Bidenov šialený „Zákon o rovnosti“: Finálny útok na kresťanské základy Západu

Matej Gavlák
19. marca 2021   Spoločnosť   Gender

Vo februári tohto roku prešiel americkou Snemovňou reprezentantov Bidenov „srdcový“ projekt, ktorý bol pre neho taký dôležitý, žeby mal byť schválený v prvých 100 dňoch jeho úradovania. „Zákon o rovnosti“, alebo „The Equality Act“, síce ešte úplne nevstúpil do platnosti, ale kompletizácia jeho úplného zlegalizovania by mala byť už viac-menej iba formalita. Zákon sa v podstate tvári ako jednoduchá ochrana LGBT komunity voči diskriminácii, no v skutočnosti ide o mimoriadne komplexnú záležitosť.

Tento zákon je natoľko šialený, že si dovoľuje redefinovať ľudskú bytosť ako takú. V podstate hovorí, že pojmy ako „rodina“, „sexualita“, či „pohlavie“ sú len sociálne konštrukty a to navyše zastarané. Tvorcovia „Zákona o rovnosti“ sa teda podujali prispôsobiť tieto „umelé sociálne konštrukty“ modernej dobe 21. storočia. Inak povedané: úplne odstrániť posledné zvyšky kresťanského pohľadu na ľudskú osobu v americkom zákonodarstve a nahradiť ich svojím ultra-liberálnym pohľadom, v niektorých bodoch zjavne inšpirovaným predkresťanskými, pohanskými, názormi.

Predkladatelia zákona na čele s prezidentom Bidenom tento svoj pohľad vnucujú doslova celej krajine a ak sa niekto rozhodne vzdorovať „novým pojmom“, bude náležite potrestaný. Pretože „diskriminácia je všade“ a „treba ju vykoreniť“. Čo teda „Zákon o rovnosti“ obsahuje?

„Ako muža a ženu ich stvoril“

„Zákon o rovnosti“ nie je samostatne stojacim zákonom, ale akousi nadstavbou na slávny „Zákon o občianskych právach“ z roku 1964 zostavený a implementovaný Kennedyho administratívou na podnet a v duchu amerického bojovníka za občianske práva, Martina Luthera Kinga. „Zákon o občianskych právach“ ukončil v Amerike nezmyselné nariadenia typu „autobus len pre bielych“, či „tu farebným vstup zakázaný“ a rozhodne bol veľkým prínosom pre vtedajšiu občiansku spoločnosť.

Už samotný fakt, že „Zákon o rovnosti“ J. Bidena a spol. je doplnkom práve tohto zákona je varovným signálom. „Zákon o rovnosti“ sa snaží prezentovať svoju agendu ako čestný boj za spravodlivú vec, ako odstránenie ďalšej bariéry všeobecnej diskriminácie. Pritom redefinuje (či skôr nanovo definuje) pojem muža a ženy, a nebojí sa za diskriminačnú označiť každú inštitúciu – hoc aj katolícku –, ktorá odmieta jeho pohľad na vec.

Pod pojmom „rodová identita“ predstavuje zákon nasledovné: „Je to identita, zjav, osobitý spôsob, alebo iné rodové charakteristiky jednotlivca, bez ohľadu na to, aké pohlavie mu bolo určené (!) pri narodení.“¹ Preložené do bežného jazyka, je jedno, či ste sa narodili ako muž alebo žena. Ste takého pohlavia, aké si sami vyberiete. A všetci váš výber musia rešpektovať aj napriek tomu, že (povedzme) odporuje biologickej skutočnosti. Toto je však len základ ideológie, na ktorej zákon stavia.

Ak teda muž o sebe začne tvrdiť, že je žena, dostane sa mu právo na úplnú starostlivosť v čisto ženských zariadeniach, či právo chodievať do častí zariadení a budov určených len pre ženy, ako sú napríklad: ženské oddelenia v nemocniciach, ženské kabínky na kúpaliskách, ženské väznice, rôzne hospice pre matky s deťmi, hospice pre obete domáceho násilia atď.

Túto povinnosť zákon nariaďuje „miestu, alebo podniku, ktorý poskytuje verejné služby ako výstavy, zábavu, rekreáciu, či verejné zhromaždenia“ a ďalej „akejkoľvek prevádzke, ktorá poskytuje stravu, služby, či program, a to vrátane obchodov, nákupných centier, online obchodov, salónov, bánk, čerpacích staníc, centier starostlivosti, útulkov, cestovných agentúr, alebo pohrebných ústavov…“²

Zákon týmto subjektom výslovne prikazuje: „Jednotlivcovi nesmie byť odopretý prístup do spoločného zariadenia (prevádzky) vrátane toalety, šatne, kabínky, a to podľa jeho/jej rodovej identity.“

Ďalšia perlička zo „Zákona o rovnosti“ hovorí, že v špeciálnych profesiách, ako sú napríklad pôrodné babice, či opatrovatelia, kde sa na pozíciu vyžadujú iba ženy, či iba muži, „má byť uchádzač považovaný za kvalifikovaného na základe jeho/jej rodovej identity a nie pohlavia.“³(!)

Zákon je teda natoľko extrémny, že už ani nevyžaduje lekársku zmenu pohlavia na to, aby mohla mužská osoba o sebe tvrdiť, že je žena, a naopak. Takejto osobe postačuje už iba jej „rodová identita“, tzn. vlastné tvrdenie! Toto tento zákon demokratov právne legalizuje.

Ako upozorňuje portál The Federalist, „Návrhy ustanovení zákona ničia právo na súkromie všetkých Američanov a zvlášť dievčat a žien.“⁴

Všetky tieto nariadenia sa pritom netýkajú len dospelých Američanov, ale aj detí. Zákon zasahuje do všetkých odvetví života a bokom neostali napríklad ani ženské športy. Americké konzervatívne média v súvislosti s ním hovoria o „úspešnom zakončení genderovej revolúcie v USA“.⁵ A skrze šport, či tzv. „mäkkú silu“ (literatúra, filmy, finančné granty a pod.) bude Amerika túto ideológiu pretláčať aj do zvyšku sveta.

Extrémna potratová ideológia zákona

Zákon rovnako tak pretláča extrémnu potratovú ideológiu bez toho, žeby tento termín vôbec spomínal. Nehovorí ani o „potratoch“, ani o „umelom prerušení tehotenstva“; hovorí o zákaze „diskriminácie na základe tehotenstva, pôrodu, či príbuzných medicínskych záležitostí“.

Inak povedané, lekárske inštitúcie – vrátane napríklad katolíckych nemocníc –, ktoré nevykonávajú potraty, sa dopúšťajú „diskriminácie na ženách“ a táto „diskriminácia“ sa teraz zakazuje.

Aby sa však nejaká kresťanská inštitúcia nemohla odvolať na „Zákon o obnove slobody vierovyznania“ z roku 1993, „Zákon o rovnosti“ vyslovene hovorí, že: „Zákon o obnove slobody vierovyznania neposkytuje nárok na obhajobu voči tu uvedeným nariadeniam.“⁶ Extrémna stalinistická rétorika tohto Bidenovho „srdcového“ zákona je jednoducho ohromujúca.

Katolícke hospice a nemocnice teda môžu byť (a budú) na základe tohto zákona nútené vykonávať potraty, alebo ukončiť svoj činnosť.

Vitajte v dobe novopohanskej

Ako píše katolícky pro-life aktivista Richard Doerflinger: „Zákon o rovnosti na svojich stranách prezentuje metafyzickú revolúciu a ňou sa snaží (nanovo) evanjelizovať Západ.“⁷

Michael Voris z Church Militant bežne hovorieva o potratových praktikách ako o „príbuzných starovekým obetovaniam detí Molochovi“. Rovnako tak gender ideológia má tiež svoje korene v staroveku: zatiaľ čo kresťanstvo učí, že duch je v človeku prepojený s hmotou (ľudským telom), starí filozofi sa domnievali, že ľudské telo je „klietkou ducha“. A toto je filozofia aj tohto zákona, ktorý vo svojej podstate hovorí, že „žena môže byť uväznená v mužskom tele“.

Vstupujeme teda do doby už ani nie tak post-kresťanskej, ale rovno novopohanskej.

1 https://thefederalist.com/2021/02/26/5-things-you-need-to-know-about-the-extremist-equality-act-house-democrats-just-passed/

2 Tamtiež.

3 Tamtiež.

4 Tamtiež.

5 https://www.theamericanconservative.com/articles/the-equality-act-is-farewell-to-a-christian-metaphysic/

6 https://lozierinstitute.org/the-equality-act-threatening-life-and-equality/

7 Tamtiež.

PDF (formát pre tlač)