Ako sa Brusel stal centrom islamizmu? Bruselská symbióza ideologického progresivizmu a islamizmu

Bogdan Dobosz
10. augusta 2021   História Spoločnosť

Belgicko je zvláštna krajina. Ak navštívite oficiálne spravodajské portály, nadobudnete dojem, že verejnosť sa zaujíma výlučne o rôzne aspekty „pokroku“ a… o šport. Dominantnými témami sú feminizmus, diverzita, multikulturalizmus, problémy LGBT komunity, BLM, spestrené nanajvýš informáciami o koronavírusoch. Okrem toho je tam rozsiahla športová sekcia, ktorá má pravdepodobne slúžiť ako akýsi „ventil“ pre takúto dávku omámenia. Je zaujímavé, že mnohé kanadské spravodajské portály sú na tom podobne. Rozdiel je v tom, že v Belgicku dominuje futbal a cyklistika a v Kanade hokej. Obe krajiny a ich vlády však patria na čelo progresivizmu.

Hlavné mesto Belgicka sa vďaka tomu, že v ňom sídlia inštitúcie EÚ, stalo mimoriadne „diverzitným“, nechcem povedať „internacionalistickým“ mestom. Zároveň v ňom žije množstvo moslimov, čo spolu vytvára akýsi taviaci kotol politickej korektnosti a politického islamizmu.

V Bruseli napríklad existuje ENAR  (Európska sieť proti rasizmu). Táto organizácia združuje a koordinuje sektorové aktivity antiislamofóbnych, neofeministických, antirasistických a dekolonialistických združení v členských štátoch EÚ. Jej lobisti sú veľmi aktívni a pravidelne sú prijímaní Európskou komisiou, napríklad Helenou Dalliovou, komisárkou pre rovnosť. Sieť organizuje školenia pre novinárov, štátnych úradníkov, spolupracuje s vedcami a poslancami.  ENAR tvrdí, že jej vízia „spoločnosti zohľadňuje potrebu rovnosti a rozmanitosti a prednosti Európy bez rasizmu“. Takto umlčiava kritiku tvrdiac, že jej činnosť zabezpečuje „dynamický rozvoj európskej spoločnosti a hospodárstva“. Sieť však zahŕňa celý rad islamistických organizácií a takmer všetky sú napojené na Moslimské bratstvo.

Expanzia bez odporu

Je to priaznivá a živná pôda pre islamizmus v Európe. Profesorka Florence Bergeaudová-Blacklerová z CNRS (Národné centrum pre vedecký výskum) a EPHE (École Pratique des Hautes Étude – Praktická škola pre pokročilé štúdium) nedávno poskytla rozhovor týždenníku L’Express.  Okrem iného uviedla, že „islamizmus, rovnako ako islam, je v Belgicku prítomný už približne štyridsať rokov vďaka prisťahovalectvu z Maroka a Turecka“.  Postupuje podľa princípu „mierového dobývania“, pričom využíva mimovládne organizácie, lobovanie a kultúrne združenia. Profesorka dodala, že už v 80. rokoch sa Moslimské bratstvo zameralo na Brusel a označilo ho za „mäkké podbruško Európy“. Bergeaudová-Blacklerová sa domnieva, že približne o desať rokov sa mesto stane „centrom islamizmu v Európe“.

Belgická vláda a bruselské úrady nič nepodnikajú proti posilňovaniu islamizmu, ba pomáhajú mu politikou, ktorá podporuje sociálnu „rozmanitosť“. Dokonca aj samotná téma vývoja islamizmu sa stala veľmi komplikovanou, vysvetľuje výskumníčka. Belgičania sa už ani neodvažujú používať výraz „moslimovia“ a nahrádzajú ho výrazmi „predstavitelia rozmanitosti“ alebo „multikulturalizmus“. Falošné Mohamedovo náboženstvo je tabuizovanou témou a Brusel spolupracuje s kvázi islamistickými organizáciami v presvedčení, že to povedie k mierovej integrácii moslimov a evolučnej aklimatizácii tejto komunity. Florence Bergeaudová-Blacklerová napríklad dodáva, že ľavicoví politici, od zelených až po socialistov, stoja za politikou akéhosi sprisahaneckého mlčania o tomto probléme.

Moslimské bratstvo funguje „mierumilovne“, ale do sociálnej štruktúry sa dostáva prostredníctvom mimovládnych organizácií a charitatívnych združení, ktoré pomáhajú obetiam, riadia vzdelávacie, opatrovateľské a obchodné inštitúcie. V Bruseli sa opiera o menšiny. Do siete sú zapojené dokonca aj gangy zamerané na obchodovanie s drogami. Majú za sebou celé komunity, napríklad v Molenbeeku.

Existuje tu „kultúra mlčania“, akási omerta, a sociálne služby štátu umožňovali riešenie problémov ako „v rodine“ v moslimskej komunite. Médiá majú rúcho politickej korektnosti, samotná polícia je na  muške ľavice.

Nedávno sa stala známou práca francúzskeho akademika o situácii v Belgicku s názvom Skrytý islamizmus. Jej spoluautormi sú výskumníci z Observatória fundamentalizmov, ktoré bolo založené pred rokom. Bergeaudová-Blacklerová vysvetľuje, ako a prečo sa niektoré štvrte v hlavnom meste stali „centrami islamizmu v Európe“. Hovorí o „fundamentalistickej bubline“, ktorú nazýva Bruxellistan – ešte rozvinutejší ako napríklad Londonistan.

Sponzorovaní Európskou úniou

Islamizmus, ktorý je v tomto meste zakorenený, je dokonca schopný prostredníctvom svojej loby získavať fondy EÚ. Ako zverejnili viaceré európske médiá, vrátane nemeckého Die Welt, extrémistické združenia dostávajú nemalé finančné prostriedky. Len v roku 2019 dostala organizácia Islamic Relief Germany, ktorá má blízko k Moslimskému bratstvu, od Európskej komisie 712-tisíc eur. Za týmito grantmi stojí napríklad Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc (ECHO). Hoci „hodnoty“ týchto organizácií sotva možno považovať za zhodné s „hodnotami EÚ“, napriek tomu im byrokrati peniaze bez výhrad vyplatili.

Teoreticky by sa mimovládna organizácia mala riadiť určitými kritériami. Stačí však skryť svoje skutočné ciele a apelovať napríklad na charitatívne účely a peniaze sa nájdu. Prípad Islamic Relief Worldwide (Celosvetová Islamská Pomoc) je veľmi príznačný. Teoreticky ide o humanitárnu mimovládnu organizáciu, ale už dvadsať rokov sú jej národné pobočky obviňované z prepojenia na teroristické siete. Ministerstvo zahraničných vecí USA dokonca obvinilo IRW z antisemitizmu.  Francúzsko, Švajčiarsko, Holandsko a Nemecko sa tiež vyjadrili k prepojeniu tejto islamskej svojpomocnej skupiny s Moslimským bratstvom. Švédsko poskytlo organizácii Islamic Relief Worldwide 2,1 milióna dolárov na roky 2019 – 2020 na „podporu humanitárnej činnosti“ v Gaze.  Peniaze prúdia zo všetkých strán, nehovoriac o samotných arabských krajinách.

Aj Essam El-Haddad, spoluzakladateľ organizácie Islamic Relief Worldwide a bývalý správca tejto organizácie v Spojenom kráľovstve, bol vysokým predstaviteľom Moslimského bratstva, podobne ako Ahmed Al-Rawi, bývalý riaditeľ IRW a bývalý predseda Európskej bratskej organizácie (IBEW). Kanálom financovania ideológie Bratstva sú granty a podpora organizácií špecializujúcich sa na boj proti rasizmu, diskriminácii a islamofóbii. Zdá sa, že symbióze ideologického progresivizmu a islamizmu sa darí. Niektorí dúfajú, že pomôžu zvrhnúť tradičné hodnoty Európy a vytvoriť nový poriadok a „nového človeka“, iní dúfajú v evolučné „dobytie“ starého kontinentu s pomocou „užitočných idiotov“. Ostatných vzrušuje iba futbal a Tour de France…

PDF (formát pre tlač)