Dátum amerických prezidentských volieb sa blíži. Kto v nich zvíťazí?

Branislav Krasnovský
24. októbra 2020   Politika   Voľby v USA

Krátko pred americkými prezidentskými voľbami, v ktorých sa 3. novembra 2020 stretnú Donald Trump a Joe Biden, pokračujú jednotlivé agentúry v prieskume verejnej mienky, aby zistili ktorý z prezidentských kandidátov má lepšie šance na úspech. Vo voľbách sa rozhodne, či na ďalšie štyri roky zostane v čele USA 74-ročný Donald Trump, alebo či do úradu prezidenta nastúpi 78-ročný Joe Biden, ktorý v politike USA pôsobí už od 70. rokov 20. storočia. Jedno je však zrejmé už na prvý pohľad, vrcholní americkí politici sú vo veku v akom kedysi, krátko pred pádom ZSSR pôsobili vo vrcholných pozíciach sovietski politici a to neveští pre USA nič dobré.

Prieskumy verejnej mienky unisono tvrdia, že lepšie pozície má Joe Biden, to však nemusí byť pravda. Proti Trumpovi aj v roku 2016 vystupovala agresívne celá mainstreamová mediálna obec v USA, a neskôr sa ukázalo, že to nestačilo. Vo voľbách Donald Trump síce tesne, ale predsa len porazil Hillary Clintonovú, aj keď médiá tvrdili, že s predstihom zvíťazí Clintonová.

Obdobná situácia je aj v súčasnosti, pričom dnes mainstreamová mediálna obec nenecháva nič na náhodu, a aj také mediálne koncerny ako Twitter či Facebook dokonca vedome nadŕžajú Bidenovi a bránia na svojich sieťach publikovať informácie o nekalých aktivitách klanu Bidenovcov. Aj sloboda slova má svoje obmedzenia, ak ide o to, aby zvíťazil protežovaný kandidát. Bývalý prezident USA Barack Obama už vystríhal demokratov, aby nezaspali na vavrínoch tak, ako zaspali kvôli predvolebným výsledkom minulé voľby. Studená sprcha v podobe Donalda Trumpa bola pre amerických demokratov naozaj šokujúca.

Kto má lepšie pozície a aký je systém amerických volieb?

Podľa prieskumov verejnej mienky zvyšuje od januára 2020 Joe Biden svoj náskok pred Donaldom Trumpom (priemerne v januári 48-46, v apríli 48-42, v júni 49-41, v auguste 50-42, v októbri 53-43). Donald Trump si vybral za spolukandidáta do funkcie viceprezidenta Mike Penceho a Joe Biden si za spolukandidátku do funkcie viceprezidentky vybral Kamalu Harrisovú. Všeobecne sa očakáva, že tohtoročné voľby, ktoré významným spôsobom poznačila pandémia koronavírusu môžu mať dramatický priebeh a stanú sa dôležitým, ba až prelomovým momentom vo vývoji USA. Poštou v predstihu už hlasovalo viac ako 10 miliónov Američanov.

Pri voľbe amerického prezidenta sa používa špecifický systém. V systéme volebných kolégií v USA, ktoré volia prezidenta, dostane každý štát počet hlasov podľa toho, koľko členov posiela do Kongresu a Senátu. Spolu tak existuje 538 hlasov členov volebných kolégií a víťaz o kreslo amerického prezidenta musí získať najmenej 270 hlasov. Napríklad Kalifornia má na obrázku modrú farbu a číslo 55, čo znamená, že lepšie pozície má v krajine Biden a ak Biden v Kalifornii zvíťazí, získa nakoniec všetkých 55 hlasov Kalifornie. Texas má 38 hlasov, slabo červená farba znamená, že v štáte má lepšie pozície Trump, jeho pozície však nie sú tak pevné, ako napríklad v Arizone, ktorá má však len 6 hlasov. Hnedé štáty sú štáty, kde sú šance oboch kandidátov vyrovnané. Ak napríklad v hnedej Floride zvíťazí Trump, zoberie 29 hlasov.

V USA existujú teda prakticky tri skupiny štátov – tradične republikánske, tradične demokratické a tradične „nerozhodnuté“. Práve v nerozhodnutých štátoch prebieha najostrejšia kampaň a práve od nich často závisí, kto bude novým prezidentom USA. V minulosti takto rozhodla o prehre demokrata Ala Gora a víťazstve prezidenta Georgea W. Busha Florida, a čiastočne aj o porážke Hillary Clintonovej (aj keď až po tom, ako tam museli prepočítavať hlasy). Najznámejším nerozhodným štátom je však Ohio. Od roku 1900 sa v Spojených štátoch odohralo 28 prezidentských volieb a len v dvoch sa víťazom stal kandidát, ktorého si nevybralo Ohio. Budúci prezident tu vyhral v posledných trinástich voľbách.

Predvolebné debaty prezidentov

Američania veľmi pozorne sledujú predvolebné debaty prezidentských kandidátov, ktoré už tradične mávajú pomerne búrlivý priebeh. Pandémia koronavírusu však poznačila tento rok aj prezidentské debaty, obaja prezidentskí kandidáti sa v nich stretli len dvakrát. Prvýkrát sa stretli v živej debate 29. septembra 2020. Debata mala pomerne búrlivý priebeh a obaja kandidáti v debate vyslovili množstvo zavádzajúcich, nepravdivých či nepodložených výrokov ohľadne koronavírusu, americkej ekonomiky i politiky. Mainstreamové média kritizovali predovšetkým Trumpa, Bidena a jeho prehrešky (finančné aféry na Ukrajine, obvinenia Bidenovcov z pedofílie) ponechali takmer bez povšimnutia. Biden, ako vždy, obviňoval Trumpa z politickej nekompetentnosti, ústretovosti voči Rusku a Číne, Trump tieto Bidenove obvinenia označil za klamstvá, nazval ho hlupákom, a Biden zas nazval Trumpa klaunom. Vzájomne sa obviňovali z rasizmu a antidemokratických praktík.

Ďalšiu plánovanú prezidentskú debatu zrušilo oznámenie o Trumpovom nákazení koronavírusom. Posledná debata sa uskutočnila v noci z 22. na 23. októbra 2020. Keďže v prvej debate mal starší a menej flexibilný Joe Biden problémy so „vstupmi“ Trumpa do jeho prejavov, bola prijaté pravidlo, podľa ktorého prvé dve minúty mohol každý kandidát hovoriť bez toho, aby mu oponent do debaty zasahoval (oponentovi na 2 minúty vypli mikrofón). Debata týmto spôsobom bola nastavená tak, že znevýhodňovala Trumpa, známeho svojimi sarkastickými poznámkami a nevyberanými útokmi.

Témy debaty boli podobné ako pri prvej debate, dominoval najmä koronavírus a Biden sa snažil opäť dokázať, že Trumpove rozhodnutia boli polovičaté, že Trump pandémiu nezvládol. Trump poukázal na Bidenove finančné podvody na Ukrajine, Biden opäť naznačoval, že Rusi a Irán zasahujú do amerických prezidentských volieb a snažil sa Trumpa vykresliť ako slabého prezidenta. Biden okrem toho vo svojich prejavoch vyjadril podporu hnutiu Black Lives Matter a ekologickým témam – klimatické zmeny považuje za „existenčné hrozby pre ľudstvo a je našou morálnou povinnosťou klimatické problémy riešiť“.

Podľa Bidena je Trump „jeden z najrasistickejších prezidentov USA“, Trump naopak považuje za rasistu Bidena, ktorý je na rozdiel od Trumpa v americkej vrcholnej politike už od 70. rokov minulého storočia – 70. roky 20. storočia boli v USA výrazne poznačené rasizmom a Biden sa nejakým významnejším spôsobom v boji proti rasizmu v americkej spoločnosti neangažoval.

Celkovo možno povedať, že posledné vystúpenia Donalda Trumpa už boli menej konfrontačné, voľby prezidenta Spojených štátov sa uskutočnia dňa 3. novembra.

Aké sú prognózy?

Podľa posledných prognóz je na tom v zápase o prezidentské kreslo lepšie Joe Biden. Ale ako už bolo naznačené, aj v amerických prezidentských voľbách v roku 2016 mal Donald Trump horšie pozície a nakoniec Hillary Clintonovú v súboji o prezidentské kreslo porazil.

Bez zaváhania možno vysloviť tvrdenie, že mainstreamové médiá sú proti Donaldovi Trumpovi. V novembri 2016, niekoľko dní po voľbách americká spoločnosť pre manipuláciu s médiami v čele s Davidom Brockom, majstrom agitácie a propagandy, vyčlenila na zničenie obrazu Donalda Trumpa 100 miliónov amerických dolárov. Nenávistný tlak a útoky na Trumpa zo strany demokratov a médií trvali počas celého Trumpovho prezidentského obdobia a stupňujú sa aj v predvečer prezidentských volieb 2020.

S prichádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA je krajina rozdelená na dva tábory, ktoré sa vzájomne nenávidia a dokonca sa podozrievajú z prípravy štátneho prevratu. Donald Trump sa v minulosti niekoľkokrát vyslovil v tom zmysle, že sa obáva volebných podvodov a moc neodovzdá dobrovoľne, čo vyvolalo v radoch demokratov nervozitu. Celkovo sú však republikáni menej organizovaní ako demokrati a dalo by sa povedať, že ťahajú za kratší koniec.

Americká spoločnosť je však naozaj vážne rozdelená, a prechádza hlbokou krízou. Nech už americké prezidentské voľby skončia akokoľvek, napätie v americkej spoločnosti bude určite ešte kulminovať. Krajina má množstvo ekonomických problémov a rovnako má problémy aj v medzinárodnej politike, kde Američania s čoraz väčšími ťažkosťami čelia Rusku, Číne a Iránu. Vyzerá to tak, že systémová kríza v USA je už príliš hlboká na to, aby sa dala jednoducho, lacno a najmä rýchlo vyriešiť.

PDF (formát pre tlač)