Blahoslavený Ján z Pokoja (Giovanni della Pace)

Branislav Krasnovský
7. mája 2021   Cirkev

Blahoslavený Ján z Pokoja (Giovanni della Pace, vlastným menom Giovanni Cini) pochádzal z významnej rodiny v Pise. Narodil sa v roku 1270 a už v mladosti sa stal vojakom. Bojoval najmä v dlhotrvajúcej bratovražednej vojne, ktorá sa rozhorela medzi talianskymi mestskými štátmi Pisa a Florencia. Patril k najodvážnejším vojakom Pisy a pomerne skoro sa stal aj nižším dôstojníkom, ktorý udivoval svojou odvahou. Počas jednej bitky sa dostal aj so svojím oddielom do obkľúčenia a takmer celú jeho jednotku žoldnieri Florencie zničili. Ako neskôr sám Giovanni della Pace hovoril, zachránila ho Božia prozreteľnosť. Bol jedným z mála, ktorí osudnú bitku prežili, dokonca bez zranenia.

Keď bol vojakom, nežil podľa katolíckych morálnych princípov. V októbri 1296 zúčastnil plienenia biskupských majetkov a podľa iných historických správ sa nachádzal aj v skupine vojakov, ktorí prepadli trojicu prelátov, putujúcich so sprievodom ozbrojencov po ceste z Pisy do Badia di San Savino (dnes sa na tomto mieste v Pise nachádza ulica Via Tosco Romagnola). Ozbrojenec s menom Ciomeo Cappone z rodiny Lanfranchi dokonca smrteľne zranil jedného z prelátov, do väzenia sa však dostal aj Giovanni Cini. Podľa správ, ktoré sa nám dochovali, Giovanniho dokonca exkomunikovali a vo väzení mal dostatok času rozmýšľať o svojom živote. Vďaka Božej milosti prežil stav, ktorý sa zvykne označovať ako „noc duše“ – uvedomil si hrôzu a ťarchu svojich hriechov, a následne sa rozhodol celý svoj život zasvätiť pokániu.

Podľa niektorých historických indícií sa ako pomerne mladý počas svojej vojenskej kariéry pravdepodobne aj oženil a preto sa nemohol stať katolíckym kňazom a ani mníchom, ďalší historici zastávajú názor, že kvôli exkomunikácii (ktorá bola neskôr sňatá) mu bola cirkevná kariéra neprístupná. Rozhodol sa preto vstúpiť ako laik do Tretieho rádu svätého Františka. Takisto historické informácie o jeho manželstve sú pomerne skúpe, časť bádateľov však predpokladá, že ak bol ženatý, po niekoľkých rokoch manželstva jeho manželka umrela.

Od roku 1305 patrí k najaktívnejším členom Tretieho rádu sv. Františka v Pise a venoval sa charite pre tých najbiednejších. Giovanni della Pace žil asketickým životom. Samozrejmosťou bol prísny pôst a dlhotrvajúce modlitby, okolo tela nosil natesno ťažkú železnú reťaz, ktorá mu symbolizovala jeho predchádzajúci hriešny život. Konal aj ďalšie formy umŕtvovania, všetku svoju energiu venoval zbožnosti a pomoci blížnym.

V Pise založil Kongregáciu „františkánskych terciárnych pustovníkov“ s názvom „Fraticelli“. Členovia tejto kongregácie zbierali financie a poskytovali materiálnu pomoc (jedlo, peniaze, oblečenie) nielen tým najbiednejším, ale aj tým chudobným, ktorí sa hanbili žobrať. Fraticelli existovali od 13. storočia až do roku 1872. Fraticelli prežili prenasledovanie francúzskymi jednotkami, ktoré na prelome 18. a 19. storočia priniesli do severného a stredného Talianska zvrátené ideály Francúzskej revolúcie, neprežili však zásah talianskych slobodomurárov, ktorí v roku 1872 Kongregáciu františkánskych terciárnych pustovníkov pomenovaných Fraticelli rozpustili a zlikvidovali.

Giovanni si svoje meno zvolil podľa Porta della Pace v Pise. Žil na konci ulice Via San Lorenzo v Pise a jeho príklad prilákal množstvo mladých ľudí. V pustovni Santa Maria della Sambuca sa postupne rozhoreli nádherné prejavy duchovného a náboženského života. Podľa dochovaných historických správ nechal z nazbieraných milodarov postaviť v Pise aj nemocnicu, kde liečili bezplatne nielen všetkých občanov Pisy, ale aj cudzincov, ktorí do Pisy zavítali.

Duchovná zrelosť, pokora a múdrosť Giovanniho sa dostala čoskoro ďaleko za hranice Pisy. Navštevovalo ho množstvo veriacich, ktorí ho prosili o radu a aj o pomoc, a Giovanni pomáhal bez rozdielu všetkým ľuďom. Pomáhal aj ako mediátor urovnať krvavú vendetu medzi dvoma významnými rodinami Pisy (Gambacorti a Uppizziga).

V blízkosti Porta della Pace strávil Giovanni Cini posledné roky svojho života. Jeho túžba v posledných rokoch vzdialiť sa od ľudského sveta dosiahla vrchol, keď sa nechal zaživa zamurovať v malej cele, do ktorej mu podávali cez malé okienko jedlo. Pred celou slávili františkáni Svätú omšu a do cely mu podávali aj Sväté prijímanie. V tejto cele aj v roku 1333, 1335 alebo v roku 1340 Giovanni della Pace aj zomrel. Hoci rok jeho smrti nie je presne určený, s istotou sa vie, že umrel 12. novembra.

Po smrti pochovali Giovanniho jeho františkánski spolubratia a občania z Pisy na monumentálnom cintoríne San Francesco v Pise a vytvorili mu nádhernú hrobku, zdobenú bohatými freskami. V roku 1856 na žiadosť františkánskych konventuálov preniesli zo starého cintorína San Francesco jeho kostrové pozostatky do kláštora konventuálov v Pise (Chiesa dei Conventuali di Pisa). Procesu sa zúčastnil aj známy taliansky arcibiskup Cosimo Barnaba Corsi (1798 – 1870), odborník na kanonické právo, dekan auditorov Tribunálu Sacra Rota, ktorý sa počas pontifikátu Gregora XVI. stal kardinálom a ako člen konkláve sa zúčastnil voľby pápeža Pia IX. Od roku 1853 bol arcibiskupom Pisy a celý svoj život neúnavne bojoval proti talianskym slobodomurárom, takže sa dostal priamo na príkaz Cavoura do väzenia.

Arcibiskup Corsi bol neúnavným podporovateľom a duchovným spolubojovníkom pápeža Pia IX. Nenávisť talianskych slobodomurárov siahala až za hrob. Po obsadení Ríma v roku 1870 sa stal arcibiskup Corsi väzňom vo vile Agnanu, kde aj v roku 1872 arcibiskup Corsi zomrel. Talianski slobodomurári nepovolili pochovať arcibiskupa Corsiho v katedrále v Pise, jeho kostrové pozostatky preniesli z vily Agnano do katedrály až v roku 1898.

Liturgická slávnosť blahoslaveného Giovanni della Pace sa slávi 12. novembra, v deň jeho smrti, ktorý na rozdiel od roku úmrtia poznajú historici presne. Giovanniho odev a železná reťaz, ktorú nosil okolo svojich bokov (a ktorá údajne na niektorých miestach zarástla do jeho tela, takže mu za života pôsobila značné bolesti) sa stali vyhľadávanými devocionáliami. Reťaz si podľa neskorších informácií prikladali po jeho smrti k bruchu tehotné ženy, ktoré mali zdravotné komplikácie a aj ženy, ktoré mali bolestný a nebezpečný pôrod. Podľa cirkevného historika Salvettiho, bol blahodárny účinok reťaze Giovanni della Pace nespochybniteľný.

Blahoslavenému Giovinnimu della Pace je venovaná aj modlitba katolíckej Cirkvi: „Ó Bože, ktorý si doprial blahoslavenému Giovannimu della Pace ducha pokánia a nezvyčajnej lásky, dopraj aj nám, Tvojim služobníkom, aby sme dokázali kontrolovať túžby našich duší a tiel, aby sme sa dokázali účinne chrániť hriechu a preukazovať podľa vzoru blahoslaveného Giovanni della Pace milosrdenstvo všetkým biednym na Zemi a tým si zaslúžili prijať večnú korunu Božieho milosrdenstva v Nebi. Skrze Krista nášho Pána, Amen.“

PDF (formát pre tlač)