Kam zavedie Nemcov nástupca kardinála Marxa?
Paweł Chmielewski
14. marca 2020
Cirkev
Novým predsedom Nemeckej biskupskej konferencie sa stal limburgský biskup Georg Bätzing. Je to krajný modernista, ktorý je vo svojej reformnej agende oveľa otvorenejší než jeho predchodca, kardinál Reinhard Marx. Pod jeho vedením sa Cirkev v Nemecku úplne otvorí voči revolúcii.
Keď 11. februára 2020 ohlásil svoj odchod dovtedajší predseda Nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Reinhard Marx, komentátori sa tomu veľmi divili. Tento modernistický radikál celých šesť rokov viedol Cirkev za Odrou k protestantizmu, čím plnil vôľu drvivej väčšiny biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníc i laikov. Jeho náhla a neočakávaná rezignácia bola šokom tým viac, že Marx iba dva týždne predtým predsedal prvému Synodálnemu zhromaždeniu.
Zhromaždenie je rozhodovacím orgánom Synodálnej cesty, čiže procesu, ktorý sa začal v roku 2019 z iniciatívy samotného Marxa a vedenia Ústredného výboru nemeckých katolíkov a ktorý má viesť k hlbokej protestantizácii katolicizmu v Nemecku. O motívoch bavorského kardinála existovali rôzne špekulácie. Jedno je dnes isté: nešlo o zastavenie revolúcie. Tá bude na sto percent pokračovať.
Kamarát Marxa i Ackermanna
Georg Bätzing sa narodil v roku 1961 v Porýní-Falcku ako syn železničiara. Študoval v Trieri a tam vstúpil do seminára. V roku 1987 bol vysvätený za kňaza. V roku 1996 začal pracovať ako predstavený kňazského seminára v Trieri. V tejto funkcii mal možnosť spoznať Reinharda Marxa, ktorý bol od roku 2001 miestnym biskupom. Bätzing s ním mal veľmi dobré vzťahy – rovnako ako s Marxovým nástupcom, vášnivým modernistom Stephanom Ackermannom. Práve z jeho vôle sa Bätzing v roku 2012 stal generálnym vikárom v Trieri. V rámci tejto funkcie sa podieľal na prácach Trierskej diecéznej synody v rokoch 2013 – 2016, ktorá bola akýmsi fórom pre diskusiu o radikálnych zmenách v Cirkvi a prípravou veľkej reformy farskej štruktúry diecézy.
V roku 2016 stál Bätzing pred ťažkou úlohou. Pápež František ho menoval za biskupa diecézy Limburg po odstúpení biskupa Franza-Petra Tebartza-van Elsta, obvineného za porušenie finančných predpisov pri rekonštrukcii biskupskej rezidencie. Bätzing úlohu, ktorá mu bola zverená, podľa všetkého zvládol dobre, ale toto hodnotenie je veľmi kontroverzné. Hoci ako nový biskup mal úplne iný a otvorenejší štýl, nedokázal zastaviť veľkú vlnu apostázie. V roku 2018 v diecéze Limburg opustilo Cirkev 7 800 katolíkov – čo je takmer toľko, ako za všetky roky kritizovanej služby Tebartz-van Elsta.
Nový predseda nemeckého episkopátu je filozofom a doktorom teológie. S katolíckou náukou si však nerobí ťažkú hlavu. Bätzing je absolútnou avantgardou, pokiaľ ide o otvorenosť pri formulovaní radikálnych reformistických požiadaviek; za avantagardnejších od neho by bolo možné označiť už iba dvoch či troch nemeckých hierarchov. Otvorene hovorí o odmietnutí katolíckej sexuálnej morálky, zrušení povinnosti celibátu, o „rovnakých právach“ žien a umožneniu protestantom, aby pristupovali k svätému prijímaniu. Samozrejme, aj Marx podporoval zmeny v týchto oblastiach, ale aspoň navonok sa usiloval udržať určité zdanie ortodoxie. Bätzing hrá s otvorenými kartami.
Sexuálna morálka na vyhodenie
Biskup Bätzing je považovaný za experta v oblasti sexuálnej morálky. V roku 2019 na otázku novinárov ohľadom možnosti požehnávania homosexuálnych párov a rozvedených osôb žijúcich v nesviatostných zväzkoch, odpovedal, že to nemôže urobiť iba preto, lebo… pápež by ho potrestal. Dokonca sa ani nesnažil brániť katolícke učenie. Bätzing bol jedným z tvorcov prípravného dokumentu o sexualite pre Synodálnu cestu uverejneného v lete roku 2019. Ide o dokument vychádzajúci z morálnej teológie kňaza profesora Eberharda Schockenhoffa z Fribourgu, krajného modernistu a podporovateľa genderovej teórie.
Schockenhoff si myslí, že katolícka Cirkev by mala takmer úplne odmietnuť sexuálnu etiku. Podľa neho treba akceptovať homosexuálne zväzky, predmanželský i mimomanželský sex i masturbáciu. Taktiež sa domnieva, že treba zanechať rozdelenie na dve pohlavia. Tieto myšlienky možno nájsť v dokumente, na ktorom pracoval Bätzing. Tento rok bol biskup zvolený za spolupredsedu fóra Synodálnej cesty zaoberajúceho sa sexualitou. V rozhovore, ktorý hierarcha poskytol portálu Katholisch.de po zvolení za šéfa episkopátu, úplne otvorene hovoril o svojich zámeroch.
Na otázku o prípadnej revízii Humanae vitae a učenia Cirkvi o homosexualite uviedol: – V našom dokumente, ktorý sme predložili pre Synodálne zhromaždenie, sme postrehli zmeny už v „teológii tela“ Jána Pavla II. Encyklika Amoris laetitia ešte širšie otvorila dvere. Pre mňa to znamená, že v náuke je priestor pre zmeny a otvorenosť. Teraz musíme nájsť spôsob, ako sformulovať toto učenie v jeho podstate, aby ho ľudia vnímali ako pomocné odporúčania, a nie ako morálku ustavičných zákazov. Týka sa to aj postoja k homosexualite a [homosexuálnemu] životnému štýlu. Tu sa musí niečo zmeniť.
Zrušiť celibát, dať ženám „rovnaké práva“
Nový predseda nemeckého episkopátu má veľmi jasné stanovisko k celibátu, ktoré je napokon v úplnej zhode s pozíciou Marxa a väčšiny nemeckých biskupov. Podľa nemeckých modernistov celibát treba zachovať, ale kňazi by mali mať možnosť ženiť sa. – Myslím si, že Cirkvi by neuškodilo, keby sa kňazi mohli slobodne rozhodnúť, či chcú žiť v manželstve alebo v celibáte,“ uviedol Bätzing v jednom z rozhovorov pred nástupom do funkcie, pričom samozrejme dodal, že „má v úcte celibát“, pretože „takto žil Ježiš.“ Jedným slovom presne tak, ako to chcú ostatní progresivisti, aj Bätzing by chcel mať dve formy presbyterátu. Nemci dúfajú, že takéto riešenie sa im podarí presadiť na základe exhortácie Querida Amazonia.
Pokiaľ ide o úlohu žien, limburgský ordinár hovorí o „otvorenosti“. Pred niekoľkými mesiacmi povedal, že ako biskup musí „brať vážne skutočnosť, že vylúčenie zo sviatosti kňazstva je v modernej spoločnosti, ktorá už oddávna zrovnoprávnila mužov a ženy, vnímané ako zásadne nespravodlivé a nesprávne“. Už ako predseda episkopátu v rozhovore pre televízny časopis ARD uviedol, že „téma žien v Cirkvi je najnaliehavejšou úlohou“, pred ktorou stoja nemeckí katolíci. Priznal, že ženy „netrpezlivo čakajú na pokrok“ a Cirkev „už nemôže dlhšie čakať, až ženy dostanú tie isté práva“. Biskup vyslovene nespomínal požiadavku vysviacok, ale vyjadroval sa za to, aby ženy zastávali vedúce pozície v diecézach.
Interkomúnia – úplná podpora biskupa
Skutočná dráma sa môže čoskoro rozohrať ohľadom interkomúnie. Biskup Georg Bätzing je veľkým zástancom pripustenia všetkých protestantov k Eucharistii. V roku 2018 Stála rada nemeckého episkopátu uverejnila dokument, v ktorom nabádala biskupov, aby udeľovali sväté prijímanie tým evanjelikom, ktorí žijú v manželstve s katolíckou stranou. Túto možnosť podporil samotný pápež František. Bätzing vtedy neskrýval svoje nadšenie a v médiách vyhlásil, že je veľmi rád, že mohol oznámiť takéto pokyny. Nemeckí progresivisti v tom čase uviedli, že to je iba prvý krok a konečným cieľom bude spoločné pristupovanie k Eucharistii s Lutherovými nasledovníkmi. Pri novom predsedovi sa to môže stať skutočnosťou.
V septembri 2019 skupina katolíckych a protestantských teológov uverejnila rozsiahlu teologickú analýzu, z ktorej jasne vyplynulo: neexistujú prekážky, ktoré by bránili plnej interkomúnii. S dokumentom sa dokonca oboznámili vo Vatikáne, kde bol prijatý dosť kriticky. Autori textu vyjadrili nádej, že interkomúnia sa stane skutočnosťou už v roku 2021, keď sa bude konať Ekumenické cirkevné stretnutie.
Jej hostiteľom bude… biskup Georg Bätzing, pretože sa má konať vo Frankfurte, v Limburgskej diecéze. Hierarchista sa domnieva, že požiadavka teológov je plne opodstatnená. – Vidím v ňom dôležitý a reálny krok na ceste k viditeľnej jednote našich dvoch cirkví – povedal v jednom z mediálnych komentárov. Vyjadril nádej, že interkomúnia bude zavedená v roku 2021. Bätzing vyhlásil, že sa „celkom a úplne“ s touto koncepciou stotožňuje.
Čo urobí Vatikán?
Zrušenie povinnosti celibátu, nová úloha žien v Cirkvi, rehabilitácia homosexuality, odhodenie akejkoľvek sexuálnej morálky a nakoniec plná interkomúnia s protestantmi… Agenda biskupa Georga Bätzinga je naozaj bohatá. V Nemecku panuje veľké očakávanie, že nový šéf episkopátu zabezpečí radikály prelom. Počas jeho funkčného obdobia budú prebiehať zasadnutia Nemeckej synodálnej cesty a potom sa budú do praxe uvádzať jej uznesenia. Pre nemeckých progresistov je Bätzing veľkou nádejou. Zatiaľ čo kardinál Marx vydláždil cestu pre uštedrenie poslednej rany katolicizmu v Nemecku, biskup Bätzing ju musí doviesť do konca. Zatiaľ nie je známe, ako sa vyvinú vzťahy Bätzinga s Rímom; biskup nemá skúsenosti s Rímskou kúriou – dokonca nevie ani po taliansky.
Pritom v posledných týždňoch Svätá Stolica niekoľkokrát vyjadrila svoju nespokojnosť s kurzom, ktorý nabralo Nemecko. Pred niekoľkými dňami apoštolský nuncius Nikola Eterović vyzval nemeckých hierarchov, aby kládli väčší dôraz na evanjelizáciu; preto zopakoval výzvu, ktorú sám pápež František adresoval Nemcom v súvislosti so Synodálnou cestou v júni 2019. Vatikanisti ako je Sandro Magister, sa taktiež domnievajú, že pápežská exhortácia Querida Amazonia nespomenula svätenie ženatých mužov práve kvôli príliš radikálnym požiadavkám, ktoré sa objavili za Odrou; s podobnou interpretáciou prišiel aj teológ blízky pápežovi Františkovi, kardinál Walter Kasper.
Na druhej strane Svätý otec opakovane neváhal podporiť nemecký modernistický program: exhortácia Amoris laetitia je toho najlepším, nie však jediným príkladom; práve vďaka nej boli v Nemecku pripustené k Eucharistii rozvedené osoby žijúce v nových zväzkoch i niektorí protestanti a dnes sa hovorí o novej sexuálnej morálke.
Čas ukáže, koľko pápež dovolí biskupovi Bätzingovi a do akej miery si bude biskup Bätzing robiť starosti s tým, čo o jeho krokoch súdi Vatikán – veď odchádzajúci kardinál Marx s obľubou opakoval, že Cirkev v Nemecku „nie je filiálkou Ríma“.
