Giovanni Battista Caracciolo – Batistello, jeden z hlavných žiakov Caravaggia v Neapole

Branislav Krasnovský
18. marca 2025   Kultúra

Dnes by som predstavil ďalšieho umelca z mojich obľúbených neapolských barokových maliarov. Battistello Caracciolo patrí k prvým Caravaggiovým žiakom v Neapole a takisto ako prvý prijal Caravaggiov naturalizmus, krátko po Caravaggiovej návšteve Neapola v rokoch 1606 – 1607.

Na konci článku uvádzam mierne doplnený zoznam neapolských barokových maliarov, o ktorých som články publikoval a o ktorých ešte nie a rozmýšľal som aj nad tým, či do tohto zoznamu zaradiť aj neapolských manieristov. Manieristom, ktorí neprišli do kontaktu s Caravaggiom chýba totiž ten nádherný caravaggistický šmrnc, takže by som ich možno ani nezaradil, ale položme si otázku: „Bola by oprávnená kritika zo strany našich čitateľov, nadšených caravaggistov, ak by som materiály o neapolských manieristoch nepublikoval?

Odpoveď znie áno. Nepísať v súvislosti s caravaggistami o raných neapolských manieristoch je ako prísť na rodinný obed pri nejakej vzácnej rodinnej príležitosti a drzo odmietnuť polievku len preto, aby človeku ostalo viac miesta pre argentínsky steak. Urobiť čosi také sa jednoducho nehodí, na vzácnom rodinnom obede je potrebné zjesť aj predjedlo, aj polievku, aj hlavný chod, aj zákusok s kávou a k tomu je potrebné ešte aj viesť aj zmysluplný rozhovor s ostatnými pri stole.

Takže, aby som to skrátil a zhrnul, v seriáli budú informácie o raných barokových maliaroch neapolskej školy, o hlavných barokových maliaroch neapolskej školy a tiež aj o neskorých barokových maliaroch neapolskej školy. 🙂

Giovanni Battista Caracciolo, známy ako Battistello (* 7. decembra 1578, Neapol – † 23. decembra 1635, Neapol), bol taliansky maliar, významný nasledovník Caravaggia v Neapole. Bol jedným z najvýznamnejších caravaggiových maliarov v Neapolsku a spolu s Riberom, Massimom Stanzionem, Mattiom Pretim a Lucom Giordanom bol jedným z najvplyvnejších predstaviteľov neapolského maliarstva 17. storočia.

Narodil sa v rodine Cesare Caracciola, a už od detstva preukazoval obrovské výtvarné nadanie. O jeho ranom živote sa vie toho veľmi málo, Bernardo de Dominici, neapolský historik umenia, maliar a spisovateľ, autor trojzväzkového diela s názvom „Vite de‘ pittori, scultori, ed architetti napoletani“ (1742–1745)“ – najznámejšieho historického prameňa o umelcoch neapolskej školy 16. – 18. storočia, ho opisoval ako plachého, osamelého a zhrbeného muža, ktorý vyrastal v tieni neapolských manieristických maliarov – Curiana Silverizia, Marca Pina či Giovanni Bernarda Lamu (manierizmus – raný barok).

Prvé hodnoverné informácie o Batistellovom výtvarnom diele pochádzajú zo 17. storočia, keď si ho vybral známy neapolský maliar Belisario Corenzio (1558 – 1643) za spolupracovníka. Belisario Corenzio bol svojská postava medzi neapolskými umelcami. Duelant a výtržník – Belisario Corenzio pochádzal z Grécka, dlho bol dominantnou osobnosťou neapolskej freskovej maľby. Patrí k poslednej generácii manieristov, ktorý vychádzal veľmi dobre s Caracciolom i Riberom (Ribera tiež celkom dobre šermoval), mladých umelcov však tvrdo zdieral a vydieral.

Podľa Bernarda de Dominiciho prinútil Corenzio Caracciola, aby mu namaľoval šiestich cherubínov na vstupnom oblúku kaplnky Mote di Pieta v Neapole za naozaj úbohý poplatok jeden dukát za každú portrétovanú postavu. Podľa de Dominiciho vydieral mnohých mladých maliarov, bol intrigánom a vytvoril doslova „mafiánsky cech“, ktorý vydieral mladých maliarov. Mnohí však tvrdia, že Bernardovi de Dominicimu netreba všetko veriť, pretože mal silne rozvinutý zmysel pre dramatičnosť a nadsádzku. Nuž, ktovie.

Nech bol však Corenzio akýkoľvek človek, patril k najvýznamnejším predstaviteľom neapolského manierizmu a jeho fresky v Certrosa di San Martino, Chiesa del Gesu Nuovo, Santa Maria la Nova či v neapolskej katedrále sú skrátka nádherné.

Belisario Corenzio umrel v pomerne vysokom veku v roku 1643, čo by naznačovalo, že milostivý Boh jeho spoločnosť nejako výraznejšie nevyhľadával a možno práve kvôli jeho talentu mu dal dostatok možností na obrátenie. 🙂 Neskôr ho zatienili iní neapolskí barokoví majstri, Corenziovo dielo je však stále súčasťou neapolského barokového kultúrneho dedičstva.

Vráťme sa však k Batistellovi. Nútená spolupráca s Corenziom odhalila Corenziov talent. Keď po súboji v Ríme musel Caravaggio z Ríma utiecť, v Neapole sa jeho prvými nasledovníkmi stali práve Carlo Sellitto, Paolo Domenico Finoglia, Filippo Vitale, Jusepe de Ribera a Batistello Caracciolo. Caravaggiov štýl sa stal pre Caracciola nesmierne inšpirujúci a obohacujúci.

Z prvotnej tvorby Caracciola treba spomenúť tri verzie Ecce Homo, v roku 1607 vyzdobil hlavný oltár kostola Santa Maria della Stella v Neapole. Caracciolo nesmierne obdivoval Caravaggiov obraz Nepoškvrneného počatia Panny Márie so svätým Dominikom a svätým Františkom, tento obraz ho nesmierne inšpiroval a často sa k nemu vracal.

Caracciolo bol prvým neapolským umelcom, ktorý prijal Caravaggiov naturalizmus a hoci bol ovplyvnený jeho chiaroscurom, jeho štýl bol veľmi expresívny, dramatický a dynamický. Na rozdiel iných neapolských žiakov Caravaggia, ktorí jeho štýl len napodobňovali, Caracciolo Caravaggiov štýl brilantne rozvinul a prispôsobil ho neapolskému vkusu.

V rokoch 1610 až 1616, ktoré sa časovo zhodujú so smrťou Caravaggia a príchodom Riberu do Neapola, prešla aktivita prvej Caracciolovej umeleckej fázy výrazným vzostupom. Mnohé z najznámejších diel v jeho katalógu sa zrodili práve v tejto fáze, na základe Caravaggiových lekcií s rozšírením vedomostí o používaní farieb, ktoré sa naučil pri príležitosti cesty do Ríma v roku 1612, kde sa dostal do kontaktu s dielami Orazia Gentileschiho a renesančných umelcov pôsobiacich v Ríme. Caracciolo v Ríme udržiaval priateľské kontakty s kardinálom Del Montem, známym Caravaggiovým mecenášom a vďaka kardinálovi sa mu otvorili dvere aj do umeleckej Florencie, kde sa dostal do tesnej blízkosti Cosima II. Medici.

Príchodom Jusepe de Riberu do Neapola niekedy okolo roku 1616 sa začalo postupne meniť aj vnímanie Caravaggiovho štýlu. Caracciolo obdivoval tenebrittský štýl svojho španielskeho kolegu a jeho obrazy Krista z rokov 1615 – 1620 nesú znaky Riberovho španielskeho štýlu.

Dnes by sme si predstavili niekoľko nádherných Caravaggiových obrazov. Obraz oslobodenie sv. Petra zo žalára sa nesie v znamení Caravaggiovho chiaroscura a naturalizmu. Ide o novozákonný príbeh zo Skutkov apoštolov (Sk 12,1–11):

1 V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. 2 Jánovho brata Jakuba zabil mečom. 3 A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. 4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. 5 Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. 6 V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. 7 Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. 8 Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ 9 Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. 10 Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. 11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Kompozícia diela vytvára svojou hrou svetla a tieňa napätie a zdôrazňuje mystický moment apoštolovho oslobodenia. Sv. Peter je zobrazený v naturalistickej dynamickej póze, prekvapený príchodom anjela. Spiaci strážcovia v tieni naznačujú hrozbu a zázračný rozmer scény. Realistická anatómia a výrazné gestá podčiarkujú celkovú dramatickosť okamihu. Maľba patrí medzi najvýznamnejšie caravaggistické diela v Neapole, Caracciolo však prispôsobil Caravaggiov štýl neapolskému vkusu. Známi neapolskí umelci Luca Giordano a Mattia Preti sa nikdy netajili tým, že tento Caracciolov obraz si vysoko cenia a že tento obraz ovplyvnil ich tvorbu. Obraz, ktorý vidíme, Caracciolo dokončil po smrti Carla Sellitta, ktorý pri maľovaní obrazu zomrel.

Ďalším obrazom, ktorý si pár vetami predstavíme, je obraz Salomé s hlavou Jána Krstiteľa. Ide o jedno z najvýznamnejších Caracciolových diel, inšpirované novozákonnými textami Evanjelia sv. Marka (Mk 65,14–29):

14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“ 17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.

22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.

Kompozícia je klasicky baroková, kontrast svetla a tieňa vytvára sugestívnu atmosféru. Salomé má pokojný až odťažitý výraz, čo umocňuje tragickosť scény, krvavá hlava Jána Krstiteľom, realisticky zobrazená symbolizuje mučeníctvo a je centrom obrazu. Caracciolo priamo nadväzuje na Caravaggiov obraz s rovnakým námetom. Pre porovnanie pridávam aj Caravaggiov obraz, ktorý je podstatne drsnejší.

Ja osobne mám veľmi rád Caracciolov obraz Madonna di Ognisanti, na ktorom sú badateľné aj rímske vplyvy. Tento obraz patrí k nádherným náboženským kompozíciám vytvoreným v intenciách neapolského caravaggizmu. Obraz bol namaľovaný niekedy v rokoch 1616 – 1619 a dlhodobo bol umiestnený v bazilike v Regio di Calabria. Panna Mária s Ježiškom na rukách je obklopená svätými, apoštolmi a rôznymi patrónmi. Caracciolo sa inšpiroval Caravaggiovým realizmom, ktorý je badateľný v realistických výrazoch, gestách i emotívnej spiritualite, ktorá z kompozície obrazu vyžaruje. V roku 2014 začali obraz reštaurovať, načas ho vystavili v meste Stilo a dnes sa nachádza v múzeu Capodimonte v Neapole.

Obraz Madonna di Ognissanti zdôrazňuje úlohu Panny Márie ako orodovníčky za ľudí a duchovnej Matky všetkých svätých a patrí k tomu najlepšiemu, čo Caracciolo vytvoril.

Takisto je pre mňa symbolicky veľmi zaujímavý Caracciolov obraz Pozemská Trojica (Trinita terrestre), ktorý Caracciolo namaľoval niekedy okolo roku 1617. Obraz sa nachádza v Chiesa della Pieta dei Turchini v Neapole (viac informácií o tomto kostole doplním v článku o Luca Giordanovi, teraz len uvediem, že v tomto kostole sa nachádza jeho nádherný obraz Objavenie kríža).

Caracciolo vytvoril niekoľko verzií tohto námetu, pričom prvou z nich je práve Trinità terrestre z roku 1617. Vplyv Caravaggia je evidentný v použití dramatického osvetlenia a realistického zobrazenia postáv. V súčasnosti je toto dielo považované za významný príklad neapolského barokového umenia a demonštruje Caracciolovu schopnosť kombinovať náboženské témy s realistickým zobrazením postáv.

Pozemská Trojica je ikonografický motív, ktorý odráža paralelu medzi Božskou Trojicou (Otec, Syn a Duch Svätý) a jej pozemským odrazom – Svätou rodinou (Panna Mária, Ježiš a svätý Jozef). Tento koncept bol obľúbený v barokovom umení, pretože zdôrazňoval spojenie božskej a ľudskej sféry. Panna Mária symbolizuje milosť a materinskú ochranu, Ježiš Kristus (dieťa) je inkarnovaným Bohom na zemi, Svätý Jozef symbolizuje ochrancu a pozemského otca Krista.

Caracciolo bol kľúčovou postavou v šírení caravaggizmu v Neapole a ovplyvnil celú generáciu neapolských maliarov. Počas svojho života bol rešpektovaným umelcom, no jeho meno nebolo tak slávne ako mená iných caravaggistov. Jeho diela sa dnes nachádzajú v mnohých popredných svetových galériách a celkovo bol Battistello Caracciolo významnou osobnosťou neapolského baroka a zaslúžil sa o prenesenie Caravaggiových inovácií do neapolskej barokovej maliarskej školy.

A na záver sľúbený zoznam publikovaných (a zatiaľ nepublikovaných) neapolských barokových maliarov:

Michelangelo Merisi di Caravaggio – https://christianitas.sk/caravaggio-a-obraz-statie-sv-jan-krstitela-cesta-barokoveho-duelanta-k-bohu/

Carlo Saraceni –  https://christianitas.sk/carlo-saraceni-benatsky-barokovy-katolicky-maliar-jeden-z-najlepsich-caravaggiovych-nasledovnikov/.

Belisario Corenzio

Curiano Silverzio

Marco Pini

Giovanni Bernardo Lamo

Battistello Caracciolo

Carlo Sellitto

Filippo Vitale

Fabrizio Santafede

Ippolito Borhgese

Paolo Domenico Finoglia

Giusepe de Ribera –  https://christianitas.sk/velkonocna-tematika-v-sakralnom-umeni-dovod-k-hlbsiemu-zamysleniu-sa-nad-kristovym-vykupitelskym-dielom/

Artemisia Gentileschi

Mattia Preti – https://christianitas.sk/kalabrijsky-rytier-radu-sv-jana-v-jeruzaleme-a-barokovy-maliar-mattia-preti/

Salvator Rosa – https://christianitas.sk/salvator-rosa-neapolsky-barokovy-maliar-s-pochmurnymi-viziami-a-dusou/

Bernardo Cavallino

Luca Giordano

Francesco Solimena

Corrado Giaquinto

PDF (formát pre tlač)