Autor „listu francúzskych generálov“: Francúzsko treba zachrániť. Je na konci svojich síl

25. mája 2021   Politika   Islam, Rozhovory

Rozhovor novinára týždenníka DoRzeczy Oliviera Baulta s Jeanom-Pierrom Fabre-Bernadakom, autorom francúzskeho „listu generálov“, v ktorom sa generáli a vojaci vo výslužbe obrátili na vládu so žiadosťou, aby lepšie chránila občanov a varovali pred rizikom občianskej vojny.

OLIVIER BAULT: Pán kapitán, list uverejnený 14. apríla, ktorý vznikol z Vašej iniciatívy, varoval úrady pred islamizáciou krajiny, poukázal na hrozbu, ktorá sa vznáša nad domorodými Francúzmi a na vytláčanie tradičných hodnôt vyznávaných francúzskou spoločnosťou. Podpísali ho tisíce vyslúžených vojakov, vrátane šesťdesiatich generálov, ale aj niektorí v aktívnej službe, čo vyvolalo efekt snehovej gule. Boli zverejnené ďalšie otvorené listy, vrátane nového otvoreného listu dôstojníkov v činnej službe, ako prejav podpory pre prvý list, ktorého ste boli redaktorom. Francúzska vláda, ako aj jej ľavicová opozícia, na rozdiel od opozície pravicovej, hovorí o zámere uskutočniť puč, ktorý vraj vyplýva z obsahu týchto otvorených listov, varujúcich pred rizikom občianskej vojny. Zachvátil duch rebélie francúzsku armádu? Bol by vo Francúzsku možný vojenský puč?

KPT. JEAN-PIERRE FABRE-BERNADAC: Reakcia na náš list je komická a títo ľudia si ho ani poriadne neprečítali. V liste, ktorý som napísal, hovorím pravý opak. Hovorím, že dnešná situácia vo Francúzsku je dramatická a dokonca tragická. V momente, keď politici nechcú uznať, že je to tak, jednoducho smerujeme k zásahu armády, ku ktorému sa budú musieť uchýliť. Preto vo svojom liste používam výraz „misia“. Pojem „misia“ znamená, že rozhodnutie neprijme armáda, ale vláda.

Čo Vás a signatárov listu viedlo k jeho zverejneniu práve teraz a prečo ste ho nezverejnili už skôr? Je azda zodpovednosť prezidenta Macrona za rozpad Francúzska väčšia než jeho predchodcov?

Macronova zodpovednosť nie je väčšia. Je dedičom osôb, ktoré túto zodpovednosť nesú, a sám sa stal spoluzodpovedným za vzniknutú situáciu. Problém je v tom, že tu máte pocit, že títo ľudia nehovoria pravdu. Realita ich nezaujíma. Pre nich je najdôležitejšie maskovanie a zametanie problémov pod koberec. „Politická korektnosť“ je v našej krajine všadeprítomná a prehlušuje pravdu. My sme chceli povedať pravdu. Chceli sme vysvetliť, ako sa z predmestí na 450 alebo 500 miestach vo Francúzsku, nielen vo veľkých mestách, ale aj v mestečkách, stali zóny, v ktorých už nevládne právo. A hovoríme to aj kvôli ľuďom, ktorí tam žijú. Nejde o obviňovanie moslimov, ale o odsúdenie islamistov. Moslimovia, ktorí žijú v týchto zónach, čelia ešte väčším problémom ako my. Dnes potrebujeme rozhodnosť a schopnosť klásť požiadavky, ktoré vlády nemali štyridsať rokov.

Vo svojom liste varujete pred rizikom občianskej vojny vo Francúzsku. Nie ste prví, pretože sme nedávno počuli podobné varovania z úst generála de Villiersa, bývalého náčelníka generálneho štábu armády, a pred ním Gerarda Collomba, ministra vnútra, alebo tiež písomné vyjadrenie policajného generála Bertranda Soubeleta, ktorý uviedol, že policajtov veľmi znepokojuje existencia nelegálnych zásob zbraní vo francúzskych etnických štvrtiach. Sám ste vyslúžený policajný dôstojník. Myslíte si, že vo Francúzsku skutočne existuje riziko občianskej vojny?

Viac ako občianska vojna v presnom slova zmysle nám hrozí vojna medzi dvoma kultúrami, vojna medzi dvoma odlišnými populáciami. Medzi Francúzskom, ktoré nazývame „Francúzsko periférií“ na jednej strane a „Francúzskom predmestí“, kde sa aktívna menšina cíti ako ryba vo vode, pretože väčšina je zastrašovaná.

Na predmestiach máme do činenia s realitou, na ktorú by mal francúzsky štát reagovať, ale nereaguje. Hrozbou je riziko vypuknutia konfliktu medzi dvoma komunitami.

Aby sme postrehli tento pocit neistoty, ktorý začína vo Francúzsku prevládať, treba dať nabok každú ideológiu, ktorá viedla k tejto fatálnej situácii, tie štruktúry „rasizmu“, ktoré demoralizujú Francúzsko. Obavy sa netýkajú iba agresívnych činov, vrážd a znásilnení, ale aj každodennej trestnej činnosti. Je to aj zničené auto, krádež elektrického skútra, poškodená schránka, sú to ľudia bývajúci v bytovkách, ktorí „musia mlčať“, pretože na chodbách a na parkoviskách, pod nosom a pred očami miestnych obyvateľov pôsobia gangy obchodníkov s drogami, ktoré terorizujú týchto obyvateľov. To je ten problém. To je tá gangréna, ktorá ničí tkanivo spoločnosti a postihuje jej čoraz väčšiu časť. Ľudia to už nemôžu vydržať. Toto je skutočná časovaná bomba, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Štát by si to mal uvedomiť a sami ste videli, aká bola reakcia na náš list. Nakoniec sme boli obvinení my, nie zločinci a výtržníci.

V liste zverejnenom na podporu Vášho listu, ktorý podpísali aj státisíce civilných osôb, dôstojníci v aktívnej službe prirovnávajú situáciu vo Francúzsku k situácii, ktorú poznajú z „Afganistanu, Mali, strednej Afriky a ďalších krajín“. Nezdá sa Vám toto prirovnanie Francúzska ku krajinám, ktoré sú označované za „zlyhávajúce“, predsa len trochu prehnané? Z pohľadu krajín bývalého východného bloku, ako je Poľsko, máme sa obávať, že sa z niektorých spojencov z NATO na Západe stanú zlyhávajúce štáty?

Opakujem ešte raz: Je to poplašný signál. Je zrejmé, že zatiaľ ešte nie sme v tejto situácii, ale smerujeme k nej. Keď sa pozrieme na nárast hrozieb za posledných dvadsať rokov, ukazuje sa, že je konštantný, ba dokonca sa v poslednej dobe zrýchľuje. Naši kolegovia v činnej službe sa snažia byť predvídaví, tak ako my v našom zverejnenom liste, ktorý som napísal, aby vláda vzala do úvahy tieto okolnosti. Odhodlá sa na to nakoniec? Francúzsko treba zachrániť dnes. Treba zachrániť francúzsky národ, ktorý má toho už dosť a je na konci svojich síl. To, čo teraz potrebujeme, je spoločné rozhodnutie postaviť sa nepriateľovi a poraziť ho. Tento nepriateľ má dve formy: formu ideológie „dekonštruktivizmu“ či „rasizmu“ a agresívnu formu, ktorá sa prejavuje islamizmom aj aktivitou gangov z predmestí, ktoré sa vzájomne často prelínajú. Odkiaľ majú islamisti zbrane, ak nie od gangov obchodujúcich s drogami? Všetci dobre vedia, že na našich predmestiach je dnes v obehu obrovské množstvo zbraní.

Ktoré sú podľa Vás hlavné príčiny zhoršenia situácie:imigrácia, moslimský radikalizmus, slabosť štátu? Sú francúzske problémy typické pre každú multikultúrnu spoločnosť?

Sú to všetky príčiny, ktoré ste spomenuli. Ak si toto v určitom okamihu neuvedomíme, nemáme budúcnosť. Podľa môjho názoru tento úpadok môžu zastaviť tri veci: Prvou vecou je objaviť svoje hodnoty. Pre mňa je tou hodnotou predovšetkým moja krajina. Budovala sa postupne a vďaka tomuto procesu sa stala jednou z najvýznamnejších na svete a potom ňou dlho bola. Máme kultúru, jazyk, bohatú históriu. Francúzi by si to mali uvedomiť a musia sa zobudiť. Francúzi musia stáť vzpriamene, nie ležať. Státisíce ľudí nám hovoria: „Nenechajte sa odradiť, politikom už neveríme, ale armáde stále dôverujeme, pretože armáda je čistá, je vzorová.“ A tak prichádzame k druhému prvku, ktorý spočíva v tom, že okrem nájdenia svojich hodnôt potrebujeme mať pred sebou vzor. Bez dobrého príkladu nemôžu ľudia nikomu dôverovať. A dnes ten vzor chýba. Posledná vec je odvaha, ktorú ja vo vojenskom žargóne nazývam „mať gule“. Toto je zásadná otázka, keďže v časti politických štruktúr už odvahu nenájdeme. Francúzsku ju treba vrátiť.

Keď v roku 2015, po veľkej imigračnej kríze, krajiny Vyšehradskej štvorky odmietli migrantské kvóty presadzované Európskou úniou, argumentovali potrebou brániť svoju civilizáciu a kresťanskú kultúru pred prílevom moslimov, ale aj povinnosťou zaistiť bezpečnosť a tiež obavami z nárastu teroristickej hrozby. Myslíte si, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu vo Francúzsku mali pravdu?

Myslím, že tieto krajiny mali absolútnu pravdu. Plne ich podporujem. Podporujem ich kroky a hovorím: „Nevzdávajte sa.Nevzdávajte sa, pretože vy nám ukazujete cestu.Ukazujete nám cestu, pretože ste počas komunistickej éry zažili, aké je jarmo nepriateľa.“ Nezažili sme tieto ťažké chvíle, a pretože sme ich nezažili, nepochopili sme, že jedného dňa aj my môžeme čeliť ťažkostiam. Ja osobne blahoželám krajinám, ktoré mali odvahu povedať: „Nie!“

Zdá sa, že Poľsko trochu poznáte. Čo si myslíte o situácii v Poľsku v porovnaní so súčasnou situáciou vo Francúzsku?

Nepoznám súčasnú situáciu, ale rád by som vyjadril svoju lásku Poľsku a Poliakom. Poliakov som spoznal v ťažkých časoch. Bol som v Gdansku počas prvých nepokojov v roku 1970 a rád by som Vám povedal o niečom, čo poznačilo celý môj život. Po udalostiach z decembra 1970, keď už boli desiatky mŕtvych, som išiel na polnočnú omšu a samozrejme v kostole bolo toľko ľudí, že niektorí stáli vonku. Bol som medzi nimi, pamätám si, že snežilo, a v istom okamihu, keď bolo treba pokľaknúť, ľudia si kľakli a začali spievať. Ja, ktorý som vedel, ako bezstarostne si v tom čase žilo Francúzsko, som pochopil, čo je to horlivosť a viera, pochopil som, čo je láska k vlasti. Bol to spôsob komunikácie s vtedajšími komunistickými orgánmi: „Budeme sa stavať na odpor, zostaneme tu.“ Bolo to skvelé a chcel by som pri tejto príležitosti ešte raz poďakovať Poliakom za všetko, čo urobili, za všetko, čo nás naučili, a povedať im: „Pokračujte v boji, pretože ste národ, ktorý sa nevzdáva ľahko.“ Často sledujem, čo sa dnes deje v Poľsku, podporujem národné sily, poľské vlastenecké sily a som dojatý, keď vidím Pochod nezávislosti, ktorý sa koná 11. novembra, ako dôkaz toho, že Poľsko stále hrdo stojí, a že nepominie. Poľsko bude večné, pretože je symbolom.

Poľsko sa domnieva, že Rusko predstavuje hrozbu, a preto sa upína k NATO a transatlantickej aliancii ako garantom svojej bezpečnosti. Dokážete si predstaviť situáciu, žeby Francúzsko, ktoré by sa ocitlo v občianskej vojne podnecovanej zvonka nejakou entitou stelesňujúcou Islamský štát, požiadalo o pomoc svojich spojencov z NATO?

Ak sa situácia vo Francúzsku zhorší, zhorší sa aj v celej západnej Európe. To nebude problém iba Francúzska. Ak sa zajtra situácia zmení na akýsi vojnový stav alebo veľký konflikt, to isté sa stane v Taliansku, Nemecku, Španielsku či Škandinávii. Je jasné, že budeme svedkami efektu snehovej gule. Okrem toho budeme mať v pozadí politiku niektorých arabských krajín a Turecka. Môže to byť ako požiar, a preto bude rozhodujúci postoj a odhodlanosť krajín východnej Európy. Možno práve oni nám v tejto chvíli prídu na pomoc, neviem. Je mi však jasné, že nielen Francúzsko bude v tejto situácii. Ak sa zajtra Francúzsko ocitne v situácii, ktorá hrozí vypuknutím konfliktu, zasiahne to celú západnú Európu.

***

Jean-Pierre Fabre-Bernadac je kapitán francúzskej polície a dôstojník armády vo výslužbe, autor slávneho „listu generálov“ zverejneného 14. apríla, ktorým varoval pred rizikom občianskej vojny. Vedie blog Place d Armes.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

PDF (formát pre tlač)