Indiáni, ktorí chceli bojovať za pápeža – Korešpondencia medzi Piom IX. a kmeňom Coeur d´Alene

8. septembra 2020   Cirkev   Indiáni

Katolícki Indiáni (v Severnej Amerike) zostali aj napriek prenasledovaniu, až na niekoľko výnimiek, verní Cirkvi.

Jeden metodistický duchovný, ktorý sa už nejakú dobu snažil odvrátiť od viery náčelníka kmeňa Yakimov, Ignáca, sa ho jedného dňa spýtal, koľko by chcel za prechod k protestantizmu.

„Veľkú cenu,“ odpovedal mu náčelník.
„Dvesto dolárov?“
„Viac.“
„Tak koľko? Päťsto? Šesťsto?“
„Viac než toľko!“
„No tak! Povedz si cenu.“
„Toľko, koľko stojí tvoja duša.“

Katolícky duch v spojení s indiánskou hrdosťou z týchto primitívnych prírodných ľudí spravil obdivuhodné príklady ušľachtilosti a vernosti. Avšak medzi všetkými vynikal oddanosťou k Cirkvi kmeň Coeur d´Alene.

„Za pätnásť rokov, čo ich poznám,“ píše otec Joset, „nebola ich viera nikdy taká vrúcna ako teraz. Som presvedčený, že keby mali dostatok prostriedkov, títo Indiáni by predbehli paraguajské misie.“

Keď sa Indiáni kmeňa Coeur d´Alene v roku 1871 dozvedeli o situácii Pia IX. a o tom, že sa talianska vláda zmocnila Ríma, okamžite sa na pápeža obrátili s uistením o svojej synovskej oddanosti:

Najmilostivejší Otče, nie opovážlivosť, ale láska nás vedie k tomu, aby sme Vám napísali. Je pravdou, že my sme najskromnejším zo všetkých indiánskych kmeňov, zatiaľ čo Vy ste najväčším zo žijúcich mužov. Boli ste však prvým, kto na nás súcitne zhliadol. Áno, Otče, ešte pred tridsiatimi zimami sme boli divochmi trpiacimi biedou na tele aj duši, dokým ste nám neposlali Veľké čierne rúcho, otca De Smeta, aby nás krstom urobil Božími deťmi. Boli sme slepí, ale Vy ste ho poslali, aby nám otvoril oči. Mnohí z nás boli ešte v temnotách, keď nás otec De Smet opustil.

Potom ste nám poslali iné čierne rúcho, nášho dobrého otca Nicholasa, ktorý prišiel, žil s nami a prebúdzal nás, smeroval nás na cestu, ktorá vedie do neba. A koľko ďalších otcov ste nám dali, aby nás a naše deti učili Božiemu zákonu a urobili z nás lepších kresťanov?

Keď sme sa teda, Otče, dopočuli, že máte problémy, chceme Vám poďakovať za Vašu láskavosť a vyjadriť Vám svoju veľkú lásku a hlboký smútok nad tým, že Vám niektoré Vaše zlé deti stále spôsobujú utrpenie tým, že Vás pripravili o Váš dom.

Aj keď sme len úbohí Indiáni, neznalí vymožeností života, pokladáme takéto správanie za zločin. Ešte pred päťdesiatimi rokmi sme boli divochmi, ale neboli by sme sa odvážili takto jednať, keby sme vedeli, že dôstojnosť a moc pápežov pochádza od Krista. Preto sa modlíme a budeme sa aj naďalej modliť so všetkou vrúcnosťou, ktorej sú prostí Indiáni schopní, za Vás, Otče, aj za celú Cirkev.

Navyše sme sa zhromažďovali z našich rozličných táborov v misijnom kostole a deväť dní sa modlili a konali úkony cnosti, ktoré za Vás obetujeme Srdcu Ježišovmu. Dnes ráno sme spočítali naše skutky a pobožnosti a zistili sme, že ich je 120 527. Keďže to pokladáme za nedostatočné, ponúkli sme svoje vlastné srdce za svojho vynikajúceho Otca pápeža v pevnej viere, že táto obeta nebude odmietnutá.

Máme veľa bojovníkov cvičených nie k boju, ale k tomu, aby udržovali poriadok v tábore. Ak by mohli títo muži poslúžiť pápežovi, s radosťou mu ich ponúkame, a oni budú pokladať za šťastie, ak budú môcť preliať krv a dať svoje životy za nášho dobrého Otca Pia IX.

Môžeme Vám teraz povedať svoje obavy a úzkosti? Predavači whisky sa každým dňom dostávajú bližšie. Máme strach, že zradíme Spasiteľa a vezmeme si späť svoje srdcia, ktoré sme mu odovzdali. Pomôžte nám a posilňujte nás svojimi modlitbami. Ešte viac potrebujú zmilovanie naše deti, pretože sú menej chránené, nie naši synovia, ktorí majú skutočných otcov v čiernych rúchach, ale naše dcéry, ktoré doposiaľ nemajú žiadne láskavé matky, ktoré by na ne dozerali. Často sme žiadali o čierne rúcha ich pohlavia (t. j. o školské sestry), ale naše hlasy sú príliš slabé a my sme príliš chudobní, takže nemôžeme viac než prosiť. Kto nám pošle dobré matky, ktoré by učili naše dcéry a posilňovali ich proti blížiacemu sa nepriateľovi, ak nie Vy, ktorý ste s nami vždy mali súcit, aj vtedy, keď sme ešte boli pohanmi?

Toto sú city našich sŕdc, ale pretože my, chudobní Indiáni, prisudzujeme malú hodnotu vyjadreniam citov, ak nie sú sprevádzané hmotnými darmi, vybrali sme medzi sebou doláre a drobné mince, ktoré Vám dávame ako dôkaz našej úprimnosti. Napriek tomu, že sme chudobní, k svojmu veľkému prekvapeniu sme vybrali 110 dolárov.

Dovoľte nám, Otče, aby sme Vám ešte raz otvorili naše srdcia. Ach, ako šťastní by sme boli, keby sme dostali slovo z Vašich pier, slovo, ktoré nám a našim manželkám a deťom pomôže nájsť prístup do Ježišovho Srdca!

Vincent z rodiny Stellemovej,
Andrew Seltis z rodiny Emote

Odpoveď Pia IX.

Ak uvážime, že kmeň Coeur d´Alene bol oficiálne pokladaný za najdivokejší z domorodcov žijúcich v horách, musíme v ich prostom a veľkodušnom duchu vidieť neobyčajný plod milosti. Generál jezuitov odovzdal list Piovi IX., ktorý, keď ho čítal, na okamih zabudol na svoje zajatie. Keď stará Európa zapudila vieru, Cirkev zrodila nových synov, ktorí teraz prichádzajú z druhej strany oceánu a ktorých svieže duše nepoznajú faloš a odporujú neresti a omylu s vernosťou hodnou prvých kresťanov.

V odpovedi Svätého otca čítame:

Milovaní synovia, pozdrav a apoštolské požehnanie!

City oddanosti, ktoré v prostote svojich sŕdc vyjadrujete, nám urobili veľkú radosť. Váš smútok nad útokmi proti Cirkvi aj vaša zbožnosť a synovská láska k Svätému stolcu sú obdivuhodným dôkazom viery a lásky, ktorá napĺňa vaše srdcia a pevne vás pripútava k stredu jednoty. Preto sme si istí, že vaše modlitby a prosby, ktoré bez prestania stúpajú k Bohu, budú účinné pre nás aj pre Cirkev, a s hlbokou vďačnosťou prijímame obeť vašej veľkodušnej lásky.

Božia ruka chráni tých, ktorí Ho úprimne hľadajú, a veríme, že za svoje dobré slová dostanete milosť odolávať nebezpečenstvám skazenosti, ktoré vás ohrozujú, a duchovnú pomoc, po ktorej túžite pre svoje dcéry. Prosíme Boha, aby vo vás dokonal dielo milosti a naplnil vás svojím najskvelejším požehnaním. Ako Jeho predzvesť a ako záruku našej vďačnosti a otcovskej priazne vám zo srdca udeľujeme svoje apoštolské požehnanie.

V Ríme u svätého Petra dňa 31. júla 1871, v dvadsiatom šiestom roku nášho pontifikátu.

Pius IX., pápež

Reakcia kmeňa Coeur d´Alene

Keď generál jezuitov odovzdával tieto povzbudivé slová otcovi De Smetovi, dopísal k tomu: „Toto je prvý list, ktorý pápež kedy adresoval indiánskemu náčelníkovi.“

Kmeň Coeur d´Alene bol s odpoveďou Pia IX. oboznámený 15. augusta 1872. Otec Catoldo zvolal zhromaždenie niekoľkých horských kmeňov, z ktorých každý bol zastúpený veľkou delegáciou. V určenú hodinu sformovali procesiu vedenú dvanástimi akolytmi v rochetách so sviečkami v rukách. Nasledovali misionári v pluviáloch a dalmatikách za sochou Panny Márie umiestnenou na nosidlách vyzdobených kvetmi a nesenými štyrmi hlavnými náčelníkmi. Vpravo a vľavo od nosidiel pochodovali dva rady indiánskych bojovníkov v slávnostnom odeve a so zbraňami. Potom išli nesmierne zástupy modliace a spievajúce ruženec.

Procesia sa zastavila pred improvizovaným oltárom. Bola slúžená svätá omša a mnohí novopokrstení pristúpili k svätému prijímaniu. Po skončení obradov jeden z misionárov prečítal v latinčine pápežov list, ktorý bol potom preložený do jazyka kmeňov Coeur d´Alene, Kalispel, Kettle, Nez Percé a Yakima.

Všetky hlavy sa sklonili, aby prijali požehnanie Svätého otca, a Indiáni sa od tej chvíle cítili povznesení do vyššieho stavu. List, ktorý práve vypočuli, bol listinou dokladajúcou ich prijatie do Kristovho stáda.

Otec De Smet potom v láskavosti Svätého otca a horlivosti konvertitov našiel veľkú odmenu za svoje úsilie.

PDF (formát pre tlač)