte či (len) Grécku budete musieť zabudnúť. Jednoducho sa tam nebude dať dostať. Pokiaľ niekto nemá milióny dolárov alebo súkromné lietadlo.

Netreba však prepadať smútku. V 19. storočí to bolo tiež tak a ľudia nejako žili. A v Gambii je to tak stále.

Zdaňovaný internet

Internet a telefón môžu byť riešením pre menej majetných. Na internete si môžete pozrieť obrázky z iných krajín a cez telefón môžete hovoriť s rodinou alebo priateľmi v zahraničí. Podľa výpočtov však globálny internet zanecháva trikrát väčšiu uhlíkovú stopu ako Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko. Len v roku 2018 – ako dokazujú klimatológovia, tzv. videoprenos (videostreaming) bol zodpovedný za 300 miliónov ton emisií CO₂, čo je toľko, koľko ročne vyprodukuje Španielsko. S rastúcim rozlíšením videí sú tieto hodnoty stále vyššie a vyššie.

Dá sa preto očakávať, že internet bude spoplatnený emisným poplatkom. A ceny obľúbených služieb prenosu obrazu a zvuku sa výrazne zvýšia.

Tí, ktorí si už nemôžu dovoliť Netflix, sa budú musieť rozlúčiť so sledovaním filmov na internete. Možno je to dobre, pretože možno namiesto toho siahnu po knihách. Možno, hoci knihy sa tlačia na papier, papier sa vyrába z dreva a stromy sa nemôžu vyrúbať, pretože pohlcujú oxid uhličitý.

Ani s telefónmi to nebude také jednoduché. Pri výrobe smartfónov sa predsa používa veľa kovov, ktorých ťažba a následné spracovanie poškodzuje životné prostredie. Nakoniec je tu problém batérií, ktorý sa týka aj elektromobilov. Likvidácia a recyklácia batérií v komerčnom meradle je ešte len v plienkach. Zatiaľ si však nikto nerobí starosti s tým, kam pôjdu milióny použitých batérií plných korozívnych a toxických látok. V Gambii, rovnako ako v iných zelených krajinách, takýto odpad zvyčajne končí v kríkoch alebo v mori.

Obsesia

Samozrejme, o životné prostredie sa treba starať a klimatické zmeny sú pozorovateľné, hoci dnes všeobecne uznávané teórie o ich antropogénnom pôvode nie sú úplne presvedčivé. Ochrana klímy by však nemala byť ideologickou posadnutosťou, ktorú ľuďom vnucuje skupina fanatikov, ale rozumným a postupným opatrením celej spoločnosti. Rozumným, tzn. takým, ktoré nevedie k civilizačnému alebo hospodárskemu kolapsu, a postupným, tzn. takým, ktoré hľadá nové riešenia a potom ich zavádza, a nie naopak – zavádzaním technológií, ktoré ešte neexistujú alebo sú stále nedostatočne vyvinuté.

Výsledkom súčasného šialenstva môžu byť sociálne nepokoje a zostup Európy na úroveň Gambie, čo by pravdepodobne potešilo nepriateľov Západu, ktorí o klímu nedbajú. Možno sa dokonca kyvadlo súčasného ekologického trendu vychýli na opačnú stranu. Bolo by to na zlosť šialencom, ale nemuselo byt to byť v prospech všetkých. Prínosom by však určite bolo stopercentné zníženie migračného tlaku na Európu. Veď kto z Gambie by chcel utekať do EÚ, keby aj tam bola Gambia? Len menej slnečná.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka wPolityce.pl.

PDF (formát pre tlač)