Nitra – laboratórium multikulturalizmu na Slovensku? Množí sa etnické násilie, cudzinci už tvoria 20 % obyvateľstva
7. augusta 2026
Politika
Migračná kríza
Predstava, ako sa folkloristická oáza pod Tatrami drží bokom od postupnej výmeny obyvateľstva, ktorú naplánovali už začiatkom minulého storočia rôzni premianti svetovej Revolúcie:
https://christianitas.sk/integracia-eu-snaha-o-stvorenie-noveho-cloveka/
začína pomaly, ale isto dostávať vážne trhliny. Už bude zrejme teraz pre slovenských parlamentných tajtrlíkov (akejkoľvek strany) čoraz ťažšie, hrať pred občanmi ošúchané divadelné predstavenia s vlasteneckým nádychom. Minimálne pred tými, ktorí budú mať za suseda Aliho, Ašoka alebo Lethabo či Melokuhle.

Situácia, v ktorej sa podľa najnovších správ nachádza Nitra (aké symbolické, drahí Slováci) je dielom komplexnej liberálno-demokratickej reprezentácie Slovenska od roku 1990, ktorá za kvázi vlasteneckými kulisami potichu plní všetky globalistické úlohy Bruselu, nadnárodných korporácií, globalistických organizácií ako OSN, WHO či NATO a snaží sa to pred slovenskými dezolátmi rôznymi spôsobmi maskovať.
Najnovší prípad etnicky motivovaného útoku v Nitre (pokiaľ sú informácie Denníka N a SME pravdivé) odhaľujú nepríjemnú skutočnosť, o ktorej mimovládne ani vládne sily radšej nechcú vôbec hovoriť – v Nitre už žije takmer 20 000 cudzincov! Konkrétne podľa oficiálnych údajov štátu to je 17 432, avšak podľa odhadov miestnej nitrianskej radnice sa počet pohybuje okolo 20 000.
Mimovládne sily a ich umelecko-kaviarensko-žurnalistickí nádenníci zľahčujú situáciu s cudzincami v „tejtokrajine“ posmeškami, že na Slovensku vlastne ani žiadni cudzinci poriadne nie sú a slovenský post-sedliak (tupý ako vždy) sa len necháva vodiť za nos extrémistami. Vládne sily (všetky) zase budujú okolo prítomnosti cudzincov patriotické verbálne kulisy, pred ktorými stoja vládni predstavitelia ako neohrození bojovníci za etnickú homogenitu Slovenska.
V zákulisí tohto cirkusového šapitó prebieha na Slovensku rovnaká príprava na výmenu obyvateľstva ako inde v Európe. Možno pomalšie a tichšie, s menšou dávkou progresivistického otvoreného nadšenia, ale dnes už na niektorých miestach viditeľne.
Najnovší etnický konflikt v Nitre, pri ktorom mali štyria maskovaní Slováci napadnúť miestnych Indov (nie sú tým myslení historicky starší miestni obyvatelia indického pôvodu, ktorí prišli už počas mongolských vpádov v 13. storočí) začína pripomínať prvé lastovičky známeho proroctva Enocha Powella o potokoch krvi.
Koordinátorka integrácie cudzincov v Nitre, Ivona Fraňová bez obalu komentuje situáciu:
„Situácia sa v Nitre zhoršuje zo dňa na deň. Vieme, že tu fungujú skupiny, ktoré sa radikalizujú a napádajú ľudí. Či už je to slovensko-ukrajinská skupina, ktorá napáda Rómov, napádajú sa Ukrajinci navzájom, sú tu Slováci, ktorí majú radikálne zmýšľanie.“
Situácia pripomína Britániu začiatkom 60. rokov 20. storočia. Aj tam sa sústreďovali cudzinci najprv mimo hlavného mesta, v Liverpoole či Manchestri a v iných priemyselných centrách, takže liberáli v metropole mali dlho pocit, že je všetko v poriadku a ešte si stihli užiť karneval „silver sixties“. V Bratislave väčšina ľudí netuší, že Nitra starodávna, Nitra sv. Cyrila a Metoda, má okrem továrne Jaguár, ktorá priťahuje cudzincov ako mravce Fidorka, teraz už aj 20 % obyvateľov prišelcov.
Napriek tomu, že si koordinátorka Froňová uvedomuje, ako sa situácia zhoršuje zo dňa na deň, veď táto informácia pochádza od nej, vôbec zrejme nevidí problém v prítomnosti cudzincov, ale v agresivite domácej populácie. Že tieto javy môžu súvisieť zákonite a že neexistuje pre cudzincov iné riešenie ako separácia a odchod, pokiaľ sa chceme vyhnúť tomu, čo sa deje na Západe bežne, to si zrejme zainteresovaní predstavitelia vlády, administratívy či mimovládkari vôbec nepripúšťajú.
Zástancovia tzv. integrácie, čo je v skutočnosti „integrácia“ obapolná, čiže domáceho aj cudzieho obyvateľstva podľa globalistickej mustry, radšej naivne opisujú dobré vlastnosti cudzincov, akoby išlo o školské vyučovanie a nie o súboj kultúr, identít a civilizácií, pri ktorom pre všetkých zúčastnených (doslova pre všetkých a na celom svete) idú čiastkové ohľady na individuálny charakter bokom. Ide totiž o súboj skupín a v každej skupine sú dobrí aj zlí. To čo sa však hodnotí je náboženstvo, kvalita civilizácie a identita.
Ivana Froňová hovorí o Indoch ako pokojných a mierumilovných. Lenže takto začína každá menšina. Veď čo jej aj iné zostáva…
„Sú to ľudia, ktorí všetci pracujú, a nie je s nimi jediný problém, že by narušovali nejaký verejný poriadok.“
A keď ich už bude veľa? A keď sa začnú prieť nielen so Slovákmi ale aj s ďalšími cudzincami?
To je však zrejme jedno. Nie zrejme, je to určite jedno. Názor miestnej populácie nikoho nezaujíma. Globalistickí vykonávatelia nakoniec veľmi dobre vedia, že konajú proti toľko ospevovanej tzv. vôli ľudu:
„Konzervatívna Nitra mala nanajvýš ľudí s maďarskou národnosťou a východniarov. Dnes tu máme vyše 18-tisíc ľudí s cudzineckým pôvodom. Situácia začína vrieť,“ hovorí otvorene riaditeľka integračného centra.
To je to, v ľuďoch je zrejme chyba. Sú príliš konzervatívni. Treba ich ešte pred tou výmenou poriadne vyškoliť a preškoliť. O tom, že to majú súdruhovia z globálneho riadenia v pláne nemusíme pochybovať. Pani koordinátorka referuje:
„Treba s ľuďmi pracovať a pripravovať ich na to, že štruktúra komunity a obyvateľov mesta sa mení.“
Presne tak, obyvateľstvo sa bude meniť, drahí post-sedliaci a oni vás na to postupne pripravia. Musíte sa na to pripraviť. Cena vašich nehnuteľností možno klesne, podobne ako v Paríži v bývalých belošských štvrtiach na okraji metropoly, vaše deti budú možno v škole sláviť radostne aj ramadán ako vo Viedni a možno sa budete musieť poobzerať po nejakej inej lokalite, kde budete cyrilo-metodovať.
Úlohou multi-kulti vlády bude len dozerať, vyšetrovať a riešiť, „aby sme dokázali v meste udržať sociálny balans medzi obyvateľmi a cudzincami“.
A pokiaľ by ste nevedeli, ako má vyzerať tento „balans“, tak sa choďte pozrieť do Viedne, Paríža, Londýna alebo do španielskej Ceuty…
Branislav Michalka
Zdroj: SME, STVR, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

