Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť

Branislav Krasnovský
12. decembra 2024   Cirkev   Recenzie

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť

***

Cirkev v Jeruzaleme

Apoštoli ostali po Kristovom Nanebovstúpení podľa Kristovho príkazu v Jeruzaleme v modlitbách. V tom čase patrilo ku katolíkom približne 120 zbožne veriacich Židov a na návrh svätého Petra za zradcu Judáša doplnili Apoštolov apoštolom Matejom. Na desiaty deň po Kristovom Nanebovstúpení zostúpil na Apoštolov Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov.

Všetci apoštoli boli obdarení darom múdrosti a podrobne spoznali celé Kristovo učenie. Získali dar sily, múdrosti, dar jazykov a bez strachu a hanby začali šíriť Kristovo učenie. Dokázali konať zázraky a z cirkevných dejín vieme, že po kázni svätého Petra sa nechalo v Jeruzaleme pokrstiť 3000 mužov, čo znamená, že počet nových katolíkov bol vyšší, pretože v blízkovýchodnej tradícii manželka a deti nasledovali rozhodnutia muža. Toto všetko sa stalo na Turíce roku 33 (Turíce sa oslavujú vždy 50 dní po Veľkej Noci a 10 dní od Nanebovstúpenia Pána).

Apoštoli aj po Turíciach pokračovali v hlásaní Kristovho učenia. Všetci sa modlili rovnaké modlitby, spoločne lámali chlieb a veriaci vytvárali prvú katolícku komunitu, ako hovoria aj Skutky apoštolov (Sk 2,38–47):

38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“ 41 Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. 42 Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. 43 Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. 44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. 45 Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47 chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Dôležitú úlohu pri rozvoji ranej Cirkvi zohrali aj zázraky, ktoré Apoštoli konali. K najznámejším krásnym zázrakom patrí napríklad aj uzdravenie chromého v chráme (Sk 3,1–16):

1 Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. 2 Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3 Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. 4 Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ 5 On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. 6 Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, 8 vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. 9 Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, 10 a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo. 11 Keďže sa pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. 12 Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? 13 Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. 14 Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. 15 Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. 16 A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohoto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.

Ale s Apoštolmi nesúviseli len pozitívne zázraky, ako radi prezentujú niektorí pseudokatolícki slniečkári a modernisti. Tradiční katolíci dobre poznajú príbeh o Ananiášovi a Zafire, ktorí svojimi životmi zaplatili za klamstvo a podvod. Skutočná a pravá katolícka viera je totiž aj uvedomovanie si vlastnej zodpovednosti, snaha brániť sa hriechom, častá spoveď a vytrvalá modlitba.

Kto nepozná príbeh zo Skutkov apoštolov o Ananiášovi a Zafire, môže si ho prečítať v nasledujúcom citáte zo Svätého Písma (Sk 5,1–11):

1 Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok 2 a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. 3 Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? 4 Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ 5 Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. 6 Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.

7 Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, 8 Peter jej povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Áno, za toľko.“ 9 Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“ 10 A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11 A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli. 12 Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. 13 Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil 14 a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. 15 Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. 16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.

Zázrakov, ktoré vykonali Apoštoli bolo mnoho. Počet katolíkov sa neustále zväčšoval, takže Apoštoli už nedokázali aj kázať, aj pomáhať „sociálne slabým a marginalizovaným“. 🙂 Preto Apoštoli dospeli k rozhodnutiu vybrať z radu katolíkov sedem mužov dobrej povesti, na ktorých modliaci sa Apoštoli položili svoje ruky a tak ich posvätili. Títo muži sa mali v prvom rade starať o chudobných, krstili a mohli aj kázať. Tak sa objavili v katolíckej Cirkvi diakoni.

Samozrejme židovskú veľradu, ktorá mala na svedomí vraždu Ježiša Krista (niektorí konzervatívnejší barokoví španielski a talianski teológovia používali v súvislosti s Ukrižovaním Nášho Pána Ježiša Krista aj pojem Bohovražda) veľmi iritovalo pôsobenie Apoštolov, pretože ľudia mohli porovnávať činnosť a morálku Apoštolov s dvojtvárnou činnosťou a falošnou morálkou nielen židovských veľkňazov Kaifáša a Annáša, ale aj mnohých farizejov a saducejov.

Podľa cynikov jedinými zázrakmi, ktorými sa Kaifáš a Annáš mohli pochváliť boli zázračné podvody pri daniach 🙂 a skutočnosť, že oni a im podobní s chuťou vyžierali domy vdov, o čom nám hovorí Evanjelista Marek, keď zachytil priame Kristove slová „ipsima verba Christi“ (priame Kristove slová) vo svojom Evanjeliu (Mk 12,38–44):

38 Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

Nenávisť saducejov a farizejov voči katolíkom rástla závratným tempom. Zakazovali Apoštolom kázať Kristovo učenie, bili a prenasledovali ich, väznili – no Boh chránil Apoštolov. Apoštoli samozrejme veľkňazov nepočúvali a Apoštol Peter vmietol do tvárí týchto „obielených hrobov“ slová, že viac sa má poslúchať Boh než ľudia. Medzi farizejmi a saducejmi nevládla jednota, mnohí z farizejov sa obávali lynčovania zo strany davu. Okrem toho rozumne na obranu prvých katolíkov vystúpil vzdelaný farizej Gamaliel, ktorý uviedol, že nemá význam proti Apoštolom bojovať, pretože ak je ich dielo od ľudí – rozpadne sa. Ale ak je od Boha, tí čo proti ich dielu bojujú, bojujú vlastne proti Bohu.

Uvedený text nižšie pochádza zo Skutkov apoštolov (Sk 5,17–42):

17 Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov – a plní žiarlivosti 18 položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. 19 Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: 20 „Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohoto života!“ 21 Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. 22 A keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: 23 „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“ 24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. 25 Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud.“ 26 Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich – ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. 27 Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: 28 „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ 29 Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. 30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. 31 Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. 32 A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ 33 Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.

34 Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von 35 a im povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. 36 Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. 37 Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. 38 Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, 39 ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním. 40 Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. 41 A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. 42 A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)