Islamizácia sveta
William Kilpatrick
22. júla 2020
Spoločnosť
Islam
pokračovanie II. časti
Podobnosť so situáciou v Európe v 30-tych rokoch: tiché ustupovanie, malé a veľké kapitulácie, ba dokonca kolaborácia. Dnes sa islam prebudil a je odhodlaný opakovať svoju históriu výbojov. Mnohí podceňujú nebezpečenstvo. A mnohí sa radšej „ubavia na smrť“.
Multikulturalistické krédo: všetky kultúry sú rovnako dobré s výnimkou západnej kultúry, ktorá je koreňom všetkého zla. Keď je niekde niekto nešťastný, tak to bude určite vina Európanov alebo Američanov. Keď je nejaké násilie v moslimskej komunite, tak to určite nemôže súvisieť s islamom.
Britský premiér Gordon Brown zakázal slovo moslim používať v súvislosti s terorizmom. Britská vláda orwellovsky premenovala islamský terorizmus na anti-islamskú aktivitu. Mladí ľudia sa zväčša búria proti tomu, čo ich učia v škole, ale to neplatí pre multikultúrne vzdelávanie. Od čias čínskej kultúrnej revolúcie za Mao Ce Tunga nebola žiadna úspešnejšia indoktrinačná kampaň než multikulti (azda ešte LGBT).
Nukleárna hrozba
Irán a Pakistan majú atómovú bombu už tridsať rokov. Pakistan je rajom pre islamských radikálov. V Rusku rastie moslimská populácia. Jedna štvrtina obyvateľov Moskvy je moslimská. Francúzsko má najviac moslimov v Európe, Anglicko najradikálnejších. Turecko.
V Rotterdame je 40 percent moslimov, Marseilles 30.
Suvisiaci článok
Obchod s európskymi (aj slovenskými) otrokmi akoby neexistoval
Podľa výskumného centra Rensselaer Polytzechnic Institute, „keď len desať percent obyvateľstva má neotrasiteľné presvedčenie, ich presvedčenie si vždycky osvojí väčšina obyvateľstva“. V súčasnosti presvedčenie moslimov je oveľa neotrasiteľnejšie než ostatného obyvateľstva. Okrem toho moslimovia hlasujú ako blok, takže politici im vychádzajú v ústrety, čo zvyšuje ich silu.
Mestá ako Štrasburg, Marseille, Brusel, Amsterdam, Kolín, a v Berlíne štvrti ako Neukoln a Kreuberg nadobúdajú výrazne moslimský charakter.
Počet moslimov v Európe vzrástol z 29,6 milióna v roku 1990 na 44,1 milióna v roku 2010. Do roku 2030 by ich počet mal vzrásť na 58 miliónov. Podľa tureckého premiéra Erdogana: „asimilácia je zločin proti ľudskosti.“
Moslimovia v Európe nepociťujú nijakú vďačnosť a úctu, ale povýšeneckú arogantnú sebadôveru. Prečo by sa mali asimilovať, keď ich kultúra je vyššia, ich náboženstvo lepšie a my aj tak budeme čoskoro pod ich kontrolou?
Namiesto moslimskej asimilácie v Európe dochádza skôr k akejsi opačnej asimilácii: k snahe prispôsobovať sa islamu.
Konverzie. Počet britských konvertitov na islam prekročil 100 tisíc. Vo Francúzsku 70 tisíc. Keď sa raz prekročí určitý bod, potom počet konverzií rasti oveľa rýchlejšie. Sú medzi nimi celebrity. Konvertiti tvrdia, že „islam poskytol kompletný plán pre ich život na rozdiel od života v sekulárnej spoločnosti bez pravidiel a bez zmyslu“. Človek potrebuje rámec a pravidlá, disciplínu.
Úpadok kresťanstva. Anglicko je dnes krajinou plnou mešít a prázdnych kostolov.
V USA je mnoho mladých ľudí mimo manželstva a detí, ktoré vyrastali bez otca. Viac ich priťahuje hypermaskulínna ideológia islamu. Často končia vo väzení, kde konvertujú na islam. 30 až 40 tisíc väzňov ročne v USA konvertuje na islam.
Sekulárne zvody a pop kresťanstvo
Dokáže kresťanstvo odolať rastu islamu? Keď však nedokázalo odolať sekularizmu a sexualizácii kultúry, ako dokáže odolať úsiliu oddaných a dobre financovaných kultúrnych džihádistov? Mládež v školách učia, že kresťanstvo to sú križiacke výpravy, inkvizícia, súd nad Galileom a utláčanie žien a gejov.
Aj samotné kresťanské vzdelávanie upadlo do akejsi pop psychológie. Kým Abdel sa učí o radosti mučeníctva, Adam sa učí o sebadôvere a nebezpečenstve posudzovať nejaké správanie. Mnoho cirkví spája vieru s pop psychológiou. Je to kresťanstvo „rozprávajme o mne“, ktoré nie je tou najlepšou cestou na dlhý duchovný zápas. Mnoho kresťanov je uzavretých do „prekonávania osobných problémov“, kým islam ide dobývať svet.
Prvá vec je uvedomiť si, že nebezpečenstvo existuje. Ale kým si kresťania budú myslieť, že všetky rozdiely sú vecou nedorozumenia alebo necitlivosti, nikdy nepochopia, prečo je islam iný a nebezpečný.
Napr. „džihád“. Bývalá moslimka Nonie Darwish: „Vnútorný boj“ (ako sa snažia naivnému Západu nahovoriť apologéti islamu) je nezmysel – dríst. Džihád je náboženská svätá vojna proti neveriacim. Za tridsať rokov života na Strednom východe, kde sa narodila, ani raz nepočula o tom, žeby džihád bol „vnútorným bojom“. Je to verzia určená iba pre naivné západné publikum – fígeľ na odvrátenie pozornosti.
Keď nepochopím budhistov, nič sa nedeje. Ale keď nepochopím islam, môže to mať katastrofálne dôsledky.
Egypt: Koptská matka musela odovzdať svoje deti otcovi po tom, ako tento konvertoval na islam.
Pakistan: Dve sestry 10 a 13 ročné, boli unesené, donútené na sobáš a násilne konvertované na islam. Moslimský sudca však rozhodol, že dievčatá konvertovali na islam a nie je možné ich vrátiť kresťanským rodičom.
Libanon: za dve desaťročia sa z krajiny s väčšinovým kresťanským obyvateľstvom sa kresťania stali menšinou (!!!).
Irak: dve tretiny irackých kresťanov opustilo krajinu za posledných šesť (!) rokov (Údaj z roku 2011).
Egypt: Počas „arabskej jari“ vyše 200 tisíc koptských kresťanov muselo utekať zo svojich domovov pred násilnými moslimami. Podiel kresťanov Stredného východu klesol z 20% v 1900 na dnešné 2%.
Nigéria: Vyše 10 tisíc kresťanov bolo umučených v severnej Nigérii odkedy tam bol zavedený islamský zákon šaria v roku 1999.
Východný Timor: Vyše 200 tisíc kresťanov bolo zavraždených od roku 1975, kedy došlo k invázii krajiny moslimskou Indonéziou.
Sudán: V rokoch 1983 až 1995 moslimovia v Sudáne zabili približne 2 milióny kresťanov a vyhnali ďalšie štyri milióny. Ukrižovania kresťanov sú bežné.
Kresťania sú moslimami kruto prenasledovaní, ale túto skutočnosť si západní kresťania iba veľmi pomaly začínajú uvedomovať. Jedným z účinkov individualizmu v kresťanstve je nadmerný dôraz na osobný vzťah s Kristom a ignorovanie skutočnosti, že sme údmi Cirkvi, Kristovho tela. Veď keď mojou hlavnou starosťou je pestovanie osobného vzťahu s Ježišom, sotva si budem všímať súženie kresťanov v Pakistane alebo v Egypte, a tiež nebudem si všímať rastúcu hrozbu pre slobodu Západu. Kresťania na Západe sa starajú predovšetkým o seba, o svoje financie, o zlepšenie svojho manželstva a úspech v biznise. Islam (ani LGBT) nie je medzi problémami, ktoré by im spôsobovali starosť. Kresťania nie sú schopní vidieť poza horizont svojich osobných starostí.
Zakrývanie – ututlávanie
Vďaka Da Vinciho kódu je mnoho ľudí presvedčených o existencii celosvetového sprisahania majúceho za cieľ maskovať skutočný význam kresťanstva. Hoci historici knihu odmietajú ako fabrikáciu, milióny sú presvedčení o jej pravdivosti. Preto hoci kresťanstvo výrazne zlepšilo postavenie ženy, tvrdenie knihy Da Vinciho kód je to, že kresťanstvo je utláčateľským patriarchátom, že zamlčalo pravdu o Ježišovi a Márii Magdaléne. A hlavné tvrdenie knihy, že kresťanstvo je podvod, rezonuje v mnohých článkoch, blogoch a diskusiách.
Ale čo keď skutočne existuje pokus mocných tohto sveta potláčať pravdu o stáročnom náboženstve? Čo keď toto náboženstvo skutočne tvrdo utláča ženy? V takom prípade by sme sa hneď vrhli na ďalšie informácie. Iróniou je to, že zatiaľ čo milióny hltali Dan Brownove fikcie, takmer nikto nevidí zakrývanie pravého významu ďalšieho svetového náboženstva – islamu. Médiá odmietajú prinášať správy poškodzujúce obraz islamu. Politici ho vychvaľujú ako náboženstvo pokoja a v mnohých častiach západného sveta sú prijaté zákony, podľa ktorých kritika islamu je trestný čin. Školské učebnice podávajú kresťanstvo ako zlovestné náboženstvo, zatiaľ čo islam idealizujú. Toto si vyžaduje aj politická korektnosť.
5. novembra 2009 vo Fort Hoode, Texas, major Nidal Hasan, americký moslim, zastrelil trinástich vojakov. Jeho džihádistické názory boli dobre známe, pri streľbe kričal: „Allahu Akbar!“
Nikto z jeho nadriadených nechcel riskovať obvinenia z bigotnosti či islamofóbie. Médiá ignorovali Hasanovu spätosť s islamom, že to bol to zbožný moslim a pri streľbe kričal Allahu akbar. Médiá hľadali motív, ale nehľadali ho v teológii. Zúfalý pokus médií zakrývať agresívny charakter islamu.
(Podľa interných smerníc FBI: teroristi sa nesmú opisovať náboženskými termínmi, pretože džihád je predsa vnútorný svätý boj, snaha o zlepšovanie sa. Nuž palestínski džihádisti na to majú iný názor.)
Prečo to masmédiá robia? Nuž majú svoj náboženský názor, ktorí si chcú udržať. Sú presvedčení o blahodarnosti multikulturalizmu. Kresťania veria, že Ježiš prináša spásu, multikulturalisti sú presvedčení, že spásu prináša diverzita. A jedným z dogiem multikulturalizmu je presvedčenie, že všetky náboženstvá sú v podstate rovnaké. Akýkoľvek dôkaz o vojnychtivosti islamu by podlomilo toto ich základné presvedčenie, na ktorom postavili svoje životy a kariéry.
Ďalší dôvod, pre ktorý zakrývajú islamskú agresiu, je strach pred islamským násilím.
Voči kresťanom sa však už tak veľkoryso nesprávajú. Pokiaľ terorista má akúkoľvek priamu či nepriamu súvislosť s kresťanstvom, médiá to ihneď vypichnú a náležite zdôraznia – viď Breivik. Podľa NY Times bol Breivik „kresťanský extrémista“. Ba Washington Post uverejnil článok „Keď kresťanstvo prináša smrť“ (When Christianity Becomes Lethal). Moslimskí teroristi môžu citovať korán a Allaha, aj tak ich v žiadnom prípade nedajú do súvislosti s islamom.
Väčšina Európanov a Američanov sa dozvie iba malý zlomok prípadov islamského násilia.
Inak je tomu v prípade trestných činov spáchaných členmi Katolíckej cirkvi. Keď kňaz zblúdi a spácha zlý čin, určite ho nebudú vykresľovať, že „nepochopil kresťanstvo“, ale naopak, budú ho vydávať za typického predstaviteľa.
Prečo ten zúrivý útok proti Katolíckej cirkvi? Nuž čítajúc medzi riadkami zistíme, že to, čo najviac pohoršuje médiá nie sú morálne poklesky jej členov, ale skutočnosť, že Cirkev sa opovažuje predkladať absolútne morálne pravdy. Kresťanské cirkvi sú hlavnou prekážkou dominancie sekulárnych bôžikov ako je morálny relativizmus a sexuálne „oslobodenie“.
Zaujímavé je tiež, že médiá sa pohoršujú nad pedofilným správaním iba u kresťanov, ale už nie u tých, ktorí sú chránení štítom multikulturalizmu. Médiá už zďaleka nie sú ochotné kritizovať pedofíliu vyskytujúcu sa v islamských kultúrach. Napr. aj keď Chomejního kritizovali za všeličo, nik ho nekritizoval a neodsúdil za jeho názory na sex, keď sa sám ako 30 ročný sa oženil s 13 ročným dievčaťom.
Nachádzame sa na bode zvratu svetových dejín, ktorých zúrivé útoky na Katolícku cirkev predstavujú iba jednu časť. Snaha podlomiť morálnu autoritu Cirkvi a hrozba islamu sú paradoxne vzájomne späté. Mnoho stáročí bola katolícka viera hlavnou hrádzou proti islamizácii Európy. Teraz, keď kresťanstvo v Európe upadá, islam je opäť na vzostupe. A s rastúcou prítomnosťou islamu dochádza aj k nárastu sexuálneho zneužívania detí – presnejšie povedané: toho, čo Západ považuje za sexuálne zneužívanie. Sexuálne využívanie detí sa v islamských spoločnostiach nepovažuje za vážny prečin a často je chránené islamským zákonom šariou. Muhammad, ktorý mal styk s Aišou, keď mala 9 rokov, je podľa koránu predstavovaný ako „dokonalý a nádherný vzor správania“
Rakúšanka Elisabeth Sabatitsch-Wolff – v Rakúsku odsúdená za to, že nazvala Muhammada pedofilom, hoci sa odvolávala na islamský zdroj hadit o veku Aiši (6 rokov), keď si ju Muhammad vzal za ženu.
Západné média chcú čo najviac škodiť Cirkvi a čo najmenej sa chcú dotknúť islamu. Je to však samovražedné. Zdá sa, že osud Západu je spätý s osudom kresťanstva. Európa a Amerika má problémy, pretože odmietli svoje kresťanské dedičstvo a namiesto neho prijali morálny a kultúrny relativizmus. V konečnom dôsledku je kultúrny relativizmus samovražedná politika. Zmenou spoločenskej klímy v relativistickej spoločnosti sa vždycky mení aj konsenzus o tom, čo je správne a čo nesprávne. Keď Západ odmietne kresťanstvo, názorovú klímu bude v čoraz väčšej miere vytvárať a diktovať islam – a v ňom ochrana detí pred dospelými nehrá až takú dôležitú rolu.
Sekulárni militanti sa snažia vzbudzovať dojem, ako keby hrozbou pre našu kultúru bolo kresťanstvo.
V Da Vinciho kóde dvaja, ktorí sa snažia odkryť „pravú“ podstatu kresťanstva, sú v ustavičnom nebezpečenstve, že budú zatknutí. V reálnom živote sú však zákonom stíhaní tí, ktorí povedia niečo kritické o podstate islamu. Z umlčiavania Cirkvi najviac získava islam.
Ľudia často uvažujú o motívoch samovražedných atentátnikov. Je ale najvyšší čas uvažovať o motívoch samovražedných politikov a „expertov“, ktorí vyhlásili poľovnícku sezónu na náboženstvo, ktoré budovalo ich civilizáciu, pričom na druhej strane sa k náboženstvu, ktoré robí všetko pre to, aby kresťanstvo nahradilo, správajú ako ku chránenému druhu.
Podľa knihy Christianity, Islam and Atheism: The Struggle for the Soul of the West preložené s miernymi úpravami textu a s aktualizovaním niektorých informácií, zverejnené so súhlasom autora.
pokračovanie v IV. časti
