Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 6. časť

Branislav Krasnovský
10. januára 2025   Cirkev   Recenzie

Zatiaľ naposledy sme sa venovali seriálu profesora Müllera ešte pred Vianocami, 18. decembra 2024, takže som si povedal, že je čas vrátiť sa k jeho vskutku podnetnej knihe.

V priebežne piatej časti sme si priblížili počiatočné vystúpenie Apoštola sv. Pavla, pôsobenie apoštolov vo Svätej zemi približne do Jeruzalemského koncilu známeho aj ako Apoštolský, spomenuli sme si smrť Apoštola sv. Jakuba.

Čo znamenal Jeruzalemský koncil pre vývoj katolíckej Cirkvi?

Niečo o Jeruzalemskom koncile sme si naznačili už v minulých častiach, dnes to teda doplníme a zhrnieme.

Jeruzalemský snem bol dôležitým stretnutím raného kresťanského spoločenstva, ktoré sa uskutočnilo okolo rokov 49 – 50 po Kr. v Jeruzaleme. Tento koncil sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa vzťahu medzi židovskými a pohanskými kresťanmi, najmä ohľadom toho, či sa pohanskí konvertiti musia riadiť židovskými zákonmi, ako je obriezka a dodržiavanie Mojžišovho zákona.

Rané kresťanstvo vzniklo v židovskom prostredí a jeho prvými členmi boli väčšinou Židia, ktorí vnímali Ježiša Krista ako splnenie proroctiev o Mesiášovi. Keď sa kresťanstvo začalo šíriť medzi pohanmi (nežidmi), vyvstali otázky, aké židovské tradície musia títo noví veriaci dodržiavať. Tieto otázky vyvolali napätie medzi kresťanmi židovského a pohanského pôvodu.

Koncil riešil najmä či musí byť pohanský konvertita obrezaný podľa Mojžišovho zákona, aby sa stal kresťanom, alebo do akej miery sú pohania viazaní židovskými zákonmi (napr. o potravinách, modloslužbe a mravnosti).

Koncilu predsedali apoštoli a vedúci predstavitelia raného kresťanského spoločenstva, najmä Apoštol sv. Peter (bol zástancom obriezky, po argumentácii sv. Pavla svoje rozhodnutie zmenil), sv. Jakub Starší a ďalší.

Koncil po búrlivejšej diskusii prispel k nasledujúcim záverom. Pohania sa nemusia podrobiť obriezke, ani dodržiavať celý Mojžišov zákon, aby sa mohli stať kresťanmi. Kresťania konvertujúci z pohanstva sa nesmeli venovať modlárstvu, konzumácii mäsa obetovaného modlám, krvi a mäsa z udusených zvierat a sexuálnej nemravnosti. Tieto usmernenia, známe ako „Apoštolský dekrét“, mali slúžiť na zachovanie jednoty medzi židovskými a pohanskými kresťanmi.

Jeruzalemský snem bol kľúčovým momentom v dejinách kresťanstva, pretože: umožnil kresťanstvu stať sa univerzálnym náboženstvom, nezávislým od židovských tradícií. Položil základy pre misionársku činnosť medzi pohanmi. Zabránil rozdeleniu raného kresťanského spoločenstva.

Tento koncil je opísaný v Novom zákone v Skutkoch apoštolov 15 a je nepriamo zmienený v listoch Pavla, najmä v Liste Galaťanom, kapitola 2.

Opätovne, aby sme si všetci splnili normu ohľadom denného čítania Svätého Písma, odporúčam prečítať celé 15. kapitolu Skutkov apoštolov a 2. kapitolu listu Galaťanom. V nasledujúcom texte sú zdôraznené len tie slová, ktoré sa týkajú Apoštolského koncilu.

List Galaťanom (Gal 2,1–21) obsahuje základ argumentácie sv. Pavla Apoštola:

1 Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. 4 A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, 7 ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – 8 veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, 9 a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných.

10 Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť. 11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ 15 My sme rodení Židia nie hriešni pohania, 16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek. 17 Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! 18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. 19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. 20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

O dianí na Apoštolskom koncile v Jeruzaleme 49 – 50 po Kr. hovoria Skutky apoštolov (Sk 15,1–41): 1 Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení.“ 2 Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. 3 Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh. 5 Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“

Apoštolský snem. 6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; 9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! 11 A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“

12 Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia vypočujte ma! 14 Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: 16 „Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, 18 známe od vekov.“ 19 Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“

22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. 28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“

30 Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. 32 Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. 34 (Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.) 35 Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo. 36 O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.“ 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. 38 Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. 39 I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. 41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.

Časť bádateľov zastáva názor, že pri prijatí ustanovení Jeruzalemského koncilu, podľa ktorých sa nemusia kresťania z pohanstva podrobiť obriezke mohli zohrať úlohu aj Noemovské zákony, živé v židovskej tradícii. Noemovské zákony sú podľa tejto tradície univerzálne etické príkazy, ktoré majú platiť pre celé ľudstvo. Tieto zákony sú považované za pravidlá, ktoré Boh dal Noemovi a jeho potomkom po potope, ako základ pre morálny a spravodlivý život. Na rozdiel od zákonov, ktoré sú špecificky určené pre židovský národ (613 micvot), Noemovské zákony sú určené pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť alebo náboženstvo.

Zákony sú nasledovné:

1: Zákaz modloslužby. Ľudia nesmú uctievať modly ani iné božstvá okrem jediného Boha.
2. Zákaz rúhania proti Bohu. Je zakázané preklínať alebo znevažovať Božie meno.
3. Zákaz vraždy. Je zakázané brať život nevinnému človeku.
4. Zákaz krádeže. Je zakázané brať niečo, čo patrí inému človeku, bez jeho povolenia.
5. Zákaz sexuálnej nemravnosti. Zakazuje sa cudzoložstvo, incest, homosexualita (v tradičnom výklade) a iné sexuálne deviantné správanie.
6. Zákaz konzumácie krvi a mäsa zo zvieraťa, ktoré bolo zabité nehumánnym spôsobom. Tento zákon je interpretovaný ako výzva na humánne zaobchádzanie so zvieratami.
7. Povinnosť ustanoviť spravodlivý právny systém. Spoločnosť musí zriadiť spravodlivé zákony a súdne inštitúcie na udržanie poriadku.

Podľa židovskej tradície boli tieto zákony dané už Adamovi, ale boli potvrdené po potope prostredníctvom Noema a jeho rodiny, ktorá sa stala základom nového ľudstva. Tieto zákony majú univerzálnu povahu a sú považované za minimálne morálne požiadavky, ktoré umožňujú všetkým ľuďom žiť v súlade s Božou vôľou.

V rabínskej literatúre sú Noemovské zákony vnímané ako záväzné pre nežidov (nazývaných bnej Noach, „synovia Noeho“). Nežidia, ktorí dodržiavajú tieto zákony, sú v judaizme považovaní za spravodlivých ľudí (chasidej umot haolam) a majú podiel na budúcom svete (olam ha-ba).

Hoci Noemovské zákony pochádzajú z judaizmu, ich zásady sú blízke mnohým univerzálnym morálnym hodnotám, ktoré sa nachádzajú aj v iných náboženstvách a filozofických systémoch. Niektorí kresťania a moslimovia uznávajú tieto princípy ako základné etické normy. (Pre tradičných katolíkov sú nepostačujúce).

Apoštolské pôsobenie sv. Petra

Sv. Peter, chudobný rybár z Betsaidy dostal od Krista moc kľúčov a stal sa hlavou Cirkvi a skalou, o ktorú sa mala trieštiť moc Kristových nepriateľov. Kristus ho vyznamenal svojou priazňou, napriek zaváhaniu pri odsúdení Krista, kedy Sv. Peter Krista trikrát zaprel. Po prijatí Ducha Svätého (Turíce) sa sv. Peter stal hlavou celej kresťanskej obce.

Kostol Santa Maria della Salute, známy aj ako Bazilika Panny Márie Zdravia, je jednou z najznámejších barokových stavieb v Benátkach. Nachádza sa na mieste, kde sa Veľký kanál (Canal Grande) stretáva s Lagúnou svätého Marka, a je ikonickým prvkom benátskej panorámy. (Bolo by tam naozaj fajn, keby tam nebolo toľko turistov. Vždy som sa snažil ísť na prehliadku jednotlivých chrámov v Európe v skorších hodinách).

Kostol v roku 1630 prisľúbili postaviť členovia signorie Benátskej republiky ako symbol vďaky Panne Márii, pretože po modlitbách k nej sa skončila nepríjemná morová nákaza, ktorá si v Benátkach vyžiadala do roku 1631 životy tisícov obyvateľov. Výstavba začala v roku 1631 a trvala až do roku 1687.

Okrem spomenutého Tizianovho obrazu Zoslania Ducha Svätého sa v chráme nachádzajú ja ďalšie pamiatky (Tizianove obrazy Sv. Marka, patróna Benátok, Svadba v Káne Galilejskej). Fresky na kupole sú dielom Luca Giordaniho, nádherné sú tiež barokové oltáre.

Kostol navrhoval barokový architekt Baldassare Longhena, bazilika Santa Maria della Salute je považovaná za symbol ochrany a nádeje a spásy pre Benátčanov.

Vráťme sa ale späť k Apoštolovi sv. Petrovi. Ako je známe, Peter bol vedúcou postavou medzi Apoštolmi a často vystupoval ako ich hovorca. Bol svedkom mnohých dôležitých udalostí, napríklad Premenenia na hore Tábor (Mt 17,1–9). Počas Poslednej večere vyjadril svoju oddanosť Kristovi, no neskôr ho trikrát zaprel pred jeho ukrižovaním (Lk 22,54–62). Po Zmŕtvychvstaní Krista bol jedným z prvých, kto Krista uvidel na vlastné oči zmŕtvychvstalého (Lk 24,33–34): 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34 a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“

Počas raného kresťanského spoločenstva sa stal hlavným vodcom a kazateľom. Na Turíce predniesol kľúčovú kázeň (Sk 2,14–41), po ktorej bolo pokrstených približne 3 000 ľudí:

14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: 17 „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu 20 slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21 A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“

22 Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 25 Veď Dávid o ňom hovorí: „Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.“

29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31 videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete 34 Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: „Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, 35 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ 36 Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“

37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť bratia?“ 38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“ 41 Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.

Ako už bolo spomenuté, katolícka tradícia vníma sv. Petra ako prvého pápeža a jeho funkciu ako základ pápežskej moci. Kľúče od Kristovho kráľovstva symbolizujú jeho autoritu v Cirkvi. Apoštol sv. Peter pôsobil ako misionár v rôznych častiach sveta, vrátane Antiochie a Ríma. Podľa tradície bol ukrižovaný hlavou dolu v Ríme počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Nera okolo roku 64 po Kr. Jeho hrob sa nachádza pod hlavným oltárom Baziliky svätého Petra vo Vatikáne.

Apoštol sv. Peter je často spomínaný v evanjeliách a v Skutkoch apoštolov. Tradícia mu pripisuje autorstvo dvoch listov v Novom zákone (1. a 2. Petrov list). Apokryfné texty, ako napríklad Petrova apokalypsa, poskytujú ďalšie (často legendárne) informácie o jeho živote a učení. Symboly súvisiace so sv. Petrom sú: Kľúče. Symbolizujú moc zväzovať a rozväzovať. Obrátený kríž, symbol mučeníctva. Ryba a loď. Sv. Peter bol rybárom, ktorý lovil ryby a stal sa rybárom duší.

Sv. Peter je považovaný za symbol viery, pokory a odpustenia. Jeho život ukazuje ľudskú slabosť (zapretie Krista), ale aj schopnosť obnoviť sa a slúžiť Bohu s odvahou. Je uctievaný v rôznych kresťanských tradíciách ako patrón rybárov, pápežov a Ríma.

Zaujímavé je apokryfné evanjelium sv. Petra. Ide o starobylý kresťanský text, ktorý nebol zahrnutý do novozákonného kánonu. Je to jedno z viacerých apokryfných evanjelií, ktoré poskytujú alternatívne alebo doplňujúce pohľady na udalosti spojené s Ježišovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Evanjelium je známe predovšetkým svojím opisom Ježišovho ukrižovania a zmŕtvychvstania.

Predpokladá sa, že bolo napísané medzi 2. a 3. storočím, hoci niektorí odborníci uvažujú o vzniku už v 1. storočí. Nie je jasné, kto bol autorom textu. Tradícia ho pripisuje svätému Petrovi, ale väčšina moderných odborníkov považuje toto autorstvo za nepravdepodobné. Text bol znovuobjavený v roku 1886 v egyptskej lokalite Akhmím, kde bol súčasťou pohrebného papyrusu z 8. alebo 9. storočia. Evanjelium svätého Petra sa sústreďuje na posledné udalosti Ježišovho života, najmä na jeho utrpenie, smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie. Kľúčovými bodmi tohto apokryfného Evanjelia sú opis Kristovho utrpenia a smrti. Text kladie dôraz na zodpovednosť židovského národa za Ježišovu smrť, pričom sa snaží zmierniť vinu Rimanov. Zmŕtvychvstanie je vykreslené veľmi obrazne a neobyčajne. Ježiš opúšťa hrob, pričom ho sprevádzajú dvaja anjeli, ktorých hlavy dosahujú až do nebies. Hrob je symbolicky uzavretý a strážca hrobu spolu s farizejmi vidia, ako kríž „hovorí“ a potvrdzuje Ježišovo božstvo.

Niektoré pasáže naznačujú, že text mohol byť ovplyvnený gnostickou teológiou, ktorá zdôrazňovala duchovnú povahu Ježiša a minimalizovala jeho fyzické utrpenie. Text sa vyznačuje silnejšou vinou pripisovanou židovskému národu, čo je charakteristické pre niektoré neskoršie kresťanské texty.

Evanjelium svätého Petra nebolo zahrnuté do kánonu Nového zákona, pretože jeho pôvod nebol považovaný za apoštolský. Obsahovalo teologicky a historicky pochybné prvky a najmä odlišovalo sa od kánonických evanjelií. Už Synoda v Ríme v roku 382 odmietla tento text ako neautentický a neortodoxný. Ako literárny dokument, ktorý ponúka pohľad na rozmanitosť raného kresťanstva je však určite zaujímavý.

No a na záver jeden z najlepších Caravaggiových obrazov – Ukrižovanie sv. Petra (ospravedlňujem sa, dáko som sa rozpísal aj na tému umenia, ale keď napriek tomu, že som prívržencom Janova a Neapola, benátsky barok je jedným z najkrajších na svete a Caravaggio je moja srdcovka. 🙂

Caravaggiov obraz Ukrižovanie svätého Petra (Crocifissione di San Pietro) je jedno z najvýznamnejších diel barokového maliara Michelangela Merisiho da Caravaggia. Toto dielo bolo namaľované v roku 1601 na objednávku a dnes sa nachádza v rímskom kostole Santa Maria del Popolo. Obraz bol objednaný ako súčasť výzdoby kaplnky Cerasi spolu s ďalším významným Caravaggiovým dielom, Obrátením svätého Pavla na ceste do Damasku.

Obraz znázorňuje mučenícku smrť Apoštola svätého Petra, ktorý podľa tradície požiadal, aby bol ukrižovaný hlavou nadol, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnakým spôsobom ako Ježiš Kristus. Obraz je typickou ukážkou Caravaggiovho dramatického realizmu a používania svetla a tieňa (chiaroscuro). Obraz zachytáva moment, keď kati zdvíhajú kríž, na ktorom je pribitý svätý Peter hlavou nadol.

Dynamika diela je sústredená na postavy a ich fyzické úsilie pri dvíhaní kríža. Svätý Peter je v strede, jeho tvár je plná emócií, a jeho telo je zobrazované realisticky, bez idealizácie. Peter otočený hlavou nadol symbolizuje jeho pokoru, úctu k Ježišovi a radosť že sa čoskoro stretne s Kristom. Caravaggio zobrazuje Petra ako starého muža, čím zdôrazňuje ľudskú slabosť, ale aj duchovnú silu mučeníka.

Svetlo je sústredené na Petra, čo zdôrazňuje jeho význam a božskú prítomnosť, zatiaľ čo zvyšok scény je ponorený v tieni, čo umocňuje dramatický efekt.

Detaily: kati sú zobrazení v rôznych polohách, pričom každý z nich bojuje so svojou úlohou dvíhať kríž. Ich realistická anatómia a pohyb pridávajú na dramatickosti. Výraz Petra odráža bolesť, ale aj silnú vieru.

Caravaggio bol majstrom kontrastu medzi svetlom a tieňom, ktorý používa na dramatizáciu a zvýraznenie hlavnej postavy. Nezobrazoval idealizované postavy, ale skutočných ľudí so všetkými ich fyzickými nedokonalosťami. Svätý Peter je zobrazený ako starý muž, čo podčiarkuje jeho ľudskosť. Obraz je považovaný za jedno z Caravaggiových najvýznamnejších diel a typickú ukážku jeho dramatického realizmu. Svojím odvážnym prístupom k náboženským témam a inovatívnym používaním svetla inšpiroval mnohých neskorších umelcov barokového obdobia.

(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 4. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 5. časť

PDF (formát pre tlač)