Arcibiskup z Ferrary tvrdí, že nikto nebude zatratený! Nanajvýš sa len vzdiali a potom bude napredovať k Bohu

20. novembra 2024   Krátke správy

Taliansky arcibiskup z diecézy Ferrara – Comacchio, Mons. Gian Carlo Perego, predniesol účastníkom Teologickej školy pre laikov, ktorá sa konala 22. októbra zaujímavú náuku. Svoju, náuku.

Cirkevná náuka to určite nebude, vzhľadom na to, že počas celých 2000 rokov existencie Cirkvi sa počítalo s tým, že existuje Peklo a niektoré duše pôjdu do zatratenia. Nakoniec, túto informáciu nám zanechal aj sám Boží Syn:

„Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 13,41–42)

Už samotný názov jeho prednášky, ktorá bola venovaná nadchádzajúcemu Jubilejnému roku nenecháva nikoho na pochybách, že také temné myšlienky, aké mala Cirkev po stáročia, do 21. storočia nepatria: Jubileum 2025, hľadieť na svet s radosťou a nádejou

https://lanuovabq.it/it/per-mons-perego-non-ce-il-giudizio-ma-il-condono-universale

Mons. Perego sa rozhodol zdvihnúť opäť zo zeme zástavu klasického bludu nemeckého modernistického teológa Hansa Ursa von Balthasara o prázdnom Pekle a dal ho do súvislosti so zmieňovanou „nádejou“. Na otázky poslucháčov, ktorí si uchovali zrejme väčší sensus fidei ako otec arcibiskup, či nie je trochu zmätený, keď si myslí, že Boh spasí aj tých, ktorí do poslednej chvíle odmietajú Jeho milosrdenstvo, odpovedal:

„Neviem si predstaviť, žeby jeden z mojich bratov mohol byť v pekelnom stave, aby som použil tento obraz. Nanajvýš si môžem myslieť, že Peklo, Očistec a Raj, ako sme si ich v dejinách predstavovali, sú vzdialenosťou, ktorú má každý z nás pred Bohom vo chvíli svojej smrti, osobnou vzdialenosťou, ktorá sa však napráva, ako napr. márnotratný syn skrze Božie milosrdenstvo.“

Poprel, žeby Peklo bolo nejaké konkrétne miesto, ale považuje ho len za stav, počas ktorého človek (duša) ďalej putuje k Bohu, aby sa mu priblížil. Čiže v podstate opisuje Peklo ako Očistec:

„Pozrite, tieto tri obrazy sa stále používajú, ale nie sú to obrazy miesta. … Sú to obrazy, ktoré hovoria, že, pozri, tvoj stav bude nakoniec taký, že budeš vzdialený od Boha – Peklo, keď človek nevidí Boha, ale musí napredovať ďalej. Aj keď na konci svojho života nevidí Boha, nemôže existovať ničota. Aj pre neho musí byť stretnutie a toto stretnutie nemôže byť na spôsob súdu podľa ľudských trestných kánonov, ale podľa kánonov Božieho milosrdenstva.“

Z cirkevného učenia však vieme, že utrpenie v Pekle spočíva práve aj v tom, že duše nemôžu stretnúť Boha a ani sa k nemu postupne očisťovaním priblížiť, ako duše v Očistci.

Potom sa pustil do svojho rodáka Danteho, ktorého označil za „syna stredovekej tomistickej teológie svojej doby“ a uviedol, žeby bolo „hanebné“ (!!!) dnes takto vysvetľovať eschatologickú budúcnosť sveta.

Otec arcibiskup poznamenal, že takýto prístup ešte naďalej pretrváva aj medzi kresťanmi, ale „dnes už o tom takto nemôžeme uvažovať“.

Bolo by celkom zaujímavé zistiť, ako by Jeho Excelencia vysvetlila výroky Konštantínopolskej synody z roku 543, ktorá bola zvolaná na odsúdenie Origenových bludov. Jej závery boli ratifikované II. konštantínopolským koncilom v roku 553 (čiže dávno pred Dantem a „jeho“ dobou) a sú zahrnuté aj v Denzingerovom súhrne katolíckych dogiem (Denz. 411). Konkrétny text znie:

„Ak niekto hovorí alebo verí, že tresty démonov a bezbožných ľudí sú len dočasné, a že sa po určitom čase skončia, čo znamená: že dôjde k opätovnému obnoveniu dokonalosti (apokatastasis) u démonov a zlých ľudí, nech je prekliaty.“

Portál La Nuova Bussola Quotidiana, ktorý správu priniesol, na záver píše:

„To, že môže arcibiskup upadnúť do herézy, bolo jasné od začiatku, keď vyhlásil, že „Božia spravodlivosť je milosrdenstvo“. Spravodlivosť je spravodlivosť a milosrdenstvo je milosrdenstvo, bez zmätku a zastierania v ich vzťahu, v ktorom je správne, že tí, ktorí prijali Božie milosrdenstvo, sú spasení a je správne, že tí, ktorí ho odmietli, sú zatratení.

Rovnako ako v Nebi všetko čo sa bude diať, bude narastaním tohto milosrdenstva, o ktorom dokonca aj zatratení budú musieť uznať, že im bolo ponúkané až do konca. Namiesto rečnenia o prázdnom Pekle a prekonávaní vzdialeností, by bolo lepšie „obmedziť sa“ na priestor, ktorý vytýčil sám Pán: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. “ (Lk 13,24)

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)