Jacques-Louis David, Maratova smrť, 1793, olej na plátne

Jerzy Wolak
9. februára 2022   Spoločnosť

Na tomto obraze jednoznačne chýba žena. Chýba tá, bez ktorej by táto scéna nikdy neuzrela svetlo sveta.

Volala sa Charlotte Cordayová a bola to seriózna dvadsaťpäťročná dievčina z Normandie, ktorá pozorne sledovala vývoj revolučných udalostí v krajine a ktorá čoskoro pochopila, že kontrarevolučné akcie neprekročia rámec slov. Preto sa rozhodla zahanbiť svojich svojhlavých krajanov a ukázať im, čo znamená odhodlanosť.

V júli 1793 nastúpila so zväzkom Plutarcha pod pazuchou do dostavníka smerujúceho do Paríža, aby o niekoľko dní neskôr zistila, že sa môže dostať k Jeanovi-Paulovi Maratovi, radikálnemu vodcovi jakobínov, ktorý sa preslávil výzvami na masové vyvraždenie aristokracie. Pod zámienkou, že ho chce informovať, ho navštívila v jeho byte. Marat ju prijal, keď sedel vo vani. Skôr než stihol čokoľvek povedať, údajný informátor mu jedným pohybom vrazil dýku do srdca. On zomrel na mieste a ona bola o štyri dni neskôr gilotínovaná.

V Charlottinom správaní nebolo nič z dievčenskej exaltovanosti. Vraždu vykonala nepredstaviteľne chladnokrvne:

„Urobila som to pre dobro Francúzska,“ vypovedala na súde. „Zabila som jedného človeka, aby som zachránila stotisíc. Nič neľutujem. Naopak, som rada, že som oslobodila krajinu od tohto netvora.“

Napriek tomu jej čin bol hlúposťou. Nezastavila teror, ale dala Francúzskej revolúcii mučeníka. Marat bol totiž okamžite obklopený kultom – pochovali ho v Panteóne, pomenovali po ňom niekoľko revolučných festivalov a idealizovaný okamih jeho smrti zvečnili majstri štetca.

A kto si dnes spomenie na Charlotte Cordayovú? Hoci bola pravnučkou veľkého Pierra Corneilla…

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z Polonia Christiana.

PDF (formát pre tlač)