Katholikentag v Nemecku: Eucharistia pre moslimov a protestantov; ekológia a homosexuáli v centre

Paweł Chmielewski
1. júna 2022   Cirkev   Synodalita

Obraz katolíckej Cirkvi v Nemecku, ktorý vyplynul z práve skončeného Katholikentagu, je skutočne žalostný. Namiesto Ježiša Krista sa hovorí o ekológii a sociálnej diverzite; namiesto svätosti sa hovorí o solidarite a rovnosti. Imigranti a homosexuáli sú v centre pozornosti, sväté prijímanie sa podáva všetkým, dokonca aj moslimom.

V Nemecku sa v nedeľu 29. mája skončil 102. Katholikentag, čo je každoročné stretnutie nemeckých katolíkov, ktoré už viac ako sto rokov určuje smerovanie Cirkvi v krajine. Organizuje ho nemecký episkopát spolu s Ústredným výborom nemeckých katolíkov. Na Katholikentagoch sa tradične diskutuje o najdôležitejších výzvach, ktorým Cirkev čelí, a často sa tam iniciujú rôzne zmeny. Napríklad v roku 1968 sa nemeckí biskupi na Katholikentagu rozhodli odmietnuť učenie svätého Pavla VI. o antikoncepcii obsiahnuté v encyklike Humanae vitae. Aj v minulých rokoch zohrával Katholikentag dôležitú úlohu, napríklad počas migračnej krízy, keď zdôrazňoval záväzok Cirkvi prijímať novoprichádzajúcich z Afriky a Blízkeho východu.

Tento rok však Katholikentag dopadol mimoriadne biedne: v Stuttgarte bolo niekoľkokrát menej návštevníkov ako na poslednom Katholikentagu pred pandémiou. Vtedy prišlo do Münsteru 70 000 ľudí, tentoraz len 27 000. Organizátori nevedeli presvedčivo vysvetliť tento imidžový neúspech: poukázali na to, že ho ovplyvnila pandémia, ktorej spomienka stále do istej miery obmedzuje mobilitu. Zdá sa však, že o nízkej účasti rozhodlo niečo iné: v nemeckej spoločnosti prevláda presvedčenie, že nemecká katolícka cirkev už nie je na nič potrebná.

Žiaľ, takýto postoj nie je bez opodstatnenia: organizátori Katholikentagu nehovorili o spáse ani o Božom kráľovstve. Hovorili o boji proti populizmu, budovaní svetového mieru, medziľudskej solidarite, sociálnej spravodlivosti, ochrane klímy, vytváraní politiky rozmanitosti. Stručne povedané: čisto sekulárne témy, navyše v duchu ľavicovej paradigmy. Biskupi, kňazi a laici prítomní na Katholikentagu nemali nič špecificky katolícke čo ponúknuť; zvíťazila sekulárna etika. Ťažko očakávať, žeby to niekoho zvlášť zaujímalo: veď katolícki biskupi nemajú dobrú povesť a veľké médiá o nich píšu takmer výlučne v súvislosti so sexuálnym zneužívaním. Koho zaujíma, čo povie biskup Georg Bätzing o ochrane klímy? Existujú lepší odborníci.

Tí, ktorí berú katolícku vieru vážne, nemajú na Katholikentagu čo hľadať. Táto udalosť má len máločo spoločné s ortodoxiou: slúži skôr na prelomenie nových bariér a pripravuje pôdu pre herézy alebo priamo profanácie. Na otváracej svätej omši Katholikentagu tak pod dohľadom miestneho biskupa Gebharda Fürsta bolo podané sväté prijímanie moslimke, predsedníčke miestneho krajinského snemu Muhterem Arasovej. Na záverečnej omši predseda nemeckého episkopátu Georg Bätzing osobne podal sväté prijímanie protestantovi Thomasovi de Maizièrovi, bývalému šéfovi nemeckého ministerstva vnútra, ktorý zastáva významné funkcie v predstavenstve nemeckej evanjelickej „cirkvi“. Protestanti vo všeobecnosti bez problémov pristupovali k svätému prijímaniu počas celého Katolikentagu, ale gesto biskupa Bätzinga je obzvlášť výrečné a ukazuje, že interkomunio je teraz v Nemecku jednoducho realitou. Len pred niekoľkými mesiacmi vatikánske úrady vydali dokumenty, ktoré jasne pripomínali nemožnosť pripustiť všetkých Lutherových stúpencov k Eucharistii – ale v Nemecku už Rím nikoho nezaujíma. Každý môže prijímať Eucharistiu: moslimovia, protestanti, aktívni homosexuáli…

Na záverečnej omši sa odohrali bizarné scény. Biskup Georg Bätzing pri komentovaní omšových čítaní kritizoval Sväté písmo za antisemitizmus. Biskupovi sa nepáčil spôsob, akým Skutky apoštolov rozprávajú príbeh mučeníckej smrti svätého Štefana. Vyhlásil, že dnes je situácia lepšia, pretože Cirkev dôrazne bojuje proti antisemitizmu. Navyše biskup Bätzing mal počas omše rovnaký pektorál ako… Katrin Brockmöllerová, vedúca Katolíckej biblickej spoločnosti. Pravdepodobne tým chcel vyjadriť podporu myšlienke kňazského svätenia žien.

Na záver Katholikentagu sa slávnostne niesol 80 metrov dlhý plášť, ktorý symbolizoval plášť svätého Martina a pripravenosť nemeckých katolíkov na solidaritu. Plášť niesli rôzne „skupiny“: boli tu zástupcovia synodálnej cesty, pracovníci Caritas, imigranti z Ugandy a… LGBT a queer ľudia. Je to obzvlášť zarážajúce v kontexte nedávnych udalostí, keď sa v nemeckých farnostiach v mnohých častiach krajiny už po druhýkrát konalo požehnávanie homosexuálnych zväzkov.

Tohtoročný Katholikentag v Stuttgarte bol skrátka festivalom sekularizácie Cirkvi v Nemecku a jej neposlušnosti voči katolíckej náuke. V tejto situácii nie je prekvapujúce, že takmer nikoho nezaujíma. Celé podujatie sa skončilo tradičnými výzvami na „reformu“: šéfka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetter-Karpová tvrdila, že nastal „čas na zmenu“ a Cirkev už nemôže byť taká ako predtým. Určite nebude: je isté, že pri najbližšom Katholikentagu v roku 2024 bude ešte prázdnejší než bol teraz.

Fotografie – youtube.com

PDF (formát pre tlač)