Africkí „pútnici“, ktorí sa zúčastnili Svetových dní mládeže, zmizli. Domov sa nevrátili a zrejme využili SDM ako gumený čln

21. augusta 2023   Krátke správy

Polícia v Portugalsku hlási, že stojí pred záhadou. Pátra po pútnikoch, ktorí po príchode na Svetové dni mládeže opustili svoje skupiny a splynuli s inými, už dlhodobejšie v Európe usadenými „pútnikmi“.

Podľa informácií portugalského ministerstva vnútra sú medzi tými, ktorí po prílete do Lisabonu a potom utiekli, aby obohatili Európu, najväčšou skupinou mladí ľudia z bývalých portugalských kolónií v Afrike. Polícia preto teraz pátra po mladých ľuďoch z Angoly a Kapverd. Mladými ľuďmi z iných štátov sa zrejme budú zaoberať neskôr.

Kapverdský kardinál Arlindo Furtado pripustil, že cesta na Svetové dni mládeže, ktoré sa konali 1. až 6. augusta, mohla byť dobrou príležitosťou zostať v Európe. Fenomén masového úteku po SDM potvrdili aj predstavitelia biskupskej konferencie Angoly, Republiky Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Podľa oznámení portugalských policajných služieb, ak budú zadržaní účastníci SDM, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Portugalska, budú nútení (skutočne?) vrátiť sa domov do 10–20 dní.

Podľa odhadov portugalského ministerstva vnútra sa v prvý deň Svetových dní mládeže rozutekalo takmer 200 občanov Kapverdskej republiky a Angoly.

To sú však len počty „pútnikov“ zbehnuvších v prvý deň a z bývalých portugalských kolónií. Podľa polície môže byť tých účastníkov festivalu, ktorí sa rozhodli chytiť príležitosť za pačesy až niekoľko tisíc.

Priznanie existencie týchto účelových nadšencov pre vieru otvára tému, o ktorej sa v Cirkvi nikomu nechce príliš hovoriť. Pochopiteľne, pretože to vrhá úplne iné svetlo na niektoré konverzie v Afrike a Ázii. To však neladí s naratívom, ktorí sa v Cirkvi presadzuje, a síce, že úbytok povolaní a konverzií v mierne degenerovanej Európe a Amerike sa kompenzuje nárastom veriacich v Afrike a Ázii. Tento naratív vyvoláva v bývalých očakávateľoch pokoncilových „nových Turíc“ (ktoré sa akosi nedostavili) opätovný optimizmus a umožňuje im mávnuť rukou nad nárekom tradicionalistov ohľadom úpadku Cirkvi. Popretie tohto optimizmu by ich postavilo do nepríjemnej situácie, v ktorej by museli priznať, že zahnali Cirkev do slepej uličky.

Preto ak by sa začalo hovoriť podrobne o ziskuchtivých konverziách niektorých afrických a ázijských domorodcov, ktorých hlavným cieľom je skôr posun do Európy, než do Cirkvi, zrejme by to naštrbilo vieru v ono, katolíckymi médiami pracne konštruované záchranné koleso Cirkvi, v podobe „novej krvi“ z Afriky a Ázie. A tomu je zrejme potrebné zabrániť…

Podľa svedectva slovenského kňaza pracujúceho niekoľko desaťročí v západnej Európe, nie sú až také výnimočné prípady afrických dievčat – rehoľníčok, ktoré sa po príchode do EÚ záhadne vyparia, černošských kňazov a rehoľníkov, o ktorých sa po ich príchode do Európy zistí, že sú už ženatí a doma majú rodinu, ktorú si následne dovezú za sebou do novej vlasti, či dokonca prípady, keď sa pod pláštikom katolíckej viery (podobne ako pri juhoamerických kultoch woodoo, hoodoo a macumba) praktizuje staré pohanstvo, keďže nové náboženstvo – katolicizmus už splnilo účel a pomohlo dopraviť čerstvého konvertitu do krajiny zasľúbenej.

Tieto smutné skutočnosti samozrejme nespochybňujú skutočne úprimné konverzie, ktorých zrejme bude značné množstvo, avšak možno nie až také, aby to zapadlo do optimistických prognóz budovateľov krajších cirkevných zajtrajškov.

BM

Zdroj: KAI, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)