Cesta na pápežský trón – od bežného kňaza až po hlavu 1,3 miliardy katolíkov

Matej Gavlák
5. marca 2025   Cirkev

Akú cestu prekoná človek, ktorý zasadne na trón svätého Petra? Nuž, vskutku strastiplnú.

Všetci vieme, že pápeža volí kolégium kardinálov, ktoré spomedzi seba vyberie toho, komu bude ponúknutý pápežský úrad. Teoreticky môžu kardináli zvoliť za pápeža aj niekoho, kto sám nie je kardinálom, ale také niečo sa stalo naposledy pred 600 rokmi. Na to, aby sa niekto stal pápežom, musí sa teda najprv stať kardinálom, aj keď je to skôr neoficiálna ako oficiálna podmienka.

Od kňaza k biskupovi…

Pápežom sa môže stať len vysvätený kňaz. To znamená, že potenciálny „uchádzač“ musí byť mužského pohlavia a katolíckeho vierovyznania – musí najprv vstúpiť do seminára, v ktorom strávi šesť rokov, na konci ktorých získa svätenie z rúk svojho biskupa. Ak však kňaz chce pomýšľať na väčšiu kariéru v rámci Cirkvi, ako len celoživotný pobyt na fare, mal by v štúdiách pokračovať aj ďalej a získať doktorát z teológie alebo príbuzného odboru.

Druhý krok na ceste k pápežskej tiare bude o poznanie ťažší ako bol ten prvý: z radového katolíckeho kňaza sa musí stať biskupom. Ale ako? V prvom rade si treba uvedomiť, že veľká väčšina kňazov sa nikdy biskupom nestane; vo svete je asi pol milióna katolíckych kňazov, ale len asi 5-tisíc biskupov. Výber kňaza na biskupské miesta je pritom mimoriadne komplikovaná záležitosť, na ktorú nemá kňaz prakticky žiaden dosah.

V prvom rade teda kňaz nikam neposiela žiadnu „prihlášku na biskupa“, ani nič podobné. Je to biskup, kto zostavuje tajný zoznam svojich potenciálnych nástupcov. Treba mať na pamäti, že biskupi majú bežne pod sebou aj sto kňazov, vo väčších diecézach môže byť toto číslo samozrejme vyššie. Tajný zoznam potom biskup posúva ďalej nunciovi (veľvyslancovi Vatikánu v tej-ktorej krajine), ktorý vyberie tri mená. Nuncius tieto tri vybrané mená skúma a vyberie jedno, o ktorom si myslí, že by mohol byť biskupom. Meno ďalej posúva do vatikánskeho Dikastéria pre biskupov. Ak dikastérium s výberom nuncia nesúhlasí, musí byť vybrané iné meno, teoreticky sú možné aj prípady nového prepracovania celého tajného zoznamu.

Dikastérium však môže nunciov návrh schváliť. Vybrané meno sa potom ďalej posúva na schválenie pápežovi. A ak pápež s návrhom nesúhlasí, opäť sa musia niektoré úkony procesu zopakovať. Ak však pápež súhlasí, potom máme nového biskupa! Má to ešte malý háčik – nový nositeľ biskupskej mitry môže nahradiť starého biskupa len vtedy, keď ten ide do dôchodku vo veku 75 rokov, alebo zomrie. Kým biskup žije a nedovŕšil 75 rokov (prípadne ho pápež neodvolal), nádejní „uchádzači“ o biskupský (a možno aj pápežský) stolec spomedzi kňazov majú proste „smolu“…

… od biskupa ku kardinálovi

Ďalším krokom budúceho pápeža musí byť prechod od biskupa ku kardinálovi. Opäť malé porovnanie: vo svete je 5000 biskupov a asi 240 kardinálov. Takže, ako sa z biskupa stane kardinál?

V prvom rade treba mať na pamäti, že kardinál nie je nejaká osobitná vyššia hodnosť od biskupa; kardinál je biskup, ktorý má doplnkovú hodnosť, práva a povinnosti. Jeho najdôležitejším právom (a povinnosťou) je, samozrejme, voľba pápeža.

Čo sa týka výberu kardinála spomedzi biskupov, tú má vo svojich rukách výhradne pápež. Je to on a len on, kto vyberie nového kardinála podľa vlastných preferencií, aj keď niektoré dôležité a veľké biskupstvá vo svete sú už akoby predstupňom pred červeným kardinálskym klobúkom.

Voľba pápeža

Náš potenciálny „uchádzač“ už má červený klobúk a prešiel si seminárom, vyšším vzdelaním, kňazským úradom i biskupským stolcom, až sa stal kardinálom. Avšak, hoci sa to možno nezdá, k pápežskej tiare má stále ešte pomerne ďaleko. Musí ho totiž zvoliť väčšina jeho „kolegov“ kardinálov – konkrétne 2/3 – v tajnej voľbe, ktorá sa po stáročia nazýva konkláve.

Dnes je kardinálov voliteľov približne 130 (tí nad 80 rokov už pápeža voliť nemôžu) a presvedčiť dve tretiny týchto princov Cirkvi, aby práve vám dali svoj hlas, nie je zaiste nič jednoduché. Počas dňa sa v zapečatenej Sixtínskej kaplnke môže vykonať voľba pápeža najviac štyrikrát za deň (aj keď pápež František bol zvolený až počas piatej voľby v ten istý deň, čo je mimochodom „zaujímavé“). Kardinál podíde od svojho miesta dopredu s lístkom, na ktorom je napísané meno človeka, ktorého volí za pápeža. Lístok vhadzuje do zlatej čaše so slovami:

„Volám za svojho svedka Krista Pána, ktorý bude mojím Sudcom, že svoj hlas dávam tomu, o ktorom si pred Bohom myslím, žeby mal byť zvolený.“

Tieto slová sa vyrieknuté v latinčine. Keď sa hlasy zrátajú a zistí sa, že žiaden z kardinálov nedosiahol potrebné dve tretiny hlasov, lístky sú posypané horľavinou, ktorá spôsobuje známy čierny dym z komína Sixtínskej kaplnky, a spálené sú v peci. Začínajú prípravy na ďalšie kolo hlasovaní.

Každá voľba pápeža je, mimochodom, do istej miery odlišná od tej predchádzajúcej – je to dané tým, že každý pápež pred smrťou zanecháva podrobné inštrukcie, ako by sa mala voľba jeho nasledovníka viesť, a tieto inštrukcie bývajú dodržiavané. Je ťažké získať potrebné dve tretiny hlasov. Priemerná dĺžka konkláve preto býva zhruba dva týždne – to znamená, že sa priemerne volí 12 dní, štyrikrát za deň, 6 dní v týždni. Jeden deň je vyhradený modlitbám. V histórii sú zaznamenané prípady, keď voľba pápeža trvala roky.

Habemus papam!

Po nekonečnom viackolovom hlasovaní sa prítomní kardináli konečne 2/3 hlasov zhodli na mene – a zvolili nášho „uchádzača“. Zvolený dostane otázku, či súhlasí s voľbou a aké meno si vyberá. Povedzme, že náš uchádzač si vyberie meno Benedikt XVII. V tejto chvíli sú lístky posypané zvláštnou zmesou a spálené – z komína vychádza povestný biely dym.

Následne je Svätý Otec predvedený do tzv. „izby sĺz“, čo je neveľká miestnosť v Sixtínskej kaplnke. Tu mu predstavia tri verzie pápežského rúcha – veľké, stredné a malé. Práve v tejto miestnosti si novozvolení pápeži po prvýkrát uvedomujú, čo sa práve udialo – uvedomia si zodpovednosť i tlaky, ktorým budú čeliť – a mnohých nových pápežov táto skutočnosť zvykne priviesť dokonca až k tichému náreku.

Potom je pápež, už v bielom rúchu, vyvedený z „izby sĺz“ a predvedený kardinálom, ktorí ho do úradu zvolili. Pápež ich požehná. Nasleduje známe vyvedenie na balkón Svätopeterskej baziliky, kde z úst kardinála zaznejú známe slová: „Habemus papam!“ – „Máme pápeža!“

Nový pápež, povedzme teda, že Benedikt XVII., sa stáva hlavou 1,3 miliardy katolíkov na celom svete. Začína sa písať nová kapitola života katolíckej Cirkvi.

PDF (formát pre tlač)